{"guid": "23a4174d-77b7-42e6-b01b-be1cb86036fe:bd73e4ad-f6bc-4750-83e3-86ea34bf9385", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112231403.1", "spisova_znacka": "19CoP/3/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/3/2014 z 25. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. marca 2014, sp. zn. 19CoP/3/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3112231403.1", "identifikacne_cislo": "3112231403", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2014-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd73e4ad-f6bc-4750-83e3-86ea34bf9385", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112231403.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3112231403.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3112231403.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/3/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112231403
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112231403.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti V., U., nar.
XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Z., dieťa rodičov Bc. R. V., bytom B. F., K. XXX/X a E. V., bytom B. F., K. XXX/X, t.č. Y. nad X., F. dom
P., s.r.o., N., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
7. októbra 2013, č.k. 30P/381/2012-44, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu       p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.11.2011, č.k.
11C/172/2011-30 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. U. z doterajších 80 Eur na 110 Eur a k
mal. R. zo sumy 60 Eur na 70 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2013. Zároveň vyčíslil dlh na výživnom
za obdobie od 01.02.2013                   do rozhodnutia súdu pre mal. U. vo výške 240 Eur a pre mal. R. vo
výške                  80 Eur, ktorý povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 10 Eur pre každé z detí,
spolu s určeným výživným, k rukám matky od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu,
pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov konania právo (§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62
ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rozhodol                       na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že                           od posledného rozhodovania o určení výšky
výživného uplynuli 2 roky a na strane účastníkov nastali zmeny v ich pomeroch. Konštatoval, že obe deti
sú vekovo staršie a vyspelejšie.                        Ich potreby prirodzeným spôsobom vzrástli. Maloletá U.
pri poslednom rozhodovaní               o určení výšky výživného mala necelých 15 rokov a bola žiačkou
9. ročníka základnej školy. V súčasnosti má 16,5 roka a je študentkou 2. ročníka školy stredného typu.
Mal za preukázané, že jej výdavky vzrástli nielen prirodzeným spôsobom ako študentky školy stredného
typu, ale matka má okrem bežných výdavkov s jej potrebami výdavky aj                       na cestovné
do školy v Z., mesačne vo výške asi 40 Eur. Uviedol že mal. R. je zatiaľ stále žiačkou základnej školy,
ale aj jej potreby prirodzeným spôsobom vzrástli. Konštatoval, že pri poslednom rozhodovaní o určení
výšky výživného mala matka priemerný mesačný zárobok 403,10 Eur a v súčasnosti má príjem 520,73
Eur mesačne, jej príjem sa tak zvýšil o 117,63 Eur. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného
otec pracoval ako SZČO s priemerným mesačným príjmom 622,50 Eur. V súčasnosti stále pracuje ako
SZČO               a v roku 2012 mal základ dane 4.352,32 Eur. Za primeranú možnostiam a schopnostiam
otca, ako aj za primeranú veku a potrebám každého z detí považoval výšku výživného                                na
mal. U. 110 Eur a na mal. R. 70 Eur mesačne. Výraznú zmenu pomerov konštatoval predovšetkým u mal.
Miroslavy, nakoľko táto sa stala študentkou školy stredného typu. U maloletej R. pri zvýšení výživného
prihliadal predovšetkým na zdravotný stav maloletej, ktorá má astmu a zároveň prihliadal aj na infláciu.



Nedoplatok, vyčíslený                        na výživnom za obdobie od jeho zvýšenia, povolil otcovi splácať
v splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka mal. detí, ktorá sa domáhala zmeny
napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. Dôvodila, že vzhľadom                 na skutočnosť, že návrh na
zvýšenie výživného nepodala na začiatku štúdia mal. U. na strednej škole, ale až rok a pol po začatí jej
štúdia, rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažuje za správne. Poukazovala na to, že len cestovné a
občasné dokúpenie stravy predstavuje okolo 50 Eur. Zároveň dôvodila, že mal. R. dospieva a výdavky
len                      na jej hygienické potreby oproti minulosti vzrástli aj popri ostatných výdavkoch. Uviedla, že
otec dlhuje na výživnom za 4 mesiace sumu 560 Eur, pričom ona musí mesačne platiť náklady súvisiace
s bytom, viesť domácnosť a uhrádzať ostatné výdavky. Za tejto situácie jej pomáha rodina.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal.
U. a mal. R..

Pri svojom rozhodovaní postupoval súd prvého stupňa podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri
rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase
skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná,
dlhší čas trvajúca zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zníženie alebo
zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní situáciu u povinného, a to
nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo
zníženie vyživovacej povinnosti rodiča, strata príjmu rodiča a podobne. Podľa odseku 3 tohto zákonného
ustanovenia pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, sa musí vždy prihliadnuť na vývoj životných
nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady,
ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62             ods. 2 prvá veta Zákona o
rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V danom prípade okresný súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca                        k mal.
U. a k mal. R. v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či
v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti,
ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu                Trenčín zo dňa 20.11.2011,
č.k. 11C/172/2011-30. Súd prvého stupňa vyhodnocoval pomery na strane obidvoch rodičov, ako aj na
strane maloletých detí.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola rozhodnutím
okresného súdu zo dňa 20.11.2011 do rozhodnutia súdu prvého stupňa o zvýšení výživného s
účinnosťou od 01.02.2013, uplynulo 14 mesiacov. K zmene pomerov došlo                     na strane
matky mal. detí, ktorej mesačný príjem sa zvýšil o cca 118 Eur. K zmene pomerov došlo aj na strane mal.
detí, a to predovšetkým na strane mal. U., ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola v 9. ročníku
základnej školy a v súčasnej dobe navštevuje            2. ročník strednej školy, s čím podstatnejšie
vzrástli náklady na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb. K zmene pomerov došlo aj na strane mal.
R., ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola v 3. ročníku základnej školy a v súčasnosti je v 5.
ročníku základnej školy, a to prirodzeným nárastom jej potrieb. V čase predchádzajúcej úpravy výživného
bol otec riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 622,50 Eur, v súčasnej dobe je
samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá vykázala základ dane 4.352,32 Eur, z čoho vyplýva, že
podľa údajov otca v daňovom priznaní z príjmov fyzickej osoby                  za rok 2012 miera jeho
príjmu poklesla. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov voči mal. deťom je ich prvoradou povinnosťou
a má prednosť pred ostatnými výdavkami, aj otec si musí byť vedomý toho, že výdavky na výchovu a
starostlivosť o mal. U. a R. sa s ohľadom na ich vek neustále zvyšujú a tieto nemôže v prevažnej miere
znášať iba matka.  Aj keď uspokojovanie základných potrieb mal. detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných



pre ich telesný a duševný rozvoj si vyžadujú náklady, ktoré presahujú aj súdom prvého stupňa určenú
výšku výživného, je potrebné zdôrazniť, že tieto náklady majú predovšetkým pokryť výživné od rodičov a
výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhradené potreby dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom,
výchovou, záujmami a vzdelávaním. Miera uspokojovania potrieb detí je však limitovaná schopnosťami,
možnosťami, majetkovými a zárobkovými pomermi jeho rodičov. Preto i napriek tej skutočnosti, že
potreby mal. U. a R. sú s prihliadnutím k ich veku, zdravotnému stavu, ako aj ďalším výdavkom vyššie,
vzhľadom  na možnosti osoby povinnej, t. j. otca výživné na mal. U. vo výške 110 Eur                        a
na mal. R. vo výške 70 Eur mesačne je primerané a primeraná k tomu je aj výška povolených splátok.

S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30P/381/2012", "guid": "d875832c-df85-437c-95a8-e0383d8927a7:0d4a3435-0493-4731-a04a-84f32c81b55a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}