{"guid": "23b4b4be-36f0-4a1a-a53f-07be7aab6073:4c82d527-b1f5-41b5-9a59-989b6f16d8e2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7209223560.1", "spisova_znacka": "4Co/206/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/206/2011 z 23. 11. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 23. novembra 2011, sp. zn. 4Co/206/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7209223560.1", "identifikacne_cislo": "7209223560", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2011-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c82d527-b1f5-41b5-9a59-989b6f16d8e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7209223560.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7209223560.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2011:7209223560.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/206/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209223560
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7209223560.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr.
Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu K.. Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. U. Ko, Y. Č..
XX, zastúpeného JUDr. Radoslavom Hodorom, advokátom, so sídlom kancelárie v Košiciach, Hlavná č.
77, proti žalovanému: REGULA Košice akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 68,
zastúpenému JUDr. Ing. Deziderom Jančíkom, advokátom, so sídlom kancelárie v Košiciach, Hlavná
č. 119, v konaní o zaplatenie 3.771,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 08. 03. 2011 č. k. 19C/182/2009 - 45 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu   prvého   stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti
žalovaného  zaplatiť  žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 %  zo sumy 1.000,- eur od 01.07.2009
do 08.12.2009,  zo sumy 500,- eur od 01.07 2009 do 22.12.2009, zo sumy 300,- eur od 01.07.2009 do
19.01.2010 a zo sumy 1.186,- eur od 01.07.2009 do 09.02. 2010  a vo výroku o náhrade trov konania .

Žalovaný   je   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania 24,01 eura v lehote 3
dní odo dňa doručenia rozhodnutia  k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Radoslav Hodora.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou  súdu dňa  15.10. 2009  domáhal  proti  žalovanému  zaplatenia sumy
3.771,67 eura spolu s  9,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2009 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania.  Odôvodnil to tým, že  účastníci  konania  ukončili  dňom  31.05.2009  pracovný pomer
(výpoveďou  zo dňa 24.03.2009 danou   žalobcovi,  podľa ust.  § 63 ods.  1 písm. b/  Zákonníka práce),
založený pracovnou zmluvou  zo dňa 05.11.2007.  Podľa  ust.  § 75 ods. 1 Zákonníka práce  mu vznikol
nárok na zaplatenie mzdy za mesiac máj 2009 a odstupné vo výške jeho dvojmesačného priemerného
zárobku,  spolu v sume 3.771,67 eura, ktorú mu žalovaný priznal a vyčíslil ju aj vo výplatnej listine.
Keďže  žalovaný mu  túto sumu nezaplatil v riadnom výplatnom termíne,  v zmysle ust. § 129 ods. 1
Zákonníka práce sa  s jej zaplatením  dostal do omeškania. V konaní sa domáhal zaplatenia tzv. hrubej
mzdy,  pretože predpokladal, že  žalovaný  nezaplatil ani zrážky zo mzdy  v  súlade s ust. § 131 ods.
1 Zákonníka práce.

Preskúmavaným rozsudkom súd  prvého stupňa:

1/  konanie sčasti o zaplatenie istiny vo výške 3.771,67 eura a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania
zastavil,



2/ odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) úroky z omeškania vo
výške 9 %  ročne zo sumy 1.000,- eur  od 01.07. 2009 do 08.12.2009, zo sumy 500,- eur  od 01.07.2009
do 22.12.2009, zo sumy 300,- eur od 01.07.2009 do 19.01.2010,  zo sumy 1.186,- eur od 01.07.2009
do 09.02.2010  a to do 15  dní od právoplatnosti rozsudku,

3/  odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi (žalobcovi) trovy konania vo výške
699,66 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to do 15  dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania odôvodnil poukazom na ust. § 96 O.s.p., lebo žalobca
písomným podaním zo dňa 22.02.2010 (skôr, než sa začalo pojednávanie) vzal v časti istiny žalobu späť
a v tejto časti navrhol konanie zastaviť s odôvodnením, že žalovaný mu mzdu a odstupné, uplatňované
v konaní uhradil. Následne podaním zo dňa 22.03.2010 vzal žalobca žalobu späť aj v časti úrokov z
omeškania, a to vo výške 0,25 %.

