Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/75/2016 z 21. 11. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2018, sp. zn. 2Sžf/75/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:7015200590.1 Najvyšší súd | 2Sžf/75/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:7015200590.1 | 2018-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19d8e5ea-da2c-4777-a2f3-8d01353febc7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7015200590.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/75/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200590
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7015200590.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a
členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu N.. arch.
G. G., bytom O. XXX/XX, W., proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100902/102836/2015/CI zo dňa 11.marca 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 7S/65/2015-44 zo dňa 23. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/65/2015-44 zo dňa 23.
marca 2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/102836/2015/CI zo dňa 11.03.2015,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Colného úradu Košice zn.
1095631/1/62617/2015 zo dňa 10.02.2015, o priestupku, ktorým bol žalobca uznaný za vinného
zo spáchania priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z
alkoholických nápojov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.), ktorého sa
účastník konania dopustil tým, že vyrobil lieh, ktorý bol zistený dňa 27.03.2013 v čase o 12.30 hod. v
chatke na pozemku parcelné č. XX/XX, ev. na LV č. XXX, katastrálne územie U., obec U., okres L., vo
vlastníctve U. G., a to v množstve:

- 1 ks sklenená fľaša v objeme 3,5 l s obsahom alkoholu 30,79 % obj.,
- 1 ks sklenená fľaša v objeme 3,5 l s obsahom alkoholu 10,27 % obj.,
- 1 ks sklenená fľaša v objeme 3,5 l s obsahom alkoholu 3,69 % obj.,
- 1 ks sklenená fľaša v objeme 3,5 l s obsahom alkoholu 6,28 % obj.,
- 1 ks sklenená fľaša v objeme 3,5 l s obsahom alkoholu 21,08 % obj.,
- 1 ks plastová nádoba v objeme 10 l s obsahom alkoholu 3,57 % obj.,
- 1 ks plastová nádoba v objeme 20 l s obsahom alkoholu 15,33 % obj.,
- 1 ks PET fľaša v objeme 1,5 l s obsahom alkoholu 3,31 % obj.,
- 1 ks PET fľaša v objeme 1,5 l s obsahom alkoholu 4,11 % obj..

Colný úrad Košice podľa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z., uložil fyzickej osobe
N.. arch. G. G., O. XXX/XX, XXX XX W., nar. XX.XX.XXXX, za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm. g/
zákona č. 530/2011 Z.z. pokutu vo výške 3 319 eur.



Na pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa 23. marca 2016 nebol žalobca prítomný, pričom bol na
pojednávanie riadne a včas predvolaný. Písomným podaním zo dňa 21.03.2016 žalobca ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že na tento deň mal dojednané pracovné rokovanie na
Magistráte Mesta Moldava nad Bodvou, avšak nežiadal o odročenie pojednávania. Z uvedeného dôvodu
v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.

Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí
žalovaného, ako aj v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2015.

V predmetnej preskúmavanej veci je podľa krajského súdu nesporné, že sa žalobca dopustil priestupku
podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
v znení neskorších predpisov a to z dôvodu, že vyrobil lieh zistený dňa 27.03.2013 v chatke na pozemku
s parc. č. XX/XX, evidovanom na LV č. XXX, v katastrálnom území U., obci U., vo vlastníctve p. U. G.,
pričom žalobca v podanej žalobe túto skutočnosť ani nenamietal.

Krajský súd k žalobnej námietke, týkajúcej sa dvojitého postihu žalobcu uviedol, že zásada ne bis
in idem, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý skutok, je podľa Trestného
poriadku vyjadrená aj v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, podľa ktorého trestné
stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak
tak ustanovuje medzinárodná zmluva, pričom v tomto smere treba vychádzať z čl. 153 a 154c Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa čl. 4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno stíhať
alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už
bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a Trestného poriadku tohto štátu.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, možno zásadu ne bis in idem uplatniť iba na tie činy kvalifikované
správnymi, prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné
správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha
deliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo
partikulárny), z hľadiska adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine
osôb so zvláštnym statusom) a z hľadiska účelu a typu sankcie (či má represívny charakter).
Krajský súd porovnal skutkové okolnosti uvedené v citovanom rozhodnutí o priestupku so skutkovými
okolnosťami uvedenými v trestnom rozkaze Okresného súdu v Prešove č. 5T/44/2013-50 zo dňa
05.06.2013.

