Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/267/2010 z 29. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2013, sp. zn. 2S/267/2010, ECLI:SK:KSBA:2013:1010201365.5 Krajský súd Bratislava | 2S/267/2010 | ECLI:SK:KSBA:2013:1010201365.5 | 2013-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92d2bb78-9254-44bc-8c1c-912c7c3654b0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1010201365.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/267/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201365
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1010201365.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o.,
IČO: 00 618 322, Brečtanová 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.,
IČO: 36 731 544, Drotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu
Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. RL/23/2010 zo dňa 27.04.2010, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 21.07.2010, sa žalobca domáhal preskúmania vyššie
uvedeného rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3
písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. (§ 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení platnom a účinnom do
14.12.2009) tým, že dňa 30.11.2009 o cca 19:05 hod. odvysielal v programe „Krimi noviny“ príspevok
„Lovili ho ako rybu“, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, za čo mu bola uložená podľa §
64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankcia - upozornenie na porušenie zákona.

Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci tvrdiac, že žalovaný rozhodol v rozpore s princípmi
právneho štátu, konkrétne so zákazom retroaktivity. Poukázal na to, že žalovaný začal konanie vo veci
porušenia ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo ako „zákon“) po nadobudnutí účinnosti novely tohto
zákona (15.12.2009). Prejednávaný skutok sa však stal za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.
Opomenutím zákonodarcu došlo k situácii, že v novelizovanej právnej úprave neexistujú prechodné
ustanovenia obsahujúce režim pre použitie zákona na skutky, ktoré sa stali pred účinnosťou novely,
avšak ich prejednanie nebolo dovtedy skončené, prípadne ani začaté, ako v tomto prípade. Podľa názoru
žalobcu pri absencii právnej úpravy nie je prípustné, aby si žalovaný ako správny orgán osoboval bez
podpory v zákone právomoc prináležiacu výlučne zákonodarcovi, pričom za neprijateľnú považoval
žalobca aplikáciu právnej normy účinnej pred rozhodovaním žalovaného. Žalobca pritom poukázal na
analógiu z trestným konaním, kde retroaktivita v prípade posudzovania trestnosti činov je zakázaná
v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Preto pokiaľ žalovaný aplikoval skoršiu právnu normu, konal v
rozpore so spomenutými princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty účastníkov právnych
vzťahov. Použitie neskoršej právnej normy na posúdenie konania predchádzajúceho jej účinnosti by
bol prípustný, len ak by sa jednalo o normu s účinkom v prospech trestaného, nie však o normu s
účinkom rovnakým prípadne horším. Aplikáciu právnej normy novelizovaného znenia považoval žalobca



za dôsledok neexistencie prechodných ustanovení v novele zákona účinnej od 15.12.2010. Nakoľko sa
jedná o objektívny nedostatok zákona, žalobca považoval za neprípustné, aby bol trestaný na základe
retroaktívneho použitia právnej normy, pričom opísaný postup žalovaného trpí z tohto dôvodu takými
vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal na nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia žalovaného, pretože
nie je z neho zrejmé, podľa ktorého znenia právneho predpisu ho správny orgán vyniesol. Vo výroku a
ani v odôvodnení rozhodnutia podľa žalobcu nie je zdôvodnený spôsob, akým správnym orgán dospel
k použitiu právnej normy, podľa ktorej postupoval a rozhodol.

Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 07.09.2010, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že zmena zákona č. 308/2000
Z.z. vykonaná novelou č. 498/2009 Z.z. ustanovenie § 16 iba formálne zmenila, keď pôvodné znenie
§ 16 písm. b/ bolo v novej úprave systematicky zaradené v rovnakej podobe ako § 16 ods. 3 písm. b/,
pričom povinnosť v ňom ustanovená ostala rovnaká. To znamená, že konanie, za ktoré žalovaný udelil
žalobcovi sankciu, bolo sankcionovateľné tak v čase, keď sa ho žalobca dopustil, ako aj v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že žalobca nemôže namietať porušenie zásady právnej istoty,
nakoľko jeho konanie v čase uskutočnenia bolo správnym deliktom a spomínanou novelou sa sankcia
za predmetnú správny delikt nesprísnila. Ďalej žalovaný uviedol, že ak nový zákon v prechodnom
ustanovení výslovne zakotví, že sa správne konanie, ktoré nebolo dokončené do dňa účinnosti nového
zákona, dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu, správne konanie sa dokončí podľa zrušeného
právneho predpisu, inak sa správne konanie dokončí vždy podľa novej právnej úpravy. Uvedené
samozrejme platí pri rešpektovaní zásady zákazu priamej retroaktivity v neprospech subjektu. Žalovaný
sa nestotožnil s názorom, že z dôvodu zmeny označenia § 16 písm. b/ na § 16 ods. 3 písm. b/ zákona
je aplikácia tejto normy porušením zásady zákazu retroaktivity. Vyjadril názor, že žalobcov výklad by
znemožňoval aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia len z dôvodu jeho prečíslovania, pričom
obsah normy ostal rovnaký. Takýto výklad by bol nielen príliš formalistický, ale znemožňoval by aj postih
za konanie, ktoré bolo sankcionovateľné tak v čase jeho spáchania, ako aj v čase rozhodovania o ňom.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že výrok rozhodnutia je nezrozumiteľný z dôvodu, že z neho nie je zrejmé,
podľa ktorého znenia právneho predpisu správny orgán vyniesol výrok, žalovaný uviedol, že vo výroku je
presne špecifikované, že porušená povinnosť bola do 14.12.2009 ustanovená v § 16 písm. b/ zákona č.
308/2000 Z.z. Nemožno podľa jeho názoru považovať za nezrozumiteľné, keď žalovaný ozrejmil, prečo
vo výroku rozhodnutia konštatoval porušenie § 16 ods. 3 písm. b/ zákona, hoci v čase kedy k spáchaniu
tohto deliktu došlo bola predmetná povinnosť upravená v § 16 písm. b/ zákona.

