Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/130/2012 z 20. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 20. marca 2013, sp. zn. 9CoP/130/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5111239312.1 Krajský súd Žilina | 9CoP/130/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5111239312.1 | 2013-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0e75266-f325-4dd4-bdb1-39f726bf2a44 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5111239312.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/130/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111239312
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111239312.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O.
D., nar. X.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Bytča, bytom u matky, dieťa rodičov, matka: E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, otec: K.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpený JUDr. Evou Káčerovou, advokátkou, so sídlom U., W.
XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 37P 450/2011-186 zo dňa 4.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 14C 14/2011 zo
dňa 26.7.2011 v časti určenia výživného na maloletého O. tak, že zvýšil výživné na sumu 105,- eur
mesačne od 1.9.2012 s povinnosťou otca prispievať takto zvýšené výživné k rukám matky maloletého
dieťa do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca. Súd zároveň vyčíslil nedoplatok na zameškanom výživnom
za obdobie od 1.9.2012 do 30.10.2012 vo výške 30,- eur, pričom otcovi uložil povinnosť nedoplatok
uhradiť k rukám matky v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na § 62, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval,
že od posledného rozhodnutia o výživnom na maloletého O. došlo k zmene pomerov, dieťa je fyzicky
vyspelejšie, navštevuje vyšší ročník základnej školy, a preto bol dôvod na zvýšenie výživného. Na strane
rodičov maloletého dieťaťa k podstatnej zmene pomerov nedošlo. Pri výške výživného prihliadal súd na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov.

Proti tomuto rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolala matka maloletého dieťaťa. Žiadala,
aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že zvýši výživné od 1.9.2012 na sumu
200,- eur mesačne. Svoje odvolanie zdôvodnila tým, že došlo k zásadnej zmene aj na strane rodičov
maloletého dieťaťa, keď bývalý manžel prestal po rozvode splácať pôžičku, ktorú sú účastníci
povinní platiť solidárne. Matka maloletého dieťaťa bola nútená túto povinnosť prebrať v plnej miere na
seba. Dodnes nie je vyporiadané BSM a došlo aj k spotrebe finančnej rezervy, ktorú mala matka k
dispozícii. Je zrejmé, že matka sa o maloleté dieťa osobne stará, na čo mal súd pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti prihliadať. Finančné prostriedky zo strany matky sú nepostačujúce, avšak na túto
skutočnosť súd neprihliadal. Podľa jej názoru, otec maloletého dieťaťa má oveľa vyššiu životnú úroveň,
trávi dovolenky pri mori, plánuje zakúpiť dom v okolí Žiliny.



Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu s poukazom na
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že v minulosti
bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C 14/2011, ktorým súd
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol, deti pochádzajúce z manželstva maloletého K. a O.
zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať výživné na maloletého
K. sumou 120,- eur mesačne a na maloletého O. sumou 90,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 3.9.2011. V čase určenia výživného matka maloletého dieťaťa pracovala v MŠ
Kotešová a dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 500,- eur. Otec maloletého dieťaťa pracoval
ako vodič nákladného automobilu v zahraničnej doprave, dosahoval mzdu 10.000,- Kč, vyplácané mu
boli tiež náhrady diét. Maloletý O. navštevuje vyšší ročník základnej školy, má zvýšené výdavky v
súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom.

V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení s prihliadnutím na vykonané dokazovanie
postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej
zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom
na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Súd správne poukázal
na zmenu pomerov najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré súvisia jednak s jeho fyzickým rastom,
vyspievaním, ale aj zvýšenými nákladmi v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom. U rodičov k
zmene rozsahu vyživovacích povinností nedošlo. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a
vyvodil správny právny záver, keď ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloletého
O. výživné v sume 105,- eur mesačne, vzhľadom na zmenu pomerov u maloletého dieťaťa a možnosti
a schopnosti oboch rodičov. Prvostupňový súd pri rozhodovaní postupoval v súlade
so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho
závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. Tak ako na
to správne poukázal prvostupňový súd, k zvýšeniu výživného došlo prakticky po dobe jedného roka, a
preto pôvodné výživné v sume 90,- eur zvýšil na sumu 105,- eur mesačne, nie na sumu 200,- eur, ako
to žiadala matka maloletého dieťaťa.

Pretože matka maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by umožnili
iným spôsobom odvolaciemu súdu vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku, resp. skutočnosti, s
ktorými by sa nevysporiadal prvostupňový súd, preto rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie
mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.