Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/132/2011 z 31. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 31. januára 2012, sp. zn. 23CoE/132/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3608200851.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/132/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3608200851.1 | 2012-01-31 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 35 ZRK, § 40 ods. 1 písm. a) ZRK, § 40 ods. 1 písm. b) ZRK, § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, § 40 ods. 1 písm. d) ZRK, § 40 ods. 1 písm. e) ZRK, § 40 ods. 1 písm. f) ZRK, § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, § 40 ods. 1 písm. h) ZRK, § 40 ods. 1 písm. i) ZRK, § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, § 45 ZRK, § 63 EP, § 57 EP, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb7ec7db-90df-453d-a603-a40fbc3f4792 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3608200851.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/132/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608200851
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3608200851.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnej: T. T. - K.K.Trans, s miestom podnikania G. E. XXXX/XX, G., IČO: 40264815, o
vymoženie 1.031,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske č.k. 2Er/2191/2008-24 zo dňa 19. augusta 2011, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 57 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, §
53 ods. 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 27.02.2008 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej
pre vymoženie 1.031,67 eur s príslušenstvom na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR
7223/07 zo dňa 08.10.2007. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č.
3600775 zo dňa 20.04.2007, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej peňažné prostriedky vo
výške 663,88 eur, ktoré mala vrátiť v 6 mesačných splátkach po 170,62 eur. Predmetná zmluva
má podľa súdu prvého stupňa povahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má podobu formulárovej zmluvy
s vopred určenými podrobnými podmienkami. Režim ochrany spotrebiteľa bol do nášho právneho
poriadku implementovaný zákonom č. 258/2001 Z. z. a zákonom č. 150/2004 Z. z. Cieľom bolo zaistiť
harmonizáciu slovenského práva s európskym spotrebiteľským právom. Z judikatúry ESD vyplýva, že
súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne
a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Zmluvná podmienka, ktorá je súčasťou zmluvy nebola
individuálne dohodnutá, v podstate ponecháva právo výberu riešenia sporov na dodávateľovi, a tým
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. O neprijateľnú zmluvnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Aj keď rozhodcovská doložka umožňuje riešiť spory vzniknuté zo zmluvy buď
pred štátnym alebo rozhodcovským súdom, v podstate ponecháva výber na žalobcovi, ktorým býva
vo väčšine prípadov dodávateľ. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, fakticky
tak ponecháva možnosť výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje súd prvého stupňa takéto
dojednanie za nekalú podmienku, ktorá je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa, a spotrebiteľ ňou
nie je viazaný. Zmluva o úvere obsahuje dojednania, ktoré neboli individuálne dohodnuté a spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dojednanie rozhodcovskej doložky a
následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a tiež smernice
93/13/EHS. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a táto je v rozpore



s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS, a preto je potrebné exekúciu zastaviť.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý sa nestotožnil s názorom súdu prvého
stupňa, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Namietal, že tento druh zmluvy mal v
čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa
platného v čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere, avšak nie v zmysle ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské
zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej
strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľ
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Znenie tohto ustanovenia bolo zmenené novelou, a
to zákonom č. 568/2007 Z. z., a na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa za spotrebiteľskú
zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom.
Táto novela však nadobudla účinnosť až 01.01.2008, t.j. až po uzatvorení zmluvy o úvere. Súd prvého
stupňa preto pri posudzovaní nároku zo zmluvy o úvere nemal vychádzať z právnej úpravy Občianskeho
zákonníka, ale z právnej úpravy Obchodného zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa platného v
čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od
druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred
všeobecným súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne
danej právomoci rozhodcovského súdu. Existenciu uvedenej rozhodcovskej doložky a jej súladnosť s
právnym poriadkom Slovenskej republiky navyše skúmal pri skúmaní svojej vecnej príslušnosti sám
rozhodcovský súd pri začatí rozhodcovského konania. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská
zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa
odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná,
nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V danom prípade
má povinná kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Prijatie
argumentácie súdu prvého stupňa by znamenalo pre oprávneného len jediné, a to úplné znemožnenie
využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale
iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné,
a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice č.
93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne
predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho
podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne
v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal, že rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o
udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a
preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Žiadal, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza
zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo
skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.



Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského
konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok
je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu
rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

V posudzovanej exekučnej veci sa v zmysle vyššie uvedeného vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5305 009601 zo dňa 07.04.2008 poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie 1.031,67 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 7223/07 zo dňa 08.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2007 a
vykonateľnosť dňa 22.11.2007.

Poverenie na vykonanie exekúcie však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku
reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to,
v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a
samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu
právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak nie je
vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex.
por.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe
smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca konajúci na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne
exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.