{"guid": "23ba16b2-fd19-42c0-9851-909838f4df26:899d9ec0-f21b-4007-a0fd-f787dcfcf40b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3614205355.2", "spisova_znacka": "6Co/93/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/93/2017 z 27. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. novembra 2017, sp. zn. 6Co/93/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3614205355.2", "identifikacne_cislo": "3614205355", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2017-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/899d9ec0-f21b-4007-a0fd-f787dcfcf40b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3614205355.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3614205355.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3614205355.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/93/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205355
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3614205355.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému G.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. č. XXXX/XX,
zast. Advokátska kancelária OREA Consulting, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 10, o zaplatenie
12.993,90 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa
10 . novembra 2016 , č. k. 3C/231/2014-153 takto

r o z h o d o l :

I.   Rozsudok okresného súdu      p o t v r d z u j e   .

II.   Žalovanému      p r i z n á v a    nárok na  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, žalobu zamietol.

2.  V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27.08.2014 domáhal
zaplatenia sumy 12.993,90 eur s prísl. od žalovaného z titulu zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca
v žalobe uvádza, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili
01.04.2009 zmluvu o o splátkovom úvere. Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca uzatvorili 27.06.2013
zmluvu o postúpení pohľadávok. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 14.060,13 eur,
pozostávajúc z istiny vo výške 10.791,34 eur, riadneho úroku vo výške 2.277,56 eur, úroku z omeškania
vo výške 925,45 eur a ostatného príslušenstva vo výške 65,78 eur. Právny predchodca žalobcu poskytol
úver v celkovej výške 12.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach vo výške
236,- eur po dobu 56 mesiacov vždy k 20 dňu v mesiaci. Žalovaný si neplnil povinnosť splácať riadne
a včas a predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu dlhu dňa 11.08.2013. Žalobca vyzval žalovaného
na splatenie dlhu pokusom o zmier zo dňa 08.08.2014. Žalovaný si do podania žaloby dlh nesplnil a
tak sa žalobca obrátil na súd.

3.   Okresný súd po preskúmaní zistil, že dňa 01.04.2009 uzatvorili predchodca žalobcu a žalovaný
zmluvu o splátkovom úvere. Predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,-
eur. Žalovaný  sa zaviazal splácať úver v 56 mesačných splátkach vo výške 236,- eur vždy k
20 dňu v mesiaci. Predchodca žalobcu so žalobcom uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 27.06.2013. Predchodca žalobcu vypracoval oznámenie o postúpení pohľadávky z 09.07.2013.
Doručenie žalovanému nepreukázal. Predchodca žalobcu vypracoval výzvu z 15.02.2011, ktorou vyzval
žalovaného na zaplatenie dlhu. Žalobca doručenie výzvy žalovanému nepreukázal.



4.  Právne vec posúdil podľa  § 52 ods. 1,2,3,4, § 525 ods. 2, § 39   Občianskeho zákonníka ,  § 2 ods.
1 zákona č. 483/2001 Z.z. ,  § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

5.   Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení  výsledkov  dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.  Zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa
§ 52 Občianskeho zákonníka. Preto sa táto zmluva bude spravovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Predchodca žalobcu je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. a preto sa na
postúpenie pohľadávky medzi predchodcom žalobcu a žalobcom bude vzťahovať tento zákon. Súd má
za to, že žalobca nepreukázal splnenie  podmienok v zmysle ust. §  92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z.  Žalobca až v priebehu konania doložil výzvu právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlhu z
15.02.2011, pričom nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému. Táto výzva však ani nepokrýva celý
dlh žalovaného tak, ako si ho nárokuje žalobca, ale len v sume 719,75 eur s prísl. Preto súd na túto
výzvu neprihliadal. K zosplatneniu dlhu došlo až 11.08.2013. Práve dlh v celej výške po zosplatnení
bol zmluvou o postúpení pohľadávok postúpený žalobcovi a žalobcom následne nárokovaný na súde.
Žalobca však nepreukázal splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky pred týmto postúpením.
Konkrétne nedoložil výzvu na zaplatenie celého dlhu, ktorú mal predchodca žalobcu doručiť žalovanému.
V tomto prípade však žalobca nedoložil ani výzvu a ani to, či takáto výzva bola doručená žalovanému.
Dlžník samozrejme neuhradil svoj dlh ešte pred postúpením pohľadávky. Súd má však za to, že mu
takáto šanca nebola umožnená vzhľadom na nedodržanie prvej podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. Predchodca žalobcu teda nemohol a nemal pristúpiť k postúpeniu pohľadávok, keďže si
nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom. Preto má súd za to, že postúpenie pohľadávky z predchodcu
žalobcu na žalobcu je neplatné, vzhľadom na nedodržanie podmienok, ktoré musia byť pred postúpením
pohľadávky splnené. Preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Ak by aj tieto
podmienky banka splnila, tak žalobca splnenie týchto podmienok nepreukázal a tak neuniesol dôkazné
bremeno.