Krajský súd konštatoval, že žalobca bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove uznaný vinným
zo spáchania prečinu podľa § 253 ods. 2 Trestného zákona a to za neoprávnene vyhotovenie alebo
prechovávanie zariadenia na výrobu liehu (nie za výrobu liehu bez povolenia vo väčšom množstvo ako to
vyplýva z ustanovenia § 253 ods. 1 Trestného zákona) a rozhodnutím Colného úradu Košice bol žalobca
uznaný vinným z priestupku, ktorého sa dopustil tým, že vyrobil lieh.

Súd z porovnania skutkových okolností uvedených v rozhodnutí Colného úradu Košice so skutkovými
okolnosťami uvedenými v trestnom rozkaze Okresného súdu v Prešove dospel k záveru, že tieto skutky
nie sú zhodné, pričom sú čo do času a prevedenia odlišné. Uvedené potvrdilo aj tú skutočnosť, že v
zmysle trestného rozkazu Okresného súdu v Prešove bol žalobcovi uložený trest zhabania veci a to
zariadenia na výrobu liehu, pričom z rozhodnutia Colného úradu Prešov zo dňa 26.08.2013 vyplýva, že
žalobcom vyrobený lieh bol prepadnutý v prospech štátu.

Krajský súd považoval žalobnú námietku týkajúcu sa dvojitého postihu žalobcu za neopodstatnenú.

Krajský súd uviedol, že žalobcovi bola za priestupok uložená pokuta podľa § 71 ods. 2 písm. g/ zákona
č. 530/2011 Z.z. a to na spodnej hranici vo výške 3 319 eur. Súd môže v rámci moderačného práva
znížiť sankciu (za predpokladu, že dospeje k takému záveru), ale len v medziach dovolených, čo musí
však vychádzať z právneho predpisu. Keďže v danom prípade ustanovenie § 71 ods. 2 písm. g/ zákona



č. 530/2011 Z.z. neumožňuje uložiť pokutu nižšiu ako je 3 319 eur, preto v tomto prípade nemôže súd
ani so zreteľom na žalobcom uvádzané dôvody v podanej žalobe túto pokutu znížiť.

Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodov, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Ďalej žalobca v odvolaní tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach, pretože žalovaný porušil Čl. 14 ods.
7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku.
Z definícií založenej na totožnosti skutku bez ohľadu na právnu kvalifikáciu trestné činy (obvinenia,
prečiny) je potrebné chápať autonómne a preto sem nespadajú pod ne len klasické trestné činy /
prečiny/ ale môžu sem spadať aj priestupky. Zásadu „ne bis in idem" t. j. právo nebyť súdený alebo
potrestaný dvakrát, možno v zmysle čl. 4 protokolu č. 7 k Dohovoru vzťahovať tak na činy patriace podľa
slovenského právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky a to vo
všetkých kombináciách, ktoré medzi nimi prichádzajú do úvahy a to trestný čin - trestný čin, trestný čin
- priestupok, priestupok - priestupok, priestupok - trestný čin. Uvedené sa týka aj vzájomného vzťahu
daňového správneho deliktu a daňového trestného činu a to za predpokladu zachovania totožnosti
skutku. Žalobca sa domnieva, že bol najskôr odsúdený za prečin nepovolenej výroby liehu/ podľa
trestného zákona na peňažný trest 700, -eur/ a druhý raz za ten istý skutok/ priestupok na pokutu 3 319,-
eur za to, že vyrobil lieh. Ďalej tvrdí, že vzhľadom na peňažný trest 700,- eur, ktorý žalobca vykonal,
zaplatenú spotrebnú daň 60,0658 eur, zhabanie veci v hodnote cca 400,- eur zaplatené trovy 16,- eur, že
uložená sankcia za priestupok je neprimerane, až prehnane vysoká ak jej spodná hranica je stanovená
pre fyzickú osobu 3 319,- eur, ak sa žalobca k skutku priznal a spolupracoval s orgánom verejnej správy
a orgánmi činnými v trestnom konaní, oľutoval ho, dobrovoľne vydal zhabanú vec, trest za trestný čin -
prečin prijal a vykonal, zaplatil trovy trestného konania a trovy správneho colného konania uvedomiac
si svoje protispoločenské konanie, ktorého sa za svoj celý produktívny život doteraz nikdy nedopustil.