Vo zvyšujúcej časti uzavrel,  že z pracovnej zmluvy č. 10076 007 00 uzavretej medzi účastníkmi konania
dňa 05.11.2007 vyplynulo, že žalobca  počnúc dňom 05.11.2007 pracoval u žalovaného  na  pozícii
vedúceho odboru obchodu . Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.04. 2008, s dojednanou
mesačnou hrubou mzdou 28.500.- Sk (946,02 eura). Z dodatku k pracovnej zmluve  (zo dňa 25.04.2008)
vyplynulo, že medzi účastníkmi konania došlo k zmene mzdových podmienok tak,  že dňom 01.05.2008
sa stanovila mesačná hrubá mzda sumou 37.500.- Sk (1.244,77 eura) a  pracovný pomer sa  z doby
určitej  zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú.  Na základe výpovede danej  žalobcovi  pre jeho
nadbytočnosť,  pracovný pomer žalobcu  skončil dňa 31.05.2009. Za mesiac máj 2009 tak žalobcovi
mala byť poukázaná  na jeho osobný  účet suma  2.986,42 eura, vrátane dvojmesačného odstupného.
Žalovaný túto sumu  zaplatil postupne v splátkach,  a to tak,  že sumu 1.000,- eur zaplatil dňa 08.12.2009,
sumu 500,- eur dňa 22.12. 2009,  sumu 300,- eur dňa 19.01.2010 a sumu 1.186,42 eura dňa 09.02.2010,
t. j. až po podaní žaloby na súd.   Keďže mzda  a  odstupné bolo splatné dňom  30.6.2009, počnúc dňom
01.07.2009  sa žalovaný v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania. S
poukazom na ust. §  3  ods. 1   nariadenia vlády SR  č. 87/1995 Z.z.  v zmení  účinnom  od 01.07.2010
uzavrel, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k  prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a keďže výška
diskontnej sadzby   ku dňu omeškania bola  1 %,  žalobcovi  priznal  úrok z omeškania v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami z jednotlivých súm, ktoré uviedol vo výroku  rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa ust.  § 142 ods.  1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci  plný úspech
priznal  náhradu trov konania  potrebných na účelné uplatňovanie práva  pozostávajúcich  z  náhrady za
zaplatený súdny poplatok vo výške 226,- eur a  náhrady  trov právneho zastúpenia vo výške  473,16 eura
(podľa  vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za 4 úkony právnej služby po 111,21 eura - prevzatie a príprava právneho zastúpenia,  podanie
žaloby na súd, podanie na súd označené  ako „čiastočné späťvzatie žaloby“  zo dňa 25.2.2010, podanie
vyjadrenia na výzvu súdu k veci samej zo dňa 22.3 2010, 2  x režijný  paušál  6,95 eura [za úkony
vykonané v roku 2009], 2 x režijný paušál 7,21 eura [za úkony vykonané v roku 2010]).

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Z obsahu odvolania vyplýva, že  navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa, v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa  priznania úrokov z omeškania  a trov konania
v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmeniť a  žalobcovi  nepriznať úroky z omeškania (t.j.  podľa obsahu žalobu
zamietnuť),  trovy prvostupňového konania nepriznať  žiadnemu účastníkovi prvostupňového konania
a žalobcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania v jeho prospech,  prípadne,  ak  by  dospel  k
záveru,  že nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku,  rozsudok súdu  prvého stupňa
zrušiť a vec  vrátiť  na  ďalšie konanie.



Namietal, že  žaloba nebola podaná dôvodne a naviac  nesúhlasil s tvrdením, že  pre  jeho správanie sa
došlo k  späťvzatiu žaloby  a   jeho zavinením aj k zastaveniu konania.   Poukázal na to, že  vo svojom
vyjadrení   k  žalobe namietal samotnú výšku žalovanej istiny,  ktorá bola  uvedená  absolútne  zle.
Zdôraznil,  že  z jeho strany  došlo  po podaní žaloby   k uhradeniu postupne:  čiastky 1.000,- eur dňa
08.12.2009 ,  čiastky 500,- eur dňa 22.12.2009, čiastky  300,- eur dňa 19.01.2010 a napokon čiastky
1.186,42 eura dňa  09.02.2010. Dlžná suma tak nebola aktuálna, pretože  svoj  dlh voči  žalobcovi  v
sume 3.771,67 eura (v hrubom), čiže 2986,42 eura (v čistom)  v plnej výške vyrovnal. Vyslovil názor,  že
bolo povinnosťou  žalobcu  vziať v tejto časti  žalobu   späť a v zmysle  týchto faktov  upraviť  petit,  čo však
žalobca  neurobil.  Z tohto dôvodu  neboli správne vyrátané  ani žalobcom  uplatňované  trovy konania.
Až  doručením uznesenia  prvostupňového súdu obsahujúceho výzvu na vyjadrenie  sa dozvedel o tom,
že je proti nemu v predmetnej  veci  vedené súdne konanie. Dlžnú sumu  žalobcovi  začal uhrádzať po
tom, ako mu  postupne dochádzali  resp. došli finančné prostriedky od jeho dlžníkov.

Namietal zlé vyčíslenie úrokov z omeškania, pretože ak dochádza k čiastkovému plneniu záväzku,  úroky
z omeškania  sa  rátajú  už zo zníženej sumy istiny, ktorá ostane po odrátaní zaplatenej čiastky istiny a
odo dňa, ktorý nasleduje po dni vykonanej úhrady.  V napadnutom rozsudku sú však úroky z omeškania
rátané vždy od 01.07.2009.

Napokon,  k žalobcovi priznanej náhrade trov konania  zaujal stanovisko, že vzhľadom na zle
špecifikované nároky žalobcu z dôvodov, ktoré sú už vyššie uvedené bola právnemu zástupcovi  žalobcu
nesprávne priznaná   náhrada za  úkony právnej pomoci: podanie na súd označené ako „čiastočné
späťvzatie žaloby“ zo dňa 25.02.2010 a tiež za úkon podanie vyjadrenia  na výzvu súdu k veci samej
zo dňa  22.03.2010, pretože tieto procesné úkony boli vyvolané zlým petitom  ( žalobným návrhom)  na
začiatku samotného konania.

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého  stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal  na skutočnosť, že  aj keď žalovaný v úvode  svojho odvolania uviedol,  že  sa
odvoláva  iba  proti  výrokom rozsudku v časti týkajúcej  sa priznania úroku z omeškania a trov konania,
neskôr sa svojím odvolaním (bez bližšej špecifikácie)  domáhal  zrušenia celého rozsudku.

Poukázal na to,  že   k  späťvzatiu časti žaloby dňa  22.02.2010  došlo  z dôvodu,  že žalovaný uhradil
celú žalovanú istinu (vrátane odvodov), teda z dôvodu správania sa  žalovaného.    Ak by  tak žalobca
nepostupoval,  súd  by jeho  nárok zamietol s poukazom na to že bol v priebehu konania uhradený.  V
časti priznania úroku z omeškania poukázal na to,  že  vzhľadom na spôsob,  akým žalovaný (postupne)
uhradil žalovanú istinu,  súd  úrok z omeškania vyčísľoval podľa dĺžky omeškania  jednotlivých splátok
istiny, čo v podstate zodpovedá tomu,  ak by úrok vyčísľoval  z  postupne znižovanej istiny ako to uvádza
žalovaný v odvolaní. Úrok z omeškania pri prvej splátke 1.000,- eur bol  priznaný  do  08.12.2009. Súčet
neskôr  uhradených splátok predstavuje rozdiel medzi požadovanou istinou a sumou 1.000,- eur. Výška
priznaného úroku  z omeškania sa tak znižovala  v závislosti  od výšky  zaplatenej istiny.

Zároveň si uplatnil nárok na   náhradu  trov odvolacieho konania  vo výške 111,21 eura + 7,41 eura.

Odvolací súd na základe podaného odvolania  vec podľa ust.  § 214 ods. 2 O.s.p.  prejednal bez
nariadenia pojednávania,  preskúmal  rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo
výrokoch o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania a vo výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

Pri vyššie uvedenom závere o rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia posudzoval odvolací návrh
žalovaného v kontexte s ním výslovne uvedeným rozsahom podaného odvolania, ako aj obsahom jeho
odvolacích námietok a vyvodil, že výrok rozsudku prvého stupňa,  ktorým   bolo   čiastočne zastavené



konania  o zaplatenie  istiny vo výške 3.771,67 eura a v prevyšujúcej časti  úrokov z omeškania
odvolaním  napadnutý  nebol. V tejto časti preto rozsudok  nadobudol právoplatnosť ( § 206 ods. 3 O.s.p.)
a nebol  preskúmavaný    ani odvolacím súdom (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Prvostupňový súd v napadnutej časti dôkazy vykonané v konaní  na návrh účastníkov sporu  na
preukázanie  ich skutkových tvrdení  hodnotil  v súlade  s ust. § 132 O.s.p a jeho hodnotenie a skutkový
záver si osvojil aj odvolací súd.  V plnom rozsahu sa  stotožnil aj s právnymi závermi  prvostupňového
súdu  a dôvodmi jeho rozhodnutia  (§ 219  ods. 2 O.s.p.), preto len na zdôraznenie ich správnosti a k
odvolacím námietkam žalovaného dodáva:

V posudzovanej veci po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom - v časti zaplatenia celej istiny v sume
3.771,67 eura (v hrubom) a časti úrokov z omeškania (podanie žalobcu zo dňa 22.02.2010 - č.l. 23) išlo
o žalobcom proti žalovanému uplatňovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých súm,
ktoré žalovaný postupne zaplatil žalobcovi v celkovej čiastke 2.986,42 eura (v čistom) až potom, čo sa
s plnením dlhu predstavujúceho nezaplatenú mzdu, ako aj dvojmesačné odstupné z titulu skončenia
pracovného pomeru medzi účastníkmi ocitol v omeškaní (§ 76 ods. 7, § 129 ods. 1 Zákonníka práce).

Dôsledky omeškania dlžníka (určité práva pre veriteľa a povinnosti pre dlžníka) upravuje ustanovenie §
517 Občianskeho zákonníka, z ktorého správne pri svojom rozhodnutí vychádzal aj súd prvého stupňa.
Z platnej právnej úpravy v uvedenom ustanovení vyplýva, že dlžník sa dostane do omeškania vtedy,
ak svoj dlh nesplní riadne (t.j.  v dohodnutom množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a
ak dlh veriteľovi nesplní včas (t.j. v dohodnutom, resp. určenom čase). V dôsledku omeškania dlžníka
dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil,
alebo nie. Omeškanie s plnením dlhu je teda objektívny stav a rozhodujúce nie je ani to, či dlžník bol
schopný dlh splniť.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania
(pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania). Výšku úrokov stanovuje vykonávací
predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré na vec správne
aplikoval prvostupňový súd. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559 Obč.
zákonníka).

V prejednávanej veci výsledkami dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je preukázané a medzi
účastníkmi konania aj nesporné, že žalobcovi vznikol nárok na žalobou uplatňovanú mzdu a odstupné,
ktoré mu žalovaný (v čistom vyjadrení) po tom, čo si žalobca svoje nároky uplatnil žalobou na súde
(dňa 15.10.2009), postupne v splátkach aj uhradil. Menovite dňa 09.12.2009 mu zaplatil 1.000,- eur,
23.12.2009 500,- eur, 20.01.2010 300,- eur a 11.02.2010 1.186,42 eura.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že tak mzdu, ako aj odstupné, bol žalovaný povinný vyplatiť
žalobcovi najneskôr do 30. júna 2009, keď išlo o mzdu za mesiac máj 2009, výplatný termín mzdy bol v
pracovnej zmluve dohodnutý medzi účastníkmi „najneskôr do 30. dňa bežného mesiaca nasledujúceho
po odpracovanom mesiaci, za ktorý vznikol nárok na mzdu“ a pracovný pomer medzi účastníkmi konania
skončil dňom 31. mája 2009 (§ 129 ods. 3 Zákonníka práce - splatnosť mzdy a § 76 ods. 5 Zákonníka
práce v znení platnom do 31.08.2001, ktoré bolo potrebné na vec aplikovať - odstupné a odchodné).
Žalovaný sa preto nepochybne dostal do omeškania s plnením uvedených peňažných nárokov žalobcu
dňom 01. júla 2009.

Za tohto stavu omeškanie so zaplatením jednotlivých žalovaným postupne plnených čiastok trvalo vždy
od 01. júla 2009 do zániku pohľadávky žalobcu v rozsahu tej - ktorej zaplatenej čiastky, t.j. pokiaľ ide
o sumu 1.000,- eur od 01.07.2009 do 08.12.2009, sumu 500,- eur od 01.07.2009 do 22.12.2009, sumu
300,- eur od 01.07.2009 do 19.01.2010 a sumu 1.186,42 eura od 01.07.2009 do 09.02.2010. Tomuto
zodpovedá aj napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa, preto sa nemožno stotožniť s
odvolacou námietkou žalovaného, týkajúcou sa spôsobu  určenia úrokov z omeškania v tomto výroku.



Aj keď je totiž pravdou, že o žiadaných úrokoch z omeškania by bolo možné rozhodnúť ich určením  zo
zníženej sumy  istiny, ktorá zostane po odrátaní zaplatenej časti istiny a odo dňa, ktorý nasleduje po dni
vykonanej úhrady ako to namietal žalovaný vo svojom odvolaní, v absolútnych číslach je prvostupňovým
súdom určené úročenie totožné s takto žiadaným určením úročenia žalovaným.

Súhlasiť nemožno ani s odvolaním žalobcu v časti týkajúcej sa trov konania, keď namietal, že je chybou
žalobcu, že zle špecifikoval petit a uviedol nesprávnu sumu, že dlžná čiastka nebola aktuálna, on
svoj dlh voči žalobcovi v časti 3.771,67 eura v hrubom, čiže 2.986,42 eura v čistom v plnom výške
vyrovnal a žalobca bol povinný vziať v tejto časti svoj návrh späť a upraviť v zmysle týchto faktov
svoj petit, čo však neurobil. Preto mu nemôže byť priznaná odmena za právny úkon podanie na súd
označené ako čiastočné späťvzatie žaloby z 25.02.2010 a vyjadrenie na výzvu súdu k veci samej zo dňa
22.03.2010, keďže tieto procesné úkony boli vyvolané už samotným zlým petitom na začiatku konania.
Žaloba v predmetnej veci bola podaná na súde prvého stupňa dňa 15.10.2009, týmto dňom začalo
konanie vo veci (§ 82 ods. 1 O.s.p.) a keďže v tom čase žalovaný na žalobcom uplatňovanú pohľadávku
ešte nič neuhradil (prvú čiastku na jej uspokojenie zaplatil až dňa 09. decembra 2009), petit žaloby
zodpovedal stavu v čase jej podania. Po uhradení ostatnej čiastky istiny zaplatenej dňa 11.02.2009
žalobca bezodkladne - podaním, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 22.02.2010 vzal žalobu v časti
istiny späť. Procesné úkony žalobcu teda vyplynuli zo správania sa žalovaného v čase po podaní žaloby,
t.j. boli dôsledkom postupu žalovaného potom, čo si žalobca svoje nároky vyplývajúce zo skončeného
pracovného pomeru uplatnil na súde.

Kvôli úplnosti je potrebné dodať, že súd prvého stupňa nesprávne na rozhodnutie o trovách konania
aplikoval len ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže v časti zastaveného konania bolo potrebné o trovách konania
rozhodnúť podľa  zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania vyjadrenej v ust. § 146 ods.
2 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca. V posudzovanom prípade žaloba v časti istiny bola vzatá späť
z dôvodu plnenia žalovaného, s ktorým bol v čase podania žaloby v omeškaní až po jej podaní, preto na
rozhodnutie o trovách zastaveného konania bolo potrebné aplikovať citované ustanovenie § 146 ods. 2
vety druhej 0.s.p.. K späťvzatiu dôvodne podanej žaloby totiž (okrem nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov
z omeškania) došlo pre správanie sa žalovaného. Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. bolo teda namieste
aplikovať len pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania vo vyhovujúcej časti.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania  rozhodol podľa ust. § 224  ods. 1   v spojení s ust. §  142  ods. 1
O.s.p. a žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania  priznal náhradu trov  odvolacieho konania
pozostávajúcich z trov  právneho zastúpenia    za jeden úkon právnej pomoci -  vyjadrenie vo veci  ( podľa
ust. § 10 ods. 1  vyhl. č. 655/2004 Z.z.  z hodnoty  predmetu odvolania -  kapitalizovanej výšky úrokov
z omeškania  v sume 140,78 eura)  a to  16,60 eura +  7,41 eura  režijný paušál,   na náhradu ktorých
zaviazal žalovaného  ako  neúspešného účastníka   odvolacieho konania k rukám  právneho zástupcu
žalobcu  ( §  149 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Rozsudok  verejne vyhlásil podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. dňa 24.11.2011, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia  rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v  Košiciach  dňa   18. 11. 2011.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/182/2009", "guid": "a5ef7dad-d85f-4a02-931a-0a6fa986a216:5b06b449-e6b4-4415-aec6-229fb49920af", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}