Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/293/2018 z 25. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. októbra 2018, sp. zn. 2Co/293/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7216226247.1 Krajský súd Košice | 2Co/293/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7216226247.1 | 2018-10-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3858c727-f83c-40d6-bcc5-8fe3df7f00f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7216226247.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/293/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226247
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216226247.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne Q. S., K.. X.X.XXXX, O. K. Q. Č..
XXX, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom Čajakova 5 v Košiciach, proti
žalovanému X. X. V.É., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XXX, K. Q., 2. J&J servis - centrum, s.r.o., IČO: 50 373
994, so sídlom Nižná Myšľa 327, v spore o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaných v 1. a
2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 26.2.2018 č.k. 37C/437/2016-42

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2.rade v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví zastavil konanie o
žalobe zo dňa 4.11.2016, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o nájme nebytových
priestorov uzavretej dňa 31.8.2016 medzi žalovanými v 1. a 2.rade dôvodiac, že došlo k neoprávnenému
zásahu do jej práva podielového spoluvlastníka a do práv nájomcu, ktorý nehnuteľnosti užíval na
základe zmluvy o nájme uzavretej 30. 12. 2005. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX, kat. územie X., okres Košice IV, ktorých podielovými spoluvlastníkmi boli žalobkyňa
a žalovaný v 1. rade v zhodnom podiele 1/2. O zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 144, § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) na základe späťvzatia žaloby pred začatím
predbežného prejednania nároku a prvým pojednávaním, ku ktorému späťvzatiu žalobkyňa pristúpila
potom, čo obaja žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že sporná zmluva o nájme nebytových priestorov
bola „zrušená“.

2. Žalobkyni súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaným v súlade s § 256 ods.2 CSP
vychádzajúc zo záveru, že z procesného hľadiska za zastavenie konania zodpovedajú žalovaní.

3. Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania podali obaja žalovaní včas odvolanie. Vychádzajúc
z obsahu odvolania uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/ a h/ CSP, teda, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vec nesprávne právne posúdil. Žiadali,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

4. Žalovaní sa v odvolaní bránili tvrdením, že žalobkyňa nebola oprávnená na prenajímanie
nehnuteľnosti, nepreukázala existenciu platne uzavretej nájomnej zmluvy z 31.12.2005 a späťvzatie
žaloby je výsledkom ich procesnej obrany, keď tieto námietky uplatnili aj vo vyjadrení k žalobe. Za
zastavenie konania zodpovedá žalobkyňa, preto má povinnosť znášať aj trovy konania. Žalovaní



namietali tiež neurčitosť a nepreskúmateľnosť výroku o trovách konania dôvodiac, že nie je zrejmé, ktorý
zo žalovaných, a akou mierou sa má podieľať na náhrade trov.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako zákonné a
vecne správne potvrdiť, pretože súd prvej inštancie v súlade s právnou úpravou zohľadnil procesné
zavinenie žalovaných za zastavenia konania. Žalobkyňa uviedla, že jej svedčí oprávnenie na nakladanie
s nehnuteľnosťou, nakoľko je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti ako to vyplýva aj z výpisu z
listu vlastníctva, žalobu podala odôvodnene, nakoľko až po začatí konania došlo k „zrušeniu“ napadnutej
zmluvy o nájme.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné
vyhovieť.

7. Žalovanými uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces
je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho
preskúmanie.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.h/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

9. Žalovanými namietané dôvody odvolania neboli naplnené, keď súd prvej inštancie procesnú situáciu
v konaní posudzoval podľa správnych zákonných ustanovení, tieto aj správne interpretoval, svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska jeho
preskúmateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti ako vyplývajú z § 220 CSP spojení s § 234 ods.2 CSP.
Odvolací súd nezistil ani iné porušenie procesných práv, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorých dôvodov napadnutý výrok o náhrade trov konania podľa §
387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 256 ods.1, 2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

11. Rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania sa spravuje zásadou zodpovednosti
za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade zastavenia
konania súd posudzuje zodpovednosť za procesné zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zisťovanie tejto
procesnej zodpovednosti pri rozhodovaní o trovách konania, nie je rozhodovaním meritórnym, preto sa
v tomto štádiu konania neaplikujú princípy platné na rozhodovanie o veci samej. Ak nie je preukázané
nepochybne niečo iné, v zásade platí, že za zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby vždy nesie
procesnú zodpovednosť žalobca. Inak povedané, žalobca nesie zodpovednosť za zastavenie konania
len v prípade, ak späťvzatie žaloby nevyplýva zo správania sa žalovaného, tzn. ak v dôsledku správania
sa žalovaných nebol dosiahnutý výsledok vo veci samej, ktorého sa žalobca v konaní žalobou domáhal.
Zásadu procesnej zodpovednosti za zastavenie konania potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5MCdo/12/08, sp.zn. 7MCdo/4/2010, sp.zn. 2MObdo/4/2010, v zmysle ktorých, ak je preukázané,



že späťvzatie žaloby je odôvodnené správaním sa žalovaného, tento nesie zodpovednosť za zastavenie
konania.