Preto žalobca uviedol, že ak by ani odvolací súd neuznal žalobcovo tvrdenie o tom, že tu ide o porušenie
zásady ne bis in idem navrhuje, aby mu súd uložil pokutu podľa odbornej úvahy súdu, ktorá bude
zodpovedať materiálnemu znaku skutku, závažnosti skutku, dĺžke trvania skutku, následkom krátko
trvajúceho protiprávneho stavu a pomerom osoby žalobcu a najmä spoločenskej nebezpečnosti jeho
konania, a aby najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.03.2016 sp. zn.
7S/65/2015-44, ktorým žalobu žalobcu zamietol tak, že rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa
10.02.2015 zn. 1095631/1/62617/2015 zruší vo výroku o uložení pokuty, a ukladá žalobcovi podľa § 71
ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. primeranú podľa správnej úvahy súdu pokutu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že sa domnieva, že skutkové a právne okolnosti prípadu,
ktoré žalobca uvádza vo svojom odvolaní v zásade predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa
žalovaný vyjadroval už v daňovom konaní a v konkrétnom súdnom spore, v podobe písomného
rozhodnutia, vyjadrenia k žalobe, resp. priamo na súdnom pojednávaní vo veci. Žalovaný žiada, aby
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/65/2015-44 zo dňa 23.03.2016 v celom rozsahu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku). Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na
úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke najvyššieho súdu.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SPP") upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SPP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.



Najvyšší súd ako súd odvolací po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 27.03.2013 sa hliadka Obvodného oddelenia
Policajného zboru Drienov (ďalej len „OO PZ") dostavila na pozemok s parc. č. XX/XX, vedenom na LV č.
XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území U., ktorého vlastníkom je p. U. G., a to z dôvodu nahlásenia
požiaru hospodárskej chatky postavenej na pozemku. Pri ohliadke chatky príslušníci OO PZ zistili, že
sa v nej nachádza zariadenie na výrobu liehu a lieh nachádzajúci sa v 5 x 3,5 l sklenenej fľaši, 10 l
plastovej nádobe, 20 l plastovej nádobe a 2 x 1,5 PET fľaši, s objemovou koncentráciou alkoholu od 3,31
% do 30,79 %. Správne orgány mali za dostatočne preukázané, že žalobca, ktorý vlastnil zariadenie na
výrobu liehu, vyrobil lieh, aj keď podľa jeho tvrdenia na vlastnú potrebu, čím sa dopustil priestupku podľa
§ 71 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. jeho protiprávne konanie nesie všetky znaky priestupku.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb."), priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb., na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len „zákon
č. 530/2011 Z.z."), alkoholickým nápojom, ktorým je lieh, sa na účely tohto zákona rozumie tovar kódu
kombinovanej nomenklatúry
a) 2207 a 2208 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu,
b) 2204, 2205 a 2206 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu,
c) iného ako kapitoly 22 so skutočným obsahom alkoholu viac ako 1,2 % objemu.

Podľa § 71 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z., priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak vyrobí lieh.

Podľa § 71 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z., colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej
na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 3 319 eur za priestupok podľa odseku 1 písm. g/, a takýto
lieh zabezpečí.

Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z.z. pri určovaní výšky pokuty prihliadne colný úrad na závažnosť,
dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu.

Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z.z. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o priestupkoch.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa mu pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody na tri mesiace a pätnásť dní.

Podľa § 83 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona sa mu ukladá trest zhabania veci, a to zariadenia
na výrobu liehu, pozostávajúceho z kotla, chladiaceho zariadenia a príslušenstva, 10 l bandaska s čírou
tekutinou, 5 x 3,5 l fľaša s čírou tekutinou, 20 l bandaska s čírou tekutinou a 2 c 1,5 l fľaša s čírou
tekutinou.

Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát.

Z ustanovenia § 253 Trestného zákona označeného ako nepovolená výroba liehu vyplýva, že citované
ustanovenie má dve skutkové podstaty a to:



1) Kto bez povolenia vo väčšom množstve vyrába lieh alebo kto lieh bez povolenia vyrobený vo väčšom
množstve prechováva alebo uvádza do obehu, potrestá sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím
slobody až na dva roky.
2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto neoprávnene vyhotoví alebo prechováva zariadenie na
výrobu liehu.

Najvyšší súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že právna zásada „ne bis de idem" vychádza z totožnosti
skutku, nie totožnosti právnej kvalifikácie skutku príslušnými rozhodujúcimi orgánmi. Súd zdôrazňuje,
že v konkrétnom prípade žalobcu z pohľadu zásady nemožnosti opakovaného postihu nešlo o jeden,
ale dva skutky žalobcu. Súd má za to, že nