{"guid": "23bbe5a1-ff40-46af-83a4-4d7d9c736bcd:752e4a52-17f2-42f5-acfd-6cbe56d7bcb4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3116220895.1", "spisova_znacka": "6Co/93/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/93/2018 z 25. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. novembra 2018, sp. zn. 6Co/93/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3116220895.1", "identifikacne_cislo": "3116220895", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2018-11-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "nazov": "§ 389 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/752e4a52-17f2-42f5-acfd-6cbe56d7bcb4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3116220895.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3116220895.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3116220895.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/93/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116220895
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116220895.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr.
Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému:
N. O., bytom E., C., o zaplatenie 785,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 18Csp/112/2016 -74 zo dňa 01. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok   súdu   prvej   inštancie   v napadnutej   časti  výroku  II.  a vo  výroku   III.             z r u š u
j e   a vec mu v rozsahu zrušenia     v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom výrokom I. žalovanému uložil povinnosť
žalobcovi zaplatiť sumu 288,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
288,16 eur od 11.11.2016 do zaplatenia; výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III.
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že právny predchodca žalobcu sa
podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 785,21 eur spolu s úrokom ku dňu
10.11.2016 vo výške 711,01 eur, úrokom vo výške 25,5 % ročne zo sumy 785,21 eur od 11.11.2016
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 785,21 eur od 11.11.2016 do
zaplatenia, s poplatkami vo výške 39,28 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
dňa 29.11.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 1920047711, ktorej súčasťou boli všeobecné
obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému
úver vo výške podľa zmluvy. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté  prostriedky v splátkach s lehotou
splatnosti dohodnutou v zmluve. Poznamenal, že v dobe od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru splatil žalovaný svoj záväzok len čiastočne. Zdôraznil, že v zmysle obchodných
podmienok pre úver mu vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru, ak sa žalovaný dostal do
omeškania s platením splátok. Toto právo si uplatnil, a to na základe výzvy adresovanej žalovanému,
následkom čoho sa stal splatný celý úver. Žalovaný ani napriek výzve dlžnú sumu neuhradil. Žalobca
ďalej uviedol, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu aj úroky v dojednanej výške 25,5 % ročne. V zmysle
obchodných podmienok vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť mu aj poplatky spojené s upomienkami
a náklady vynaložené na úhradu poistného. Suma dlžných poplatkov tak predstavovala sumu 39,28
eur. Z aktuálneho stavu účtu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uhradil 24 splátok po
28 eur a štyrikrát poplatky po 9,96 eur, celkom teda uhradil sumu 711,84 eur. V súvislosti s právnym
posúdením veci poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia zmluvy; § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1  zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzavretia
zmluvy. V zmysle vykonaného dokazovania vyhodnotil žalobcom podanú žalobu ako čiastočne dôvodnú.
Po preskúmaní predmetnej zmluvy skonštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o
taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola
už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade bol právny predchodca žalobcu,



ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom bol žalovaný, ktorý
pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Vzhľadom k predpísaným
zákonným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie skúmal, či predmetná
zmluva tieto náležitosti obsahuje. Skonštatoval, že predmetná zmluva bola síce uzavretá v predpísanej
forme, avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Mal za to, že zmluva
predovšetkým neobsahuje výšku splátok istiny, úrokov a poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona). V
zmluve je uvedená len celková výška splátky, ktorú bol žalovaný povinný platiť, avšak jej rozdelenie
na istinu, úroky a poplatky chýba. Podľa súdu prvej inštancie zo znenia zákonného ustanovenia
pritom jednoznačne vyplýva potreba rozčlenenia splátky na jej jednotlivé zložky. V prípade, ak takéto
rozčlenenie v zmluve chýba, nemožno uzavrieť inak ako, že zmluva v tejto časti trpí vadou pre rozpor so
zákonným ustanovením. S poukazom na uvedené uzavrel, že úver poskytnutý právnym predchodcom
žalobcu je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona bezúročný a bez poplatkov, tzn. žalobca
nemá nárok na úroky a žiadne poplatky. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v
celkovej výške 1.000 eur, pričom žalovaný uhradil sumu 711,84 eur. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi
celý úver tak, ako mu ho poskytol, uložil mu súd prvej inštancie povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
288,16 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a splatenou časťou úveru (1.000
eur - 711,84 eur = 288,16 eur) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej uviedol, že keďže
žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi
nárok na úrok z omeškania. Tento mu súd prvej inštancie priznal vo výške 5,25 % ročne zo sumy
288,16 eur od 11.11.2016 do zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). O trovách konania
rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania mal za
to, že v predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške
18,8 %, žalovaný vo výške 81,2 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 62,4 %). Uzavrel, že
úspešnejšou stranou v spore  bol teda žalovaný. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by
mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, a preto mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Proti  tomuto  rozsudku v časti výroku II. žalobca podal  včas odvolanie, v ktorom deklaroval
uplatnenie  odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. V súvislosti
s údajom o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na rozsudok
Súdneho dvora z 09.11.2016, sp. zn. C-42/15. Mal za to, že predmetná zmluva o úvere zrozumiteľne
a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru
na účely splatenia. Podľa žalobcu sa článok 10 ods. 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Vzhľadom k
uvedenému uzavrel, že  smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto
výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48,
členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak
táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017, sp. zn. 11Co/39/2016,
ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017 a uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 16Co/208/2017. Zhrnul, že Súdny dvor dospel
k záveru, že je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uzavrel, že
judikatúra ESD je rozhodovacou praxou Súdneho dvora EU, ktorú vytvárajú rozhodnutia tohto súdu v
jednotlivých preskúmavaných záležitostiach. Judikatúra ESD má taktiež zabezpečovať jednotný výklad
práva EU a tak aj jeho rovnaké uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch. Na základe uvedeného
mal žalobca za to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z
dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje matematicky spočítanú celkovú čiastku úveru ako aj výšku, počet
a termíny splátok, nakoľko postačuje, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať,
čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Ďalej považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.
Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, II. ÚS 117/07, III.  ÚS 311/01, IV. ÚS 252/04 a ďalšie a tiež
na nález Ústavného súdu ČR, IV. ÚS 1551/08. Na záver uviedol, že súdy sú povinné skúmať konkrétne



okolnosti uzatvorenia zmluvy,  ale aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie
je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na
stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR, JUDr. Milana Ľalíka, k tejto problematike.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací,  preskúmal vec v intenciách  ustanovení § 379  a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.  V zmysle ustanovenia  § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie
odvolania  žalobcu  nariaďovať pojednávanie.

5. Žalobca v odvolaní namietal, okrem iných, odvolací dôvod  spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení  veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

6. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. V prejednávanej veci  uplatnil žalobca proti žalovanému  nárok na zaplatenie 785,21 eur s
príslušenstvom. Nárok  na  plnenie proti  žalovanému vyvodzoval zo zmluvy o úvere č. 1920047711, zo
dňa 29.11.2011, uzavretou  medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom,  na základe ktorej  poskytol  žalobcovi spotrebiteľský úver 1.000 eur s ročnou
úrokovou sadzbou 25,50 %, ktorý sa žalovaný zaviazal  vrátiť v 70 pravidelných mesačných anuitných
splátkach, splatných vždy k 18. dňu v mesiaci, po 28 eur. Žalovaný dlh neplnil včas a riadne.

8. Súd prvej inštancie v časti zamietol žalobný návrh  žalobcu  z dôvodu, že úver považoval za bezúročný
a bez poplatkov. Vychádzal  zo skutočnosti, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli aj výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom zmluva neobsahuje údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka
s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku
samotnej splátky, aká suma predstavuje úroky z úveru prípadne ďalšie náklady spotrebiteľa.

9. Odvolací súd sa v prejednávanej veci  s týmto právnym posúdením uplatneného nároku nestotožnil.

10. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že zmluvné strany
si v úverovej zmluve dojednali, že dlžník je povinný splatiť veriteľovi úver spolu s úrokmi vo výške 25,50
% ročne  v 70 mesačných splátkach po 28 eur.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 29.11.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka  musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

13. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou bolo prebrať do slovenského práva smernicu  Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej  len „ smernica 2008/48/ES“).



14. Podľa  článku 10 ods. 2  písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadnej poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia
a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere.

15. Smernice sú špeciálnym typom právnej normy práva EÚ. Ich špecifickosť spočíva v tom, že sú
záväzné pre členské štáty vzhľadom na dosiahnutý výsledok, pričom forma a metóda dosiahnutia
daného výsledku sa ponecháva na členské štáty. Pretože smernice nezaväzujú a nezakladajú práva
priamo fyzickým ani právnickým osobám, vyžaduje sa ich implementácia do vnútroštátneho právneho
poriadku, ktorej úlohou je zabezpečovať harmonizáciu právnych predpisov členských krajín EÚ. Okrem
priameho účinku smerníc, ktorý nastáva vždy len a výlučne po splnení konkrétnych podmienok (márne
uplynutie lehoty na transpozíciu smernice, žiadna alebo nesprávna implementácia, dostatočná jasnosť
smernice, tak aby umožnila bezprostrednú aplikáciu, nepodmienený vznik práva vyplývajúceho zo
smernice, ktorý si na vyvolanie právnych účinkov nevyžaduje prijatie ďalšieho právneho aktu, priamy
účinok nesmie založiť povinnosti jednotlivcom, a to tak fyzickej, ako aj právnickej osobe), európske právo
smerniciam priznáva i tzv. nepriamy účinok, založený na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho
práva ( rozhodnutie ESD Marleasing, C-106/89), ktorý znamená, že smernica je aplikovateľná nielen
vo vertikálnom ale i v horizontálnom type právnych vzťahov. Krajský súd zdôrazňuje, že v spojených
prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero (C-240/98) a
Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98),
Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES konštatuje povinnosť
národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu
než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice.
K obdobnému záveru dospel Súdny dvor EÚ opakovane, napr. vo veci Kofoed, C-321/05.

