Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/90/2015 z 8. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. septembra 2015, sp. zn. 17Co/90/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3113216801.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/90/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3113216801.1 | 2015-09-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1556db38-5d10-4915-a0cf-b1447c3bfe1c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3113216801.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/90/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113216801
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113216801.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: B. C. E., s.r.o., so sídlom R., L.
8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. C. H., advokátom so sídlom R., L. 8, D. proti odporkyni: C. D., št.
občianka SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa T., so sídlom D., U. M., IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr.
K. G., advokátom so sídlom E., U.. E. 7, o zaplatenie 718,43 eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07. novembra 2014 č. k. 27C/96/2013-82, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., III., IV. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom v bode 1. uložil odporkyni povinnosť, aby zaplatila navrhovateľovi 469,48 eur s
9%-tným úrokom z omeškania ročne zo sumy 104,68 eur od 06.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 193,42
eur od 06.07.2010 do zaplatenia a zo sumy 171,38 eur od 06.09.2010 do zaplatenia všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V bode 2. určil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení
uzavretom medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou dňa 05.12.2009 uvedené v bode
3. v znení „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b/ alebo v bode 2. tohto
dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti
účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2. tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa
predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku.
Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody
v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta. Účastník
je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty“ je neprijateľná
a z toho dôvodu neplatná. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť, aby zaplatila
navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade zaplateného súdneho poplatku 13,76 eur
a trovách právneho zastúpenia 45,51 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver o tom, že na základe zmluvy o pripojení
zo dňa 05.12.2009 sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytovať odporkyni telekomunikačné
služby a odporkyňa sa zaviazala za ne riadne platiť. Podľa dodatku z uvedeného dňa si objednala
službu pod názvom „podľa seba“ v dôsledku čoho jej právny predchodca navrhovateľa odpredal MT
typu Nokia 6303 za cenu 1eur za podmienky doby viazanosti na 24 mesiacov so zmluvnou pokutou
248,95 eur. Dodatok k zmluve o pripojení obsahoval ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty tak ako
je vymedzená vo výroku napadnutého rozsudku. Citoval ďalej ustanovenia Zák. č. 610/2003 Z. z. o



elektronických komunikáciách, ďalej Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ako aj Občianskeho
zákonníka. Zmluvu o pripojení posudzoval podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z. z. s tým, že má charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 2 písm. a/, b/ a § 3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Vyslovil názor, že zmluva s dodatkom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008.

Návrh považoval za čiastočne dôvodný, keďže zmluvou o pripojení sa navrhovateľ zaviazal odporkyni
zabezpečiť služby určené v zmluve a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za tieto služby cenu vyúčtovanú
za príslušné obdobie faktúrami v súlade s podmienkami určenými navrhovateľom. Právny predchodca
navrhovateľa v rámci predmetného vzťahu vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté plnenia v sume
spolu 464,48 eur, z ktorej odporkyňa doteraz navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nič
neuhradila, a preto ju podľa § 42 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 610/2003 Z. z. zaviazal na jej zaplatenie ako
aj zaplatenie sumy 5 eur titulom dvoch poplatkov za upomienku. Keďže odporkyňa dobrovoľne neplnila
navrhovateľom vyfakturované sumy dostala sa s plnením dlžnej sumy do omeškania, a preto priznal
navrhovateľovi aj úrok z omeškania.

Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 248,95 eur nepovažoval za dôvodný a v tejto súvislosti
vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3. dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 05.12.2009 za
neprijateľnú podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, a teda absolútne neplatnú. Zmluvnú
pokutu tak ako bola dojednaná v zmluve o pripojení považoval za neprimeranú sankciu, a teda
neprimeranú zmluvnú podmienku s tým, že v danej veci bol pri uzatváraní zmluvy prísnejšie, resp.
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, ktorá skutočnosť
sama o sebe vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, a to spotrebiteľa. Vyslovil názor, že
z časového hľadiska predávajúci vôbec nerozlišoval situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny
poskytnutých služieb odporkyňou dôjde k ukončeniu zmluvy napr. mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu služieb hneď v prvý mesiac po uzavretí zmluvy. Taktiež
nepovažoval za významnú výšku ceny služieb, ktoré spotrebiteľ nezaplatí a pre úplnosť dodal, že
zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. za porušenie
povinností, upravených vo vymedzených článkoch dodatku alebo všeobecných podmienok, ktoré priamo
nesúvisia priamo s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia. Prípadná predajná
cena telefónu alebo iného koncového zariadenia nemajú na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty
žiadny vplyv. Okrem toho právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni zmluvnú pokutu až
497,90 eur, avšak v konaní nedoložil žiadnu dohodu, ktorou by sa zaviazal odporkyňa zaplatiť takúto
sumu a neuviedol na základe akého zmluvného dojednania mala byť takáto zmluvná pokuta odporkyni
účtovaná a nepreukázal, kedy a akým konkrétnym konaním odporkyňa ako spotrebiteľ mala porušiť
zmluvu o pripojení v znení dodatku takým spôsobom, že to zakladá nárok navrhovateľa na uplatnenie
zmluvnej pokuty vo výške 497,90 eur.

Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vyslovené, že
zmluvná podmienka je neprimeraná, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že výrok, ktorým bolo určené, že zmluvná
podmienka dojednaná v ust. bodu 3. v dodatku k zmluve o pripojení je neprijateľnou podmienkou.
Vyslovil názor, že zmluvná pokuta dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola dojednaná platne v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda písomne s uvedením
výšky zmluvnej pokuty a dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním individuálnym. Zdôraznil, že zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom
upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností
žalovaným, konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a porušenie záväzku
doby viazanosti. Pre prípad argumentácie súdu o nevyváženosti práv a povinností pri zjednaní zmluvnej
pokuty zdôraznil, že právny predchodca žalobcu si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení
plnil riadne a včas žalovanému požadované služby riadne v zmysle zmluvných dojednaní sprístupnil,
avšak žalovaný svoj záväzok doby viazanosti 24 mesiacov preukázateľne porušil. Zdôrazňoval, že
dojednanie o zmluvnej pokute bolo dojednaním individuálnym, a preto neprichádza do úvahy aplikácia
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade žalovanej len vyhovel žiadosti o uzavretie
zmluvy o pripojení s cenovými výhodami v podobe zvýhodnenej ceny mesačného paušálneho poplatku



relax 60 čomu zodpovedal protizáväzok v podobe 24 mesačnej dohodnutej doby viazanosti užívať
program zabezpečený zmluvnou pokutou. Ďalej vyslovil názor, že zmluvná pokuta nespôsobuje ani
značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Zákonná úprava zmluvnej pokuty nepredpokladá
zohľadňovanie intenzity porušenia či časových súvislostí, ktoré sa týkajú zmluvných pokút. Možné ju
dojednať len za porušenie, pričom nerozhoduje, či ide o vážne alebo menej vážne, veľmi intenzívne
alebo menej intenzívne a rovnako zákon nepozná ani časové súvislosti, a preto súd nemôže hodnotiť
prijateľnosť či neprijateľnosť zmluvnej pokuty na základe toho, či je zmluvná pokuta nižšia s postupom
času, alebo ostáva po celú dobu rovnaká. Poukázal na to, že žalovanej sprístupnil jeho právny
predchodca služby a poskytol mobilný telefón zn. Nokia za zvýhodnenú akciovú cenu 1 eur, ktorého
reálna hodnota predstavovala v čase predaja sumu 159 eur, čomu zodpovedal protizáväzok v podobe
24 mesačnej doby viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil a naviac poskytol žalovanej benefit
v podobe špeciálneho balíčka s počtom 3000 voľných minút s výhodami a benefit v podobe poskytnutia
špeciálneho kupónu paušál pre blízkeho s výhodami. Vyslovil ďalej názor, že primárnym cieľom
zjednanej zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť ho pod hrozbou
majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo vzťahu založeného zmluvou o
pripojení. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a právo na jej zaplatenie vznikne
veriteľovi aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj len za posledný mesiac doby
viazanosti. Dojednanie o zmluvnej pokute chráni pred zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú
cenu, resp. získaním zľavnenej ceny volaní zo strany špekulatívnych zákazníkov, keď pri neexistencii
zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zo strany zákazníka by podnik nemohol poskytnúť benefit
v podobe zľavnenej ceny mobilného telefónu, ale musel by mobilný telefón predávať za neakciovú
cenu, resp. ponúkať cenu volaní za plnú hodnotu. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu,
jej výška musí byť zákonite vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník dostáva, lebo v
opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť. Poukázal na to, že v prípade označenia
zjednanej zmluvnej podmienky za neprijateľnú podmienku sa vlastne vytvára neudržateľný stav, kedy
súdna ochrana je poskytovaná nezodpovednému a ľahkovážnemu spotrebiteľovi na úkor poctivého
dodávateľa. Uplatnenú zmluvnú pokutu považoval za spravodlivú, primeranú a plniacu svoj účel vo
vzťahu k porušovanej povinnosti.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j.
vo výroku, ktorým bola vyslovená neprijateľnosť dojednanej zmluvnej podmienky; návrh zamietnutý
a rozhodnuté o trovách konania a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného
súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Žalobca v odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/.

Dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O.s.p.. Citované zák. ustanovenie upravuje dôvody, pre ktoré zruší odvolací súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa a týkajú sa predovšetkým porušenia procesných povinností.

Žalobca v odvolaní neuvádza žiadnu z okolností, z ktorých by sa dalo porušenie niektorej povinnosti
upravenej v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. vyvodiť a ani v čom by takéto porušenie malo spočívať.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) podľa súdnej praxe predstavuje mylnú aplikáciu a výklad právnej



normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno
použiť.

Podľa odôvodnenia odvolania žalobcu ide v prejednávanej veci o nesprávny výklad a aplikáciu ust. § 53 a
§ 54 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok. Právna úprava týkajúca
sa posudzovania neprijateľných podmienok vychádza z ústavného princípu rovnosti, z ktorej vyplýva,
že súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve
preto, že ju zabezpečuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola všetkým zaručená.
Zo stretu autonómie vôle a idei rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany, a to s cieľom
dosiahnutia vyváženej pozície, t. j. spravodlivosti, ekvity alebo rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo
vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých východiskové pozície sú značne nerovnovážne sa preto
nemožno uspokojiť s tým, že obidvom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, t. j. akási
formálna rovnosť, lebo v skutočnosť nerovnosť východiskových prostriedkov spôsobuje aj nerovnosť vo
výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie sa premieta do nerovnovážnej úpravy subjektívnych práv
a povinností účastníkov súkromnoprávneho vzťahu tým, že slabšej zmluvnej strane, ktorou je typický
spotrebiteľ je priznané viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľ) je uložené viac povinností.
Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne
vyrovnané východiskové ekonomické, informačné, odborné a iné rozdiely, ktoré medzi týmito stranami
existujú.

Ochrana spotrebiteľa je predmetom aj záujmu európskej únie, a preto sa veci aj posudzujú s pohľadom
unijného práva. Európska únia v tejto súvislosti vydala niekoľko smerníc dopadajúcich na ochranu
spotrebiteľa, pričom s posudzovanom vecou súvisí predovšetkým smernica rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. K jej interpretácii súdny
dvor Európskej únie uviedol, že systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa
týka ako vyjednávacích právomocí, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi k
podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť
ich obsah. Takéto nerovné postavenie medzi spotrebiteľom a predávajúcim alebo poskytovateľom môže
byť narovnané len pozitívnym zásahom vo vzťahu k samotným zmluvným stranám. V pozitívnom práve
sa ochrana spotrebiteľa premieta napr. do podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práva
spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podoby zákazu niektorých ujednaní v spotrebiteľských zmluvách alebo
do podoby príkazu v pochybnostiach o významne spotrebiteľských zmlúv vykladať pre spotrebiteľa
najpriaznivejšie.

