{"guid": "23bd66ec-3948-4e88-ad9b-e03554555960:23ce7aae-8ce9-4dc3-8c07-ca9352d7e3c1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3514200451.1", "spisova_znacka": "17Co/1313/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1313/2015 z 21. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. decembra 2016, sp. zn. 17Co/1313/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3514200451.1", "identifikacne_cislo": "3514200451", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-12-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23ce7aae-8ce9-4dc3-8c07-ca9352d7e3c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514200451.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3514200451.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3514200451.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1313/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514200451
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514200451.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: F. G., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. cesta XXXX/
XX, XXX XX Z., zast. Mgr. Petrom Volochom, advokátom so sídlom v Senici, Čáčovská 305, IČO: 45 013
977, proti žalovanému: X. O. - X. G. s miestom podnikania J. 15XX/XX, XXX XX I. W. nad O., IČO: 17 150
857, zastúpenému JUDr. Ivanom Nevolným, PhD., advokátom so sídlom Kmeťova 18/1288, 915 01 Nové
Mesto nad Váhom, o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. marca 2015, č. k. 10C/26/2014-138,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania    m e n í    tak, že žalobkyňa
je    p o v i n n á      nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 650,85 eur na účet
právneho zástupcu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, do troch dní od právoplatnosti.

Žiadna zo strán      n e m á       nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalobkyňu zaviazal nahradiť
žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1.301,70 eur na účet právneho zástupcu žalovaného,
do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23  Bratislava, IČO: 00 585 441, ktorá v
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vystupovala ako vedľajší účastník na strane žalovaného náhradu
trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči
žalovanému  zaplatenia sumy 19.650 eur titulom náhrady za bolestné a za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Uznesením č. k. 10C/26/2014-88 zo dňa 17.04.2014 súd konanie v časti náhrady za bolesť
vo výške 786 eur zastavil. Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2015 zobrala žalobkyňa svoju žalobu v
celom rozsahu späť. Vzhľadom k späťvzatiu žaloby súd podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p.  konanie zastavil
s tým, že súhlas žalovaného nebol potrebný vychádzajúc z ust. § 96 ods. 3 O.s.p.. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že žalobkyňu, ktorá vzala žalobu späť bez zavinenia
žalovaného, a teda procesne zavinila zastavenie konania, zaviazal žalovanému zaplatiť trovy konania
v celkovej výške 1.301,70 eur.

2. Proti uzneseniu, jeho výroku o trovách konania, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tejto časti zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná. Žiadala,
aby súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a žalovanému náhradu
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa videla
v okolnostiach veci, keď v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným utrpela dňa 01.11.2003
zranenie s trvalými následkami, a to vo veku iba 19 rokov, čím došlo k zásadnému a trvalému zníženiu



jej kvality života. Priznanie nároku na náhradu trov konania v danej veci by bolo aj v rozpore s dobrými
mravmi, pretože jej bol práve konaním zamestnanca žalovaného spôsobený úraz, za ktorý právne
zodpovedá žalovaný, v dôsledku čoho trpí doteraz trvalými následkami a poškodením a bolesťou oboch
kolien, taktiež žalovaný nesie právnu zodpovednosť za bolesť a utrpenie, zníženú kvalitu života zníženie
spoločenské uplatnenie žalobkyne. Vyslovila názor, že ňou uplatnený nárok nebol v čase podania
žaloby premlčaný, a to napriek právnemu názoru súdu prvej inštancie vyslovenému na pojednávaní dňa
25.03.2014 podľa § 100 ods. 1 O.s.p.. Ďalej žalobkyňa poznamenala, že na odročenom pojednávaní
dňa 25.03.2014 žalovaný vyhlásil, že v prípade späťvzatia žaloby si nebude uplatňovať žiadne trovy
konania; napriek svojmu vyhláseniu si však trovy konania uplatnil, čím ju do značnej miery zaviedol,
pretože by zrejme bez tohto klamlivého prehlásenia žalovaného nevzala žalobu späť, ale snažila by sa
s využitím všetkých dostupných riadnych aj mimoriadnych právnych prostriedkov preukázať v konaní
oprávnenosť svojho nároku. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania videla aj
v zlých osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, keď poukázala na skutočnosť, že bola od
02.06.2011 do 14.07.2014 na materskej dovolenke, dostávala iba rodičovský príspevok, následne bola
v období od 15.07.2014 do 30.04.2015 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, pričom počas tohto
obdobia poberala iba príspevok v nezamestnanosti počas obdobia 6 mesiacov a od 01.05.2015 nastúpila
do trvalého pracovného pomeru, kde jej mzda predstavuje sumu iba 200 eur mesačne, takže nie je
objektívne schopná žalovanému priznanú sumu trov konania 1.301,70 eur uhradiť. Ďalej namietala
súdom prvej inštancie priznanú odmenu za úkon právnej služby: pojednávanie dňa 25.03.2014, keď
vyslovila názor, že toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, preto patrí žalovanému
odmena iba vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny.