16. Súd prvej inštancie teda síce správne prioritne na vec aplikoval slovenské hmotné právo, platné a
účinné ku dňu, v ktorom nastali rozhodujúce skutočnosti, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, avšak nemožno
opomenúť ani jeho povinnosť eurokonformného výkladu príslušnej právnej normy, a to vo svetle a zmysle
príslušného komunitárneho predpisu. Z tohto dôvodu je nutné ustanovenia smernice 2008/48/ES, v
prejednávanej veci konkrétne čl. 10 ods. 2  písm. h/ a i/ smernice, použiť ako interpretačné pravidlo
pri aplikácii vnútroštátneho práva (§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Z ústavnoprávneho
hľadiska Slovenskej republiky  je v prvom rade dôležité, aby nešlo o výklad contra legem vnútroštátneho
práva.

17. Berúc do úvahy uvedené potom ust. §  9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch možno
za použitia teleologického, gramatického i eurokonformného výkladu vykladať tak, že zákonodarca
vyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok, ktoré už v sebe
zahŕňajú istinu, úroky i iné poplatky a nie tri rôzne samostatné údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, o výške, počte a termínoch splátok úrokov a o výške, počte a termínoch splátok poplatkov.
Uvedenému napokon nepriamo nasvedčuje i historický výklad, keď s účinnosťou od 01.05.2018 bolo
zákonom č. 279/2017 Z.z. o bankách predmetné zákonné ustanovenie novelizované tak, že obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je už len výška, počet, frekvencia splátok (a prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).

18. Odvolací súd v tomto smere poukazuje  i na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15  zo dňa
09.11.2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2  písm. h/ a i / smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v
tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu listiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl.  22 ods.  1 smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný
článok smernice (10 ods. 2  písm. h/) ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.



19. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že úverová zmluva zo dňa 29.11.2011 obsahuje
obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom
na to, že strany si dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov,
špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve
amortizačnú tabuľku, obsahujúcu takýto údaj. Aj Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo
dňa 22.02.2018 uviedol, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje
dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie
vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije
na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo,
aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.
Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (viď bod 53 Rozsudku). Podrobné
informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a
kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky ( § 9 ods. 2 písm. l/ v spojení
s § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z.). Totožný  názor vyslovil Najvyšší súd SR i v uznesení sp.zn.
3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018, a teda možno vysloviť, že popísaný právny názor odvolacieho súdu
zodpovedá právnemu názoru vyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP). Záver súdu prvej inštancie o
tom, že úver sa považuje v dôsledku absencie údaja o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov za bezúročný a bez poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, potom nie je opodstatnený.

20. Vzhľadom  na uvedené, odvolací súd zrušil  rozsudok  súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov
konania. V rozsahu zrušenej časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom je právny  názor
odvolacieho súdu  záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).

21. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rešpektujúc vyššie popísané právne závery ohľadne  toho,
že žalobcom poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
o spotrebiteľských úveroch, za súčasného zohľadnenia úhrad žalovaného, opätovne vec preskúma,
pričom sa bude zaoberať správnosťou a dôvodnosťou  žalobcom uplatnených nárokov a vo veci
opätovne rozhodne.

22. Toto uznesenie prijal  Krajský súd  Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Csp/112/2016", "guid": "1e0d8126-df7a-48e3-9bb8-311c9bb361a9:ba7d0c17-dcdd-47df-b0b4-f74521e0da6f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9ee0215-4e19-4b67-a71d-3c20c6b19949", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/07 z 29. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-29", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9ee0215-4e19-4b67-a71d-3c20c6b19949"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "0430ec39-0c01-4ae1-85fb-bf003cb645d8:b8285c5c-571f-4ec3-ad9c-bad621cd0d0f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6616214668.1", "spisova_znacka": "16Co/208/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/208/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6616214668.1"}, {"guid": "0f5d745e-e85f-4e2d-ab1a-6ee11bf916b6:a3745ec9-f08e-498d-a626-484a9692d0f0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2614201071.1", "spisova_znacka": "11Co/39/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/39/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2614201071.1"}, {"guid": "89ee8fcc-cd4a-4b89-8784-dd6dcd0f1d25:ab036294-aae8-4a66-a2f4-86de7720f6cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Csp/112/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18Csp/112/2016 z 5. 12. 2016", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2016-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/89ee8fcc-cd4a-4b89-8784-dd6dcd0f1d25:ab036294-aae8-4a66-a2f4-86de7720f6cb"}], "citovane_v": []}