12. Kritérium procesného zavinenia sa posudzuje z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre
ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané,
že k späťvzatiu došlo v dôsledku neskoršieho správania žalovaného, ktorý sa celkom či v rozsahu
podstatnom zachoval v súlade so žalobným návrhom, iba v takom prípade procesné zavinenie za
zastavenie konania nesie žalobca (pozri ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011 sp.zn. 7M
Cdo/4/2010).

13. V predmetnom prípade, žalovaní tak vo vyjadrení k žalobe, ako aj v odvolaní, nespochybňujú
fakt, že určenie neplatnosti zmluvy, ktorého rozhodnutia sa žalobkyňa v konaní dovolávala, stratilo
opodstatnenosť potom, čo spoločným konaním žalovaných došlo (v zmysle ich vyjadrení) „k zrušeniu“
zmluvy. Podľa obsahu spisu žalobkyňou napádaná zmluva bola ukončená dohodou žalovaných dňa
2.1.2017 (čl. 40- 41 spisu). Práve v dôsledku konania žalovaných, tak žalobkyňa dosiahla stav sledovaný
podaním žaloby. Z uvedeného dôvodu za späťvzatie žaloby nesú procesnú zodpovednosť žalovaní,
a podľa § 256 ods.1 CSP sú povinní na náhradu trov konania vzniknutých žalobkyni. Súd prvej
inštancie na posudzovaný právny vzťah aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenie a toto aj správne
interpretoval.

14. Opodstatnené nie sú ani výhrady žalovaných voči neurčitosti, či nezrozumiteľnosti výroku súdneho
rozhodnutia o nároku na náhradu vzniknutých trov. Z výroku rozhodnutia vyplýva, kto, komu a v
akom rozsahu má trovy konania nahradiť, pričom pokiaľ ide o podiel na náhrade vzniknutých trov,
uplatní sa všeobecná zásada delenej zodpovednosti za záväzok v rovnakom podiele, ak nie je súdnym
rozhodnutím vyjadrená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne. Podľa § 489 Občianskeho
zákonníka (OZ), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Inými skutočnosťami sú
aj rozhodnutia štátnych orgánov, najmä súdov. Obsahom záväzkového vzťahu je právo na plnenie
od dlžníka a dlžníkova povinnosť záväzok splniť (§ 488 OZ). Záväzkový vzťah vychádza z princípu
delených záväzkov, keďže povinnosť na spoločné a nerozdielne plnenie podľa § 511 ods.1 OZ vzniká
len v prípade, ak tak ustanovuje právny predpis, rozhodnutie súdu, dohoda účastníkov, alebo je to
dané charakterom plnenia. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené inak,
podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké (§ 511 ods.2 OZ). V prípadoch,
ak viacerým dlžníkom je uložená povinnosť na deliteľné plnenie, hoci nie je vyslovené, koľko je ktorý
z nich povinný zaplatiť, dlžníci sú povinní plniť rovnakým dielom (R 19/87). Vychádzajúc z uvedeného,
každému zo žalovaných svedčí povinnosť na náhradu trov konania voči žalobcovi v rovnakom rozsahu,
pokiaľ výrokom rozhodnutia nie je určené inak.

15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydáva súdny úradník (§ 262 ods.1 CSP). Vzhľadom
na dvojfázovosť rozhodovania spojených s trovami konania, keď v prvej fáze súd rozhoduje o vzniku
nároku na náhradu trov, a až v druhej fáze o ich výške, konkrétna suma, na ktorú sa bude vzťahovať
povinnosť žalovaných na úhradu, bude vyplývať až zo samostatného uznesenia vydaného súdom prvej
inštancie, v ktorom bude vyjadrený rozsah ich záväzku, kde súd na základe povahy veci môže rozhodnúť
aj o povinnosti žalovaných na plnenie spoločne a nerozdielne.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zhode s § 255 ods.1, § 262 ods.1 a § 396 ods.1
CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej patrí nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zhode s § 262 ods.2 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).