Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/237/2015 z 26. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. októbra 2015, sp. zn. 1CoE/237/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115206742.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/237/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6115206742.1 | 2015-10-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4ce8ab6-1416-42bd-8827-9e803e030a70 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115206742.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/237/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206742
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115206742.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXXX/XX, XXX XX W. W., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 1 442,90 Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský úrad so sídlom
Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, sp. zn. EX 727/15, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/865/2015-14 zo dňa 13.4.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský rozsudok vydaný, pod sp. zn. RK-
PC-995/14-LP zo dňa 15.8.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia exekučného súdu vyplynulo, že právny
vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o revolvingovom úvere
(uzatvorená medzi oprávnený a povinným dňa 30.11.2012) posúdil ako spotrebiteľský. Exekučný súd
v danom prípade mal za preukázané, že znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Takto uzavretú rozhodcovskú zmluvu
súd vyhodnotil ako neprijateľnú. S konštatoval, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v
prejednávanej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej
rozhodcovskej zmluve, ktorá bola v rozpore so zákonom a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205
ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p.
Uviedol, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z
napadnutého uznesenia skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto, že exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská zmluva dojednaná vo veci je samostatným
úkonom, ktorého existencia nebola nikdy podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Povinný mal
možnosť nepristúpiť na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, resp. mal možnosť dosiahnuť jednostranne
zánik zmluvy (odstúpením od zmluvy). Rozhodcovská zmluva teda napĺňa charakter individuálneho
zmluvného ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z vyššie uvedených
dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
52,92 Eur vrátane DPH.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.



Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p..
Zo spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Podľa odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský súd právomoc konať v danej veci vyvodil z Rozhodcovskej
zmluvy k úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012. Rozhodcovský súd vzťah zo zmluvy medzi
oprávneným a povinným posúdil ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý aplikoval ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že rozhodcovská zmluva bola
dojednaná v súlade so zákonom. Okresný súd sa stotožnil s názorom, že ide o spotrebiteľský právny
vzťah, táto skutočnosť napokon nie je vo veci sporná.
Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia po tom, ako dospel k záveru,
že rozhodcovská zmluva, ktorá upravuje riešenie sporov zmluvných strán, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľa núti podriadiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.
V spise sa nachádza Rozhodcovská zmluva označená č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012. Podľa
zmluvy dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje,
že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný (čl. 2). Obsahom zmluvy
je aj právo dlžníka odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od
uzavretia tejto zmluvy (čl. 7 tejto zmluvy).
Podľa § 43c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné
prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.
Podľa § 3 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola uzavretá Rozhodcovská zmluva, a to či už
formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať existenciu rozhodcovskej doložky pre exekučný súd
vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal
otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo
strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu
a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.
Z Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady
pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe
ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve (doložke).



Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený riadny exekučný titul,
nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Najvyšší súd SR v Uznesení z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo
146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie
druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola
dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.
Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.
Odvolací súd nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, v časti týkajúcej sa rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva, ktorá obsahuje jasné a zrozumiteľné vyhlásenie veriteľa o tom, že jej uzatvorenie
nie je podmienkou uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej spory majú byť riešené v rozhodcovskom
konaní a zároveň oprávnenie spotrebiteľa od nej odstúpiť v primeranej 14 dňovej lehote, nemôže byť
považovaná za zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že rozhodnutie vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený predložil Rozhodcovskú zmluvu, ktorú povinný
podpísal v Banskej Bystrici dňa 28.11.2012 a oprávnený v Bratislave dňa 30.11.2012. Z toho je
zrejmé, že pokiaľ mala zmluva vzniknúť, muselo prijatie návrhu oprávneným nadobudnúť účinnosť
podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Oprávnený neprezentoval doručenie prijatia návrhu
Rozhodcovskej zmluvy dlžníkovi. Táto skutočnosť nebola oprávneným prezentovaná, a teda odvolací
súd má za preukázané, že exekučný súd predčasne rozhodol, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia, keďže neposudzoval, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe platne
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom exekučného konania
len v prípade, ak ide o formálne i materiálne vykonateľné rozhodnutie, vrátane splnenia tej podmienky,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou, čo v danom prípade
znamená, že oprávnený akceptoval návrh povinného. Ak nebolo preukázané, že medzi zmluvnými
stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu, nemožno
na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného týmto rozhodcovským súdom viesť exekučné konanie,
pretože ide o nulitný (ničotný) akt.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie.
Odvolací súd poukazuje aj na možnosť skúmania ďalších neprijateľných podmienok ex offo.
Okresný súd taktiež rozhodne o trovách konania uplatnených oprávneným (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.