Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/174/2018 z 27. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. októbra 2019, sp. zn. 2Co/174/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8214204668.2 Krajský súd Prešov | 2Co/174/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8214204668.2 | 2019-10-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Darovacia zmluva Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/725ba520-3c6f-4bde-bae9-e9630bdee421 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8214204668.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/174/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204668
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8214204668.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov X. I. Z., O.R.. XX.XX.XXXX,
V. U. XXX/XX/ XXX XX B., X. U. Z., O.. XX.X.XXXX, V. U. XXX/XX, XXX XX B., obaja zastúpení JUDr.
Jozefom Tomkom, advokátom, so sídlom v Prešove, Floriánova 2, proti žalovanému L.C. V.D., O..
XX.X.XXXX, V. U. XX/XX, XXX XX B., o vrátenie daru s príslušenstvo, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov z 20.3.2018 č. k.2C/37/2014 - 188 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému vo vzťahu k
žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žaloba dôvodná nie, keďže nebolo
zistené, aby sa žalovaný ako obdarovaný správal voči ktorémukoľvek žalobcovi alebo členom ich rodín
tak, že tým hrubo porušil dobré mravy, a to ani jednorazovo a nie intenzívne. Žiaden zo žalobcov
nepotvrdil takú intenzitu správania sa žalovaného k nim, aby to odôvodňovalo ich nárok v danom
konaní. Poukázal na to, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcovia si vykompenzovali darovaných
28 m2 pozemku zabratím časti pozemku žalovaného, ktorý vznikol nesprávnym postavením plota, nie
je dôvodom na zamietnutie uplatňovaného nároku. Bolo preukázané vzájomné oznámenie účastníkov
tohto konania na spáchanie priestupku vo veci občianskeho spolunažívania, ak nie je dôvodom na
vyhovenie žaloby podnet na trestné stíhanie, rovnako ním nemôže byť ani podnet na priestupkové
stíhanie, ktoré je svojím významom a obsahom menej zasahujúce do vnímania a prežívania fyzickej
osoby. Navyše v dvoch prípadoch z troch išlo o oznámenie žalobcov na žalovaného. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/53/2006, zo záverov ktorého plynie, že
za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným podľa § 630 Občianskeho zákonníka, nemožno
považovať podanie neopodstatneného podnetu na začatia trestného stíhania darcu. Súd ďalej uviedol,
že ak sa žalobcovia so žalovaným dohodli na prechode cez jeho pozemok a žalovaný túto dohodu
nedodržuje, rovnako to nemôže byť vnímané ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalobcu,
lebo v konaní nebolo preukázané, aby žalovaný žalobcom bránil inak ako osadením kovových kolíkov
a položením pneumatík medzi ne, čo bráni v prístupe iba motorovým vozidlám, nie osobnému
prístupu. Žalobcovia sa naviac môžu domáhať určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a
v tomto kontexte aj uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa takéhoto konania, ktoré narušuje ich
prípadné právo zodpovedajúce takémuto vecnému bremenu. Takýto prostriedok ochrany však nemožno
nahrádzať žalobou na vrátenie daru so všetkým čo s tým súvisí, vrátane rozhodujúcich skutočností.



Tvrdenia žalovaného, že skutočným dôvodom pre darovanie parcely 28 m2 bolo to, že pri deľbe
iného pozemku mu pripadla menšia čiastka a touto parcelou sa uvedený postup kompenzoval, sa
nepreukázali. Nech však už pohnútky na darovanie boli akékoľvek, nespôsobuje to neplatnosť darovacej
zmluvy, lebo všetky strany darovacej zmluvy potvrdili, že chceli dosiahnuť účel darovania. O trovách
konania strán sporu rozhodol podľa § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok zmeniť tak, aby žalobe
bolo v celom rozsahu vyhovené. Majú za to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil produkované dôkazy
správne. Poukazujú na svedecké výpovede, ktoré potvrdzujú, že žalovaný sa k nim a ich rodine správal
vulgárne na nich. Znemožňoval vstup do domu, museli dom obchádzať z druhej strany. Pokiaľ súd
konštatuje, že predložili zmluvu - dohodu zo dňa 8.6.1997 v inom konaní sp. zn. 2C/3/2012, pričom sa
preukázalo, že na takejto dohode sa nenachádzal podpis žalovaného, ale bol sfalšovaný. Je pravdou,
že v tomto inom konaní bol podaný znalecký posudok, ktorý uvedený záver podporuje, avšak súd
opomenul uviesť, že proti tomuto posudku žalobcovia podali námietky. Súd nevykonal dôkaz - prehliadku
videozáznamu, ktorý predložili s odôvodnením, že nejde o správanie, ktoré by hrubo narušovalo dobré
mravy a jednak, že takýto videozáznam bol vyhotovený bez súhlasu žalovaného. Bez vykonania tohto
dôkazu však nemožno dospieť k poznaniu, či ide o správanie sa, ktoré by hrubo narušovalo dobré mravy.
Na základe týchto dôvodov navrhli žalobcovia podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov opodstatnené nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

7. V súvislosti s prejednávanou vecou je potrebné zdôrazniť, že darca sa môže v zmysle § 630
Občianskeho zákonníka domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to
správaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného,
ani menej významné porušenie dobrých mravov ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia
daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného,
ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých
mravov.

8. Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce
značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nestačí
iba subjektívny pocit a úsudok darcu.

9. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, spravidla sa používajú ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Aj keď sú
dobré mravy zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich
obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy z prípadu na prípad
hodnoteniu súdom.

10. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu
istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany
sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé
negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru, ale len také,
ktoré možno hodnotiť ako spomínané hrubé porušenie dobrých mravov.

11. Žalobcovia sa proti žalovanému v konaní domáhajú vrátenia daru a jeho vydania, a to konkrétne
pozemku, parcely C KN XXXX/X - orná pôda vo výmere 28 m2, zapísaného na LV č. XX, kat. úz.



B.. Účastníci sporu v tejto súvislosti uzatvorili darovaciu zmluvu dňa 5.5.1997 a vklad vlastníckeho
práva k takto prevádzanej nehnuteľnosti bol povolený Okresným úradom V., katastrálnym odborom dňa
2.7.1997.

12. Zo skutkových zistení v danej veci vyplynulo, že vzťahy medzi stranami sporu neboli v minulosti
konfliktné a k ich zhoršeniu došlo až v období rokov 2011 - 2014. Žalobcovia argumentovali, že bol
to žalovaný, ktorý v roku 2011 na svoje pozemku umiestnil kovové stĺpy, ktoré mali zabrániť prístupu
na ich pozemok motorovými vozidlami. Odvtedy sleduje žalobcov, pokrikuje a neslušne sa správa k
ich návštevám, ako aj podáva nedôvodné trestné oznámenia. Žalovaný k uvedenému poukazoval na
existenciu dôvodov, pre ktoré bola uzatvorená darovacia zmluva medzi stranami sporu a skutočnosťou,
že sú to žalobcovia, ktorí rušia jeho bývanie výkonom podnikania žalobcu v 1.rade, ktorý opravuje
motorové vozidlá, čo má za následok častú frekvenciu návštev prechádzajúcich okolo a cez jeho
pozemky.

13. Podľa výpovede žalobcu v 1.rade (č.l. 34), on osobne výmenu názorov so žalovaným nemal ani k
nemu žalovaný nebol neslušný, len ho upozorňoval na to, akí ľudia a aké motorové vozidlá k nemu domov
chodia. Žalobkyňa v 2.rade poukazovala na to, že žalovaný pozoroval ich dom, čo bolo nepríjemné
a ich maloleté deti sa žalovaného obávali. Svedkyňa U. Z. (matka žalobcu v 1.rade) potvrdila, že ak
ide motorovým vozidlom s deťmi žalobcov okolo žalovaného, tento na nich pokrikuje, čo zle vplýva na
deti a mala preto s ním výmenu názorov. Svedok R. (otec žalobkyne v 2.rade) potvrdil, že pri príchode
motorovým vozidlom k žalobcom mu žalovaný vošiel do cesty, svietil na poznávaciu značku a tento
celkovo znepríjemňuje život žalobcom a ich deťom. Podľa svedka Z. (brat žalobcu v 1.rade) tento prišiel
do kontaktu so žalovaným, ktorý mu mal aj vulgárne vynadať.

14. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zdôvodnil zamietnutie návrhu žalobcov na vykonanie
ďalšieho dokazovania aj s poukazom na výsledky konania vedeného medzi stranami sporu na Okresnom
súde Bardejov pod sp. zn. 2C/3/2012. V závislosti od vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že v konaní zistené a namietané správanie sa žalovaného ako obdarovaného
vo vzťahu k žalobcom (darcom) a predovšetkým vo vzťahu k ich rodinným príslušníkom nedosahuje
intenzitu, ktorá by odôvodňovala žiadaný nárok na vrátenie darovanej nehnuteľnosti. Pri posúdení
správania sa žalovaného súd prvej inštancie správne prihliadol aj na princíp vzájomnosti vzťahov a
konania strán sporu, ktorí podávali voči sebe oznámenia orgánom štátnej a miestnej správy a ktoré má
taktiež za následok vzájomne narušené a nevhodné správanie sa účastníkov.

15. So zreteľom na tieto dôvody, keď správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania
strán sporu, hodnotí odvolací súd preskúmavaný rozsudok ako vecne správny, a preto ho potvrdil
postupom podľa § 387 CSP.

16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a nasl. CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má vo vzťahu k žalobcom nárok na
náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).