{"guid": "23c2e30a-f000-497e-b08e-380ce9209594:7675b0b4-a89f-46e4-aff8-b088ee09979d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7213224554.1", "spisova_znacka": "13CoE/277/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/277/2014 z 27. 1. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 27. januára 2015, sp. zn. 13CoE/277/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7213224554.1", "identifikacne_cislo": "7213224554", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Juraj Sopoliga", "sudca_id": 1287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-sopoliga-1287", "datum_vydania": "2015-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7675b0b4-a89f-46e4-aff8-b088ee09979d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7213224554.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7213224554.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7213224554.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/277/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213224554
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213224554.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: D. H. N., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v G.,
K. 5, zastúpeného spoločnosťou Y. H., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v G., K. X proti povinným: 1.
A. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom v H., J. H. XX, zastúpený opatrovníkom Z.. I. Z., vyšším súdnym
úradníkom Okresného súdu Košice I a 2. F.. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., S. X o vymoženie
pohľadávky vo výške 1.418,29 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora Z.. V. H., L. XX,
G., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 31.12.2013, č.k. XXEr/
XXXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V rozsiahlom odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovskú doložku možno považovať za
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zo žiadneho ustanovenia právneho
predpisu  totiž nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Názor, ktorý zastávajú súdy, že rozhodnutie M. ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív
preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, je nesprávny. V tej súvislosti poukázal na znenie rozhodnutia
M. v anglickom jazyku. Ďalej mal za to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, tak že je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie
(je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je
vykonateľný aj spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie). Vyslovil názor, že Súdny dvor nemal v
žiadnom prípade úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili rozhodcovské nálezy so
silou res iudicata v prípadoch, keď takýto postup podľa domáceho práva členského štátu nie je možný.



Z uvedeného mu vyplynulo, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku M. povinný vyhodnotiť
rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo
exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania,  ako neplatnú
z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V tomto kontexte preto
nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť ako nekalú podmienku. Mal za to, že nemožno
zo slovenského a ani z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal
povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich
právach, no neuplatnil si ich. Dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
spis. zn. 3 M U. XX/XXXX zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské
zmluvy, preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ
ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z (rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom).

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak,
že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce,  bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku platí,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky.
Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút  (prieskumnú právomoc exekučného súdu). Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZoRK. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný
súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol. Dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK, a to, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho
odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu, aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany (napr. aj v
rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci M. Y. SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul). V rozhodnutí uviedol, že smernica
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy.



Exekučný súd má právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom
v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti
na to je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011,
sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX-XX, v ktorom uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok
v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. či
už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa
názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a ZoRK.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinní z rozhodcovského rozsudku boli v rozhodcovskom
konaní pasívni a nepodali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. X U. X/XXXX, princíp „vigilantibus iura scripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa.

Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a tým aj neplatnej
podmienky.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. X U. XXX/XXXX a XCdo/XXX/XXXX z 5.12.2012).

Rozhodcovská zmluva, ktorá má v danom prípade formu rozhodcovskej doložky, je neplatná
predovšetkým pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK (neboli
podpísané zmluvnými stranami). Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy
rozhodcovskej zmluvy v § 4 je pritom striktná bez možnosti extenzívneho výkladu.

Keďže formálna podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky v danom prípade dodržaná nebola
(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX),
doložku nie je možné považovať za platnú.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto
(bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť exekučným titulom
(ide o nulitný právny akt).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie, ako vecne správne, podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy



odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}