Na pojednávaní dňa 30.10.2013 právny zástupca žalobcu nad rámec žaloby uviedol, že žalovaný v
rozpore s právnymi predpismi nevyhotovil zápisnicu, ktorá by bola súčasťou administratívneho spisu,
spis teda nie je úplný. Zároveň uviedol, že skutok vo výroku rozhodnutia správneho orgánu musí byť
presne identifikovaný a posúdený podľa právneho predpisu platného v čase spáchania skutku, čo sa
v danom prípade nestalo.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa § 250h ods. 1 O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho
rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.



V správnom súdnictve sa neprihliada na námietky nepredložené súdu v rámci lehoty na podanie žaloby,
teda do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Preto súd na
námietky žalobcu uvedené po uplynutí tejto lehoty neprihliadal.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2
O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade
so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom č. 52-PLO/O-948/2010 zo dňa 11.02.2010
žalovaný upovedomil žalobcu o začatí správneho konania vo vyššie opísanej veci, pričom ho vyzval,
aby sa ku konaniu vyjadril. Žalovaný poučil žalobcu o práve nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy
a odpisy a dostať kópie spisov. Ďalej bol žalobca informovaný, že záznam z predmetného vysielania
je súčasťou administratívneho spisu. Prepis vysielania „Lovili ho ako rybu“ zo dňa 30.11.2009 o cca
19:05 hod. odvysielaného v programe „Krimi noviny“ bol súčasťou uvedeného oznámenia. Listom zo dňa
05.03.2010 pod tou istou spisovou značkou bol žalobca opätovne vyzvaný na vyjadrenie k podkladom
pre rozhodnutie v správnom konaní. Dňa 26.04.2010 žalobca zaslal žalovanému stanovisko, v ktorom
vyjadril názor, že jeho konanie bolo v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z..

Dňa 27.04.2010 žalovaný vydal rozhodnutie č. RL/23/2010, ktorým rozhodol, že žalobca porušil
povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. (§ 16 písm. b/ zákona č.
308/2000 Z.z. v znení platnom a účinnom do 14.12.2009) tým, že dňa 30.11.2009 o cca 19:05 hod.
odvysielal v programe „Krimi noviny“ príspevok „Lovili ho ako rybu“, v ktorom nezabezpečil objektívnosť
a nestrannosť, za čo mu bola uložená podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankcia -
upozornenie na porušenie zákona.

V administratívnom spise sa tiež nachádza DVD nosič so záznamom predmetného vysielania
posudzovaného žalovaným, ako aj zápisnica o hlasovaní členov žalovaného zo dňa 27.04.2010.

Podľa § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení planom a účinnom do 14.12.2009 vysielateľ je
povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických
programov.

Podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení planom a účinnom od 15.12.2009 vysielateľ
je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických
programov.



Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Z vyššie citovaného znenia relevantných právnych noriem je zrejmé, že povinnosť zabezpečiť
objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov ukladal
zákon č. 308/2000 Z.z. žalobcovi ako vysielateľovi tak v čase odvysielania programu (30.11.2009), ako aj
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (27.04.2010). Rovnaká bola aj zákonná sankcia za porušenie
uvedených povinností - upozornenie na porušenie zákona. Skutok tvoriaci predmet konania teda bol
postihnuteľný podľa zákona č. 308/2000 Z.z. platného v čase jeho spáchania (§ 16 písm. b/), ako aj podľa
toho istého zákona v znení účinnom v čase začatia konania a vydania rozhodnutia (§ 16 ods. 3 písm. b/).
Pri správnom trestaní, pre ktoré platia štandardy trestného práva, sa postihnuteľnosť skutku zásadne
spravuje zákonom, ktorý platil v čase jeho spáchania. Retroaktivita neskôr prijatej právnej normy je
neprípustná, to znamená, že nikoho nemožno postihnúť za protiprávny skutok podľa zákona, ktorý v
čase jeho spáchania neplatil. Na neskôr prijatý právny predpis dopadajúci na postihnuteľnosť skutku a
možnosť uloženia sankcie za tento skutok sa prihliada len vtedy, ak je to pre delikventa priaznivejšie.

V danom prípade zmenou zákona č. 308/2000 Z.z. účinnou od 15.12.2009 nedošlo k žiadnej obsahovej
zmene ani po stránke postihnuteľnosti skutku, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu, ani po stránke vyvodenia
následkov pre žalobcu. Niet sporu o tom, že novelou č. 498/2009 Z.z. došlo len k zmene označenia
odsekov v ustanovení § 16 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý stanovuje vysielateľovi vyššie uvedenú
povinnosť. Vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia je vysvetlené, že žalobcom porušená bola
povinnosť podľa § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., celkom nadbytočne potom bolo konštatované
porušenie § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. po novele. Súd je však toho názoru, že nejde
o takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko obsah zákona sa po
stránke postihnuteľnosti skutkov, ani po stránke možnosti uloženia sankcie, nijako nezmenil. Preto sa
súd nestotožnil s názorom žalobcu, že by došlo k neprípustného retroaktívnemu aplikovaniu právnej
úpravy, ani k porušeniu princípov právnej istoty. Za rozhodujúcu však považoval súd skutočnosť, že
vydaným rozhodnutím nedošlo z materiálneho hľadiska k žiadnemu ukráteniu žalobcu na jeho právach.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobu je
potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach
zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech v konaní nepriznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania a žalovanému v danom prípade podľa ustálenej judikatúry
právo na náhradu trov konania nepatrí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.