6.  O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej strane priznal
náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalovaný mal vo veci úplný  úspech.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolanie, namietajúc , že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.   Poukázal
na skutočnosť, že žalobca v konaní preukázal , že pred postúpením pohľadávky  právny predchodca
žalobcu dodržal všetky podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách . Žalovaný bol v
omeškaní peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní, pričom bol opakovane vyzvaný na úhradu
omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 15.02.2011, výzvou o oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 20.05.2013. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách  nestanovuje povinnosť  banky vo
výzve upozorniť klienta na možnosť postúpenia  pohľadávky na inú osobu. Žalobca v konaní predložil
relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky a zakladá aktívnu legitimáciu
žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.08.2016, sp. Zn.
5Co/248/2016 , zo dňa 30. 06.2016, sp.zn. 5Co/228/2016. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi
v zmysle ust.  § 92 ods. 8  zákona o bankách nie je podmienkou  pre platné postúpenie pohľadávky. S
nedoručením výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
V zmysle  bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok  klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi bez ohľadu na to, či
sú budúce, súčasné, splatné  , nesplatné, premlčané alebo nepremlčané . Okresný súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil,
nakoľko splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách preukázal žalobca prílohou
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s
príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky
až do zaplatenia. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 1.134,37,- eur.

8.  Žalovaný  sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že rozsudok okresného súdu vychádza z úplne
zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci žiada. Žiadal, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Zdôraznil,
že zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy, je bankovou zmluvou,
pričom okresný súd správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia



pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Ak predpoklady stanovené v tomto
zákonnom ustanovení nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni § 525
Občianskeho zákonníka. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný tvrdiť a
dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku
a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Súčasne musí
preukázať, že bol postúpený zosplatnený úver. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok
nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka. Takýto záver napokon vyplýva aj z rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016. Žalobca nepreukázal, že jeho
právny predchodca, banka, zaslal žalovaným výzvu pred postúpením pohľadávky. Ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách by pritom malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky k ukončeniu
záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaním úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania
zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie. Takéto
správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou ako to vyplýva zo zákona o
ochrane spotrebiteľa. Tiež mal za to, že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná, pretože
z prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto (rozumej záväzku v omeškaní) peňažnému záväzku. Banka má právo postúpiť
pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak potom je nevyhnutné pristúpiť v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru alebo ukončeniu
zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy či výpoveďou. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru
je však výlučným oprávnením banky, toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu.
Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru alebo pokiaľ zmluvný vzťah medzi účastníkmi
nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by
úver spolu s úrokmi bol splatný. Splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky so zaplatením, ktorých
bol žalovaný v omeškaní. Pokiaľ ide o názor žalobcu, že relevantné oznámenie postupcu o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zv n.  4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003), tento právny názor a rozhodovacia prax najvyššieho
súdu bola prekonaná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/76/2007 zo dňa 28.. 01. 2009,
uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 337/2012 zo dňa 03.07.2012). Možnosť banky po ročnom
omeškaní klienta postúpiť svoju pohľadávku pritom banku nezbavuje povinnosti doručiť klientovi výzvu a
vyčkať 90 dní od jej doručenia s postúpením pohľadávky. Súčasne banka nemôže postúpiť pohľadávku,
ktorá nebola splatná, aj keď preukázateľne zaslala klientovi výzvu pred postúpením pohľadávky.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že  trvá na podanom odvolaní a navrhuje, aby
mu odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel.

10. Krajský súd, ako súd odvolací,  preskúmal vec v intenciách  ustanovení § 379  a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len \"CSP\"), t. j. v medziach podaného odvolania
a jeho dôvodov.  Procesný postup  odvolacieho súdu vyplynul  z intertemporálnej úpravy v § 470
ods. 1 CSP  (zákon č.  160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii  predchádzajúceho procesného
predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len \"O.s.p.\") s účinnosťou  od 1. júla  2016.   V zmysle
uvedenej   úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento  zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.  Podľa  § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie  odvolania
žalobcu  nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci   odvolací súd zistil, že  rozsudok   okresného
súdu je  vo veci samej  je  vecne správny,  a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

11.  V zmysle  § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde  sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento  zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom  odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1  CSP).