V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu na
spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.

Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť
predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Nemôžu slúžiť na to, aby sa do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skrylo dojednanie, ktoré je pre spotrebiteľa nevýhodné, a
o ktorom sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr unikne (napr. rozhodcovská doložka alebo
dojednanie o zmluvnej pokute). Ak dodávateľ napriek tomu tak urobí, v takom prípade mu nemožno
priznať právnu ochranu.

Pokiaľ ide o aj zo strany žalobcu v danom prípade tvrdenú slobodu spotrebiteľa v súvislosti s uzatvorením
zmluvy vrátane dodatku týkajúceho sa zmluvnej pokuty treba poukázať na to, že takáto zmluvná sloboda
je vlastne len zdanlivá, lebo listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer
vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že spotrebiteľ len ťažko sa
môže domôcť zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní.

Vo všeobecnosti možno vysloviť, že pôvodný poskytovateľ elektrokomunikačných služieb môže byť
konaním spotrebiteľa poškodený, keď dôjde k odovzdaniu poskytovaného zariadenia za nižšiu cenu



než je jej skutočná v čase uzavretia zmluvy, avšak týmto podnikateľom sú k dispozícii ďalšie zmluvné
inštitúty ako napr. zálohové platby pri zapožičaní zariadenia alebo iné možnosti, ktoré môžu presnejšie
vystihnúť skutočnú hodnotu poskytovaného zariadenia.

V rámci spotrebiteľských zmlúv ujednania, ktoré zakladajú zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok len spotrebiteľskej zmluvy.

Neprijateľné podmienky nie sú nikde taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom
na skutkové a právne okolnosti prípadov.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Za neopodstatnené je potrebné považovať námietky odvolateľa o nemožnosti odvíjať zmluvnú pokutu
od intenzity porušenia povinnosti, ktoré zabezpečuje. Výška zmluvnej pokuty presahujúca hodnotu
samotného zariadenia môže mať za následok neprimeranosť zmluvnej podmienky.

Podľa súdnej praxe aj súdov Slovenskej republiky za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje
podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu.

Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky preto napĺňa predovšetkým podmienka, ktorá je neprimeraná,
a to napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa tak, ako je tomu v danom prípade.
Tu súd prvého stupňa správne ustálil, že dojednaná zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty
spôsobuje hrubú nerovnováhu a zároveň dôvod neprijateľnosti v dôsledku neprimeranosti sankcie.

Nie je pritom akceptovateľné a vo svetle unijného práva ani prípustné, aby sa akýmkoľvek spôsobom
modifikovala neprijateľná zmluvná podmienka. Súd preto môže vysloviť neprimeranosť zmluvnej
podmienky, avšak nie je dané jeho oprávnenie vysloviť v akej výške by táto zmluvná pokuta (ako
neprimeraná zmluvná podmienka) bola prípustná.

Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá.

V prejednávanej veci bola podľa dodatku k zmluve o pripojení uzavretého v ten istý deň ako zmluva
dojednaná zmluvná podmienka s odkazom na tabuľku č. 1, pričom v ďalšom postupe právneho
predchodcu žalobcu vo vzťahu k žalovanej bola požadovaná výška zmluvnej pokuty v sume 497,90 eur.

Odvolací súd preto považoval závery súdu prvého stupňa týkajúce sa neprijateľnosti zmluvnej
podmienky ohľadne zmluvnej pokuty za správne, a preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
potvrdil.

Odvolaním nenapadnutých častí prvostupňového rozhodnutia, a to pokiaľ bolo žalobe čiastočne
vyhovené sa krajský súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudol
právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

V odvolacom konaní bola tak úspešná žalovaná, ktorá by mala v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak
v súvislosti s odvolacím konaním jej trovy nevznikli, a preto jej neboli priznané.



Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .