{"guid": "23cec234-3c21-4b4f-b2f0-89efc63dab0a:1b75c545-db16-43f0-b17f-860bfcb2e84f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1012200588.1", "spisova_znacka": "2Sžo/46/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/46/2014 z 17. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. novembra 2015, sp. zn. 2Sžo/46/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200588.1", "identifikacne_cislo": "1012200588", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Banský", "sudca_id": 2, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-bansky-2", "datum_vydania": "2015-11-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-95.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 95 ods. 4 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-95.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-95"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-95"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b75c545-db16-43f0-b17f-860bfcb2e84f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200588.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200588.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:1012200588.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 2Sžo/46/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1012200588\nDátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200588.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobkyne:\nD., bytom Q. XX, J., zastúpenej Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom Makovického 7,\nŽilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-3/2012 zo dňa 16. februára 2012, o\nodvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 91/2012-48 zo dňa 10. apríla\n2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 91/2012-48 zo dňa 10.\napríla 2014,  p o t v r d z u j e .\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom č. k. 1S 91/2012-48 zo dňa 10. apríla 2014 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-3/2012 zo dňa 16. februára 2012,\nktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č.\n715 zo dňa 09. decembra 2011 o odňatí príplatku za vedenie služobného cestného vozidla vo výške 20\n€ dňom 01. novembra 2011. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, o odňatí príplatku rozhodli podľa §\n95 ods. 4 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) a čl. 14 ods. 2 nariadenia ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru,\nprikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom\nPolicajného zboru (ďalej len „nariadenie ministra vnútra č. 17/2008“), a to z dôvodu, že žalobkyňa v\nmesiaci november 2011 nejazdila na služobnom motorovom vozidle vybavenom typickým zvukovým\nznamením alebo svetelným znamením, čím zanikli dôvody, na základe ktorých bol žalobkyni uvedený\npríplatok priznaný. V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal aj na čl. 5 ods. 1 a 3 a čl. 15 ods. 8 písm.\na) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 68/2010 o používaní služobných cestných\nvozidiel (ďalej len „nariadenie ministerstva vnútra č. 68/2010“), z ktorých vyplýva, že k tomu, aby policajt\nmohol jazdiť so služobným cestným vozidlom, musí mať schválenú alebo nariadenú jazdu od svojho\nnadriadeného alebo ním určenej osoby, pričom nadriadený nesie plnú zodpovednosť za oprávnenosť a\núčelnosť každej jazdy, ako aj za celkové efektívne, účelné a hospodárne využívanie všetkých služobných\ncestných vozidiel pridelených do užívania ním riadeného útvaru Policajného zboru.\n\nKrajský súd vyhodnotil postup a rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu\nako súladné so zákonom. Napadnuté rozhodnutie žalovaného má podľa názoru krajského súdu všetky\nformálne aj obsahové náležitosti, je riadne odôvodnené a vychádza z dostatočne zisteného skutkového\nstavu. Krajský súd uviedol, že na to, aby policajt mohol jazdiť so služobným cestným vozidlom, musí mať\npríslušným nadriadeným schválenú alebo nariadenú jazdu. Jazda so služobným vozidlom nie je právne\nnárokovateľná a ak nadriadený jazdu policajtovi neschváli alebo nenariadi, nemôže ju policajt vykonať.\n\nK námietkam žalobkyne krajský súd uviedol, že v danej veci nie je podstatné, či proti žalobkyni bolo\nvedené disciplinárne konanie v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej bola účastníčkou. Rozhodujúcou\nskutočnosťou pre posúdenie prejednávanej veci bolo podľa krajského súdu to, či žalobkyňa v mesiaci\nnovember 2011 vykonala alebo nevykonala jazdu so služobným cestným vozidlom. Nakoľko bolo\npreukázané, že žalobkyňa v mesiaci november 2011 jazdu so služobným cestným vozidlom nevykonala,\npríplatok podľa § 95 ods. 4 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. jej nepatril a bol jej preto zákonným spôsobom\nodňatý.