13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako  ho zistil  súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak  dokazovanie zopakuje  alebo doplní (§ 383 CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie  prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.



15. Podľa odseku 2 citovaného  ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, môže sa v odôvodnení  obmedziť  len na  skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na  zdôraznenie správnosti
napadnutého  rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní  odvolací   dôvod  spočívajúci v  nesprávnom   právnom závere
(§ 365 ods. 1 písm.  h) CSP).

17. Nesprávne  právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím  dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje  správny
právny predpis, avšak tento nesprávne  interpretuje.

18. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na  podrobné a presvedčivé odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia  vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so
všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v  prvoinštančnom konaní,  s ktorým
odôvodnením v týchto častiach, sa  krajský súd v  plnom  rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu,  uvádza krajský súd nasledovné skutočnosti.

20. Okresný súd  žalobu  na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanému  ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

21. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

22. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo
bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

23. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom  síce dovolené, ale len za určených  podmienok.

24. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.

25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

26. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť  dohľadu  a dozoru NBS ako centrálnej banky.

27. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie



podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

28. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

29. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje
Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky
jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade
verejnoprávnej povahy (zákon o bankách).  Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka
nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

30. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle  § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom),  je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
v  konaní  pred okresným súdom ani v odvolacom konaní nepreukázal zaslanie či doručenie takejto
výzvy banky klientovi, žalovanému. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku
kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..

31. Písomné oznámenie postupcu žalovanému  o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní,
nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. K tomu je potrebné
dodať, že dôvodom, pre ktorý je možné skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky napriek inak
dostatočnému oznámeniu o postúpení pohľadávky zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikovaného pod č. R  119/2003, je spotrebiteľská povaha sporu.

32. Žalobca v danom prípade tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, má riadne
preukázať splnenie podmienok platného postúpenia, že predpokladom na preukázanie jeho aktívnej
vecnej legitimácie. Rozsah dôkazných povinností je v sporovom konaní zásadne určovaný rozsahom
povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože na to, aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju
najprv tvrdiť. V tomto zmysle právna teória hovorí o bremena tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky rozhodné skutočnosti,
významné pre rozhodnutie, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech.
Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť
dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, účastník uniesol
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa
prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno v týchto smeroch
neuniesol.

33. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval   krajský
súd  poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných  súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a
právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský
súd v Trenčíne viazaný nie je.

34. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a
postupca (banka)  zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu  pre neplatnosť zmluvy
neprešla.

35. Žalobcom uplatnené  dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku okresného súdu vo veci samej,
potom nebolo možné považovať za opodstatnené.

36. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie  okresného súdu vo veci
samej  ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je vecne správne, preto ho  podľa § 387 ods.
1,2 CSP potvrdil.



37. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní
žalovanému.

38. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných 1/,2 / rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP okresný súd.

39. Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa  (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)   (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/231/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:129f663e-571d-46b5-a938-973eab649526", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:129f663e-571d-46b5-a938-973eab649526"}, {"guid": "de6eb437-82ac-4f52-a3d9-f7579fa2ada6:8c46634b-5816-4182-b826-2a1c8ce5c541", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4413216143.2", "spisova_znacka": "5Co/248/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/248/2016 z 6. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-06-06", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4413216143.2"}, {"guid": "1bcae8fd-a1a9-4f75-8405-f9b5db617269:ead18eb9-5519-4364-b00c-9ea088f1b8d1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113232559.1", "spisova_znacka": "5Co/228/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/228/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113232559.1"}, {"guid": "58e4c89a-09c8-4fb9-99b2-baaab1b4af60:9cd9a1f7-7547-47d5-ac52-2331ed0aec34", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3714202119.1", "spisova_znacka": "5Co/460/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/460/2015 z 12. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3714202119.1"}, {"guid": "e2802484-6d93-493f-82a9-80ec20e0ffca:29f9f70b-4804-4d38-9910-a5a4dcb02bc8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3611203208.2", "spisova_znacka": "6Co/119/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/119/2013 z 4. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-05-04", "citacie_n": 354, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3611203208.2"}], "citovane_v": []}