Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoE/84/2015 z 26. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. januára 2016, sp. zn. 15CoE/84/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8215204807.1 Krajský súd Prešov | 15CoE/84/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8215204807.1 | 2016-01-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fda4a7e-bdd5-4ad1-bd7a-6ed7779c8fdc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8215204807.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/84/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215204807
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8215204807.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: K. T., s.r.o., so sídlom Z. XXX/A, XXX XX K., IČO
XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., AK so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, IČo 42 174 716, proti povinnému Y. O., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
pre vymoženie 1 659,70 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov,
č. k. 4Er 272/2015-11 zo dňa 21.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a exekučné konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie doručenú súdu dňa 14.7.2015. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom
v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.7.2009, sp. zn. SR M
1208239 zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s., so sídlom v Bratislave. Súd
prvého stupňa citoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 251 ods. 4 a § 159 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. V nadväznosti na citované ustanovenia uviedol, že lustráciou bolo
zistené, že pod sp. zn. 4Er 177/2009 bolo vedené exekučné konanie oprávneného K. T., s.r.o. proti
povinnému Y. O., nar. X.XX.XXXX pre vymoženie 1 659,70 eur s prísl. na základe rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR M1208239 zo dňa 20.7.2009. Uznesením zo dňa
6.12.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.9.2013, č.k.
1CoE 116/2013-50 bola exekúcia zastavená z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy zo dňa 12.10.2005 je nespôsobilým, materiálne
nevykonateľným exekučným titulom, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a bol teda vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc.
Konštatoval, že oprávnený sa v predmetnom konaní domáha vykonania exekúcie na základe toho
istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému. Žiadosť o udelenie poverenia zamietol pre
rozpor návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom aj napriek existencii prekážky veci rozhodnutej.
Mal za to, že nemožno viesť exekúciu pre neexistenciu základného predpokladu na jej vedenie, teda
spôsobilého exekučného titulu, pričom nespôsobilosť titulu bola vyslovená už v skoršom právoplatnom
rozhodnutí. Konštatoval, že zásadám a podmienkam konania a princípu právnej istoty v právnom štáte
jasne odporuje, aby súd opätovne, nanovo preskumával spôsobilosť exekučného titulu, ktorý má byť
pokladom vedenia exekúcie, hoci už bolo právoplatne rozhodnuté o takejto nespôsobilosti. Pre úplnosť
uviedol, že nedošlo k žiadnej zmene skutkových, či právnych okolností, ktoré by odôvodňovali iný záver
o opätovne predloženom exekučnom titule, než aký bol vyslovený v konaní 4Er 177/2009. Mal za to,
že žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie by aj pri neexistencii prekážky veci rozhodnutej
musela byť zamietnutá pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie oprávnený.
Odvolanie zdôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ Občianskeho súdneho poriadku. Mal
za to, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia súd prvého stupňa



rozhodoval nad rámec zverenej právomoci. Mal za to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
nie je rozhodnutím o veci samej, preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné
konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len
vykonávacie konanie, ktorého obsah je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Poukazom na
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený namietal, že nie je možné priznať exekučnému
súdu väčší rozsah vecnej preskumávacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie
nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického
výkladu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 4Cdo 159/2009 a nález
Ústavného súdu SR II.ÚS 499/2012. Namietal, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť
jeho práva priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora vyhovieť alebo uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stuňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, preto v súlade s ustanovením
§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku bola vec na posúdenie dôvodnosti odvolania predložená
zákonnému sudcovi, ktorý však odvolaniu nevyhovel.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 212 O.s.p. a zistil, že pre pokračovanie v predmetnom konaní existuje neodstrániteľná prekážka
spočívajúca v prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res judicata).

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci,
o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto
posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť,
a preto konanie zastaví.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia 103 a 104
ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné
konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými



istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol. Uvedené založilo prekážku res iudicata, a
teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní
nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
d/ O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 103 a § 104 od. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251
ods. 4 O.s.p. zastavil.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.