\n\nProti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj personálny rozkaz riaditeľa\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline a vec vráti žalovanému na nové konanie. Žalobkyňa v\nodvolaní namietala v podstate rovnaké skutočnosti ako aj v podanej žalobe. Poukázala na skutočnosť,\nže dňa 13. októbra 2011, teda dva dni potom, ako podala odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu\nriaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 4\nz 03. októbra 2011, ktorým jej bolo uložené disciplinárne opatrenie (zníženie služobného platu) za\nspáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, jej riaditeľ Krajského dopravného\ninšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline povedal, že jej odoberie povolenie na\nvedenie služobného cestného vozidla. Dňa 25. októbra 2011 jej riaditeľ odmietol podpísať jazdu\nslužobným cestným vozidlom, pričom kolegyni žalobkyne riaditeľ v ten istý deň podpísal jazdu, ktorá\nmala byť vykonaná v rovnakom čase a na rovnakej trase, ako žiadala aj žalobkyňa. Následne,\ndňa 26. októbra 2011 jej riaditeľ oznámil, že sa nemá pokúšať dať si podpísať jazdu ani u neho,\nani u žiadneho iného nadriadeného. Uvedené konanie riaditeľa hodnotí žalobkyňa ako pomstu za\nto, že podala odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu, v ktorom poukázala na nedostatky v konaní\no priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého bola obvinená a ktorý bol\nnásledne pre nezákonnosť zrušený. Namietala, že žalovaný v konaní nezabezpečil vyjadrenie riaditeľa\nk vyššie uvádzaným námietkam a v napadnutom rozhodnutí poukazoval na interný akt riadenia\n(nariadenie ministerstva vnútra č. 68/2010), ktorý však neuvádza nič o vnútorných pohnútkach riaditeľa\nKrajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, ktoré aplikoval\nna žalobkyňu po podaní odvolania proti disciplinárnemu rozkazu. Riaditeľ Krajského dopravného\ninšpektorátu riaditeľstva Policajného zboru v Žiline žalobkyni nepodpisoval jazdy služobným cestným\nvozidlom s úmyslom odobrať jej príplatok za vedenie služobného cestného vozidla v sume 20€. Keby\ntakýto úmysel nemal, mohol žalobkyni podpísať súhlas s jazdou napríklad v nasledujúcom mesiaci\n(v decembri 2011), čím by jej znovu vznikol nárok na priznanie príplatku, avšak ani v decembri\n2011 jej riaditeľ súhlas s jazdou služobným cestným vozidlom nepodpísal. V súvislosti s uvedenými\nokolnosťami žalobkyňa namietala porušenie § 2a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého\nnadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva\nvyplývajúce zo služobného pomeru. Žalobkyňa tiež namietala porušenie práva na spravodlivý súdny\nproces, zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko krajský súd pri svojom rozhodovaní postupoval\njednostranne v prospech žalovaného, v rozsudku neuviedol dôvody, pre ktoré považoval tvrdenia\nžalobkyne za nepravdivé, a svoje rozhodnutie zdôvodnil zhodne s argumentáciou žalovaného. Krajský\nsúd nezistil skutočný stav prejednávanej veci, pretože nedisponoval vyjadreniami riaditeľa Krajského\ndopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline o pohnútkach, ktoré ho viedli\nk tomu, že žalobkyni odmietal podpísať jazdu so služobným cestným vozidlom.\n\nŽalovaný sa vo vyjadrení k podanému odvolaniu stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského súdu a\nnavrhol ho ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobkyňa v odvolaní neuvádza žiadne nové\nrelevantné skutočnosti, iba zotrváva na názore, že v prejednávanej veci došlo k nesprávnemu posúdeniu\na rozhodnutiu. Žalovaný uviedol, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom posudzujúcim\nprávne otázky napadnutého postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom rozsah súdneho\nprieskumu je vymedzený obsahom žaloby a správny súd nepreskúmava napadnuté rozhodnutie nad\nrámec žalobných námietok.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods.\n2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP\nv spojení s § 211 a nasl. OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno vyhovieť. Rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 OSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\n\nPredmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol žalobkyni dňom 01. novembra 2011\nodňatý príplatok vo výške 20 € za vedenie služobného cestného vozidla z dôvodu, že žalobkyňa v\nmesiaci november 2011 nejazdila na služobnom motorovom vozidle vybavenom typickým zvukovým\nznamením alebo svetelným znamením, čím zanikli dôvody, na základe ktorých bol žalobkyni uvedený\npríplatok priznaný. Žalovaný svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 95 ods. 4 písm. b/ zákona č.\n73/1998 Z. z. a čl. 14 ods. 2 nariadenia ministra vnútra č. 17/2008.\n\nPodľa § 95 ods. 4 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., ak vodič referent špecialista skutočne jazdí so\nslužobným cestným vozidlom vybaveným typickým zvukovým znamením alebo svetelným znamením,\npatrí mu príplatok do výšky 20 eur mesačne.\n\nPríplatok za vedenie služobného cestného vozidla je v zmysle ustanovenia § 84 ods. 2 písm. k/ zákona č.\n73/1998 Z. z. jednou zo zložiek služobného príjmu príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe.\n\nPodľa čl. 14 ods. 1 nariadenia ministra vnútra č. 17/2008 funkčný plat, prídavok za výsluhu rokov a\nhodnostný príplatok sa určuje podľa príslušnej platovej triedy, dĺžky započítateľnej praxe a hodnosti\npolicajta.\n\nPodľa čl. 14 ods. 2 nariadenia ministra vnútra č. 17/2008 ostatné zložky služobného platu ustanovené\nv mesačnej výške priznáva, mení a odníma nadriadený rozhodnutím v personálnom rozkaze okrem\npríplatku za nerovnomernosť času služby podľa čl. 9 ods. 5 a 6.\n\nZ citovaných právnych noriem je nepochybné, že príplatok za vedenie služobného cestného vozidla\npríslušníkovi Policajného zboru patrí, ak so služobným cestným vozidlom skutočne jazdí, pričom tento\npríplatok (ako zložku služobného platu) mu priznáva, či odníma nadriadený rozhodnutím v personálnom\nrozkaze. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bol uvedený príplatok žalobkyni odňatý. Podstatné pre\nposúdenie zákonnosti tohto rozhodnutia je, či žalobkyňa jazdila so služobným cestným vozidlom. Táto\nskutočnosť pritom v konaní nebola sporná, žalobkyňa skutkový stav ustálený žalovaným nepopierala,\nnenamietala tiež ani nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných právnych predpisov. Žalobkyňa poukazovala\nna skutočnosť, že mala zámer jazdiť so služobným cestným vozidlom, avšak jazdu jej neschválil jej\nnadriadený. K tomuto je potrebné uviesť, že podľa čl. 15 ods. 8 písm. a/ nariadenia ministerstva vnútra\nč. 68/2010 každú jazdu schvaľuje alebo nariaďuje podpisom v knihe prevádzky nadriadený, resp.\nním poverený zamestnanec. Príslušník Policajného zboru nemá automatický zákonný nárok jazdiť so\nslužobným cestným vozidlom. V súlade s princípom hierarchie a uzákonených vzťahov nadriadenosti\na podriadenosti v rámci fungovania Policajného zboru, ako aj s ohľadom na stanovenú zodpovednosť\npri prevádzke služobných vozidiel, o použití služobného vozidla rozhoduje nadriadený príslušníka\nPolicajného zboru. Táto skutočnosť v konaní tiež nebola sporná a žalobkyňa sama poukazovala na to,\nže pokiaľ jej nadriadený jazdu so služobným cestným vozidlom neschváli, resp. nenariadi, žalobkyňa\nju nemôže vykonať. Z uvedeného vyplýva, že podmienky na odňatie príplatku za vedenie služobného\ncestného vozidla boli splnené a žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď s poukazom na\nskutočnosť, že žalobkyňa v mesiaci november 2011 na služobnom motorovom vozidle vybavenom\ntypickým zvukovým znamením alebo svetelným znamením nejazdila, jej príplatok vo výške 20 € dňom\n01. novembra 2011 odňal.\n\nNámietky žalobkyne proti postupu žalovaného sú sústredené na motív nadriadeného, ktorým sa riadil,\nkeď jej jazdu so služobným cestným vozidlom neschválil. Žalobkyňa je presvedčená, že ide o pomstu\nnadriadeného za to, že sa odvolala proti disciplinárnemu rozkazu v konaní o dopravnom priestupku.\nAko podporný argument uviedla, že jej nebola schválená identická jazda, ktorú následne riaditeľ schválil\nkolegyni žalobkyne.\n\nPre posúdenie zákonnosti rozhodnutia o odňatí príplatku je podstatnou skutočnosť, že jazda so\nslužobným cestným vozidlom nebola žalobkyňou vykonaná. Žalobkyňa nemohla jazdu vykonať, pokiaľ\njej ju nadriadený nenariadil alebo neschválil. Ako už bolo uvedené vyššie, nadriadený má právo jazdu\nneschváliť. Najvyšší súd konštatuje, že v tomto konaní súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia o odňatí\npríplatku za jazdu so služobným cestným vozidlom, pričom je treba zdôrazniť, že všetky zákonné\npodmienky na odňatie príplatku boli splnené. Z celej argumentácie žalobkyne možno vyvodiť jediný\nzáver, že žalobkyňa nie je spokojná s rozhodnutím nadriadeného neschváliť jej jazdu so služobným\ncestným vozidlom a toto konanie považuje za zaujaté voči jej osobe. Schvaľovať, resp. nariaďovať jazdy\nso služobným cestným vozidlom patrí do výlučnej kompetencie nadriadeného alebo ním povereného\nzamestnanca, a pokiaľ ide o toto preskúmavacie konanie, možno túto kompetenciu prirovnať k správnej\núvahe orgánu verejnej správy, pri ktorej sa súd obmedzí len na skúmanie, či nevybočila z medzí zákona.\nAko už bolo uvedené, právna norma túto kompetenciu nadriadenému priznáva a tiež ho stanovuje\nzodpovedným za oprávnenosť a účelnosť jázd služobných vozidiel, preto najvyšší súd dospel k záveru,\nže zákonné podmienky na rozhodnutie nadriadeného boli splnené a vhodnosťou takéhoto rozhodnutia\nsa v súdnom preskúmavacom konaní nemožno zaoberať. Najvyšší súd však pre úplnosť dodáva,\nže pokiaľ je žalobkyňa presvedčená, že pri vykonávaní štátnej služby je diskriminovaná a že voči\nnej nie je dodržiavaná zásada rovnakého zaobchádzania, môže sa súdnej ochrany domáhať v inom\nobčianskoprávnom konaní (§ 2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.).\n\nVzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd\nrozhodol v súlade so zákonom, keď žalobu žalobkyne zamietol, a preto najvyšší súd ako súd odvolací\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 91/2012-48 zo dňa 10. apríla 2014 ako vecne\nsprávny podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.1 Občianskeho\nsúdneho poriadku tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnej žalobkyni náhrada trov\nodvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/91/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}