3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s
odvolaním žalobkyne nesúhlasí. Právo žalobkyne považuje za premlčané a samotný fakt, že žalobkyňa
zobrala žalobu späť podporuje toto tvrdenie, inak by logicky trvala na pokračovaní v konaní. K
skutočnosti, že žalobkyňu mal zaviesť tým, že vyhlásil, že sa vzdá trov konania, ak zoberie žalobu
späť, no napriek tomu si ich následne uplatnil uviedol, že dňa 25.06.2014 do zápisnice na Okresnom
súde v Novom Meste nad Váhom uviedol, že v prípade, ak dôjde k späťvzatiu aspoň 10 dní pred
pojednávaním, nebude si uplatňovať žiadne trovy konania. Toto vyjadrenie bolo v súvislosti s termínom
pojednávania, ktorý sa mal konať 17.06.2014, na ktorý sa žalobkyňa nedostavila a svoju neprítomnosť
ospravedlnila tak, že o tom nebol upovedomený, t. j. konania sa zúčastnil. Následne bol vytýčený ďalší
termín pojednávania, kde sa opakovala táto situácia a opätovne sa dostavil na pojednávanie po tom,
čo žalobkyňa ospravedlnila neúčasť niekoľko hodín pred konaním pojednávania z dôvodu, že zistila, že
je tehotná, pričom nepovažuje takýto dôvod za ohrozenie života alebo zdravia, aby bránil v dostavení
sa na súd. Práve takéto správanie žalobkyne považuje  za v rozpore s dobrými mravmi, ale akceptoval
ho aj napriek tomu, že sa musel na každé z týchto pojednávaní pripravovať a odmietať iné pracovné
ponuky, pričom si tento čas stratený v trovách nenarátal. Poukázal však na to, že termín pojednávania
bol určený na deň 19.03.2015, pričom žalobkyňa doručila oznámenie o späťvzatí žaloby dňa 13.03.2015,
t. j. nedodržala stanovenú lehotu aspoň 10 dní pred termínom pojednávania.

4. Krajský súd preskúmal vec v napadnutej časti čo do rozsahu a dôvodov odvolania v zmysle ust. § 379
a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 388 zmeniť. Vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Preskúmaním odvolací súd zistil, že odvolacia námietka žalobkyne, týkajúca sa nesprávne priznanej
výšky odmeny za právnu službu za úkon: zastupovanie na pojednávaní dňa 25.03.2014, nebola
dôvodná. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že pojednávanie dňa 25.03.2014 bolo odročené bez
prejednania veci, preto žalovanému v zásade patrí odmena vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej
odmeny, teda suma 88,38 eur namiesto priznanej sumy 353,54 eur. Odvolací súd sa s týmito námietkami
žalobkyne nestotožnil. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že pojednávanie konané dňa 25.03.2014
bolo vec prejednávajúcim sudcom riadne otvorené, sudca poskytol stranám sporu právne posúdenie
veci, pokúsil sa o uzavretie zmieru medzi stranami, takže sa jednalo o riadne pojednávanie vo veci,
teda nebolo odročené bez prejednania veci, ako sa nesprávne domnievala žalobkyňa. Súdom prvej



inštancie vyčíslené trovy za tento úkon právnej služby v sume 353,54 eur potom odvolací súd považoval
za vyčíslené správne.

6. Odvolací súd však ďalej preskúmaním dospel k záveru, že v danej veci existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ustanovenia § 257 CSP, ktoré umožňuje, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ktorej by inak tieto
trovy patrili. Uvedené ustanovenie umožňuje aplikovať odchýlku zo zásady zodpovednosti ako aj zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že by strohá aplikácia príslušných
ustanovení o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

7. V danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl najmä v okolnostiach prípadu, na
ktoré poukazovala žalobkyňa, teda v skutočnosti, že žalobkyňa si uplatňovala podanou žalobou nároky
z ublíženia na zdraví spôsobenej jej zamestnancom žalovaného pri ním spôsobenej dopravnej nehode,
pričom prihliadol tiež k prísľubu právneho zástupcu žalovaného urobeného dňa 25.06.2014 o tom, že
si nebude neuplatňovať  trovy konania v prípade, ak žalobkyňa vezme svoju žalobu späť, ktorý prísľub
mohol motivovať žalobkyňu k späťvzatiu žaloby. Je síce pravdou, že žalobkyňa nevzala žalobu späť
v prisľúbenej 10 dňovej lehote pred nariadeným termínom pojednávania, jednalo sa však iba o krátky
časový úsek nedodržania lehoty, keď termín pojednávania bol nariadený na deň 19.03.2015 a žalobkyňa
podala oznámenie o späťvzatí žaloby na poštovú prepravu dňa 11.03.2015. Dôvody hodné osobitného
zreteľa odvolací súd videl aj v sociálnej situácii žalobkyne, na ktorú poukázala vo svojom odvolaní,
a to, že žalobkyňa sa nachádzala na dlhodobej materskej dovolenke,  následne bola evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie na úrade práce a neskôr zamestnaná s nízkym príjmom, preto zaplatenie
trov v sume 1.301,70 eur za situácie, že konanie pred súdom prakticky neprebehlo, by podľa názoru
odvolacieho súdu u žalobkyne viedlo k nežiaducej tvrdosti.

8. Preto odvolací súd rozhodol tak, že súdom prvej inštancie vyčíslené trovy právneho zastúpenia
zaviazal žalobkyňu zaplatiť v jednej polovici, v zmysle ust. § 257 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vzhľadom na to, že obe strany mali v odvolacom konaní čiastočný úspech.

10.       Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/26/2014", "guid": "18220253-ff8a-48fe-96e2-5ecf2ba39753:73fc3841-6fc7-4d0b-af82-921ef250a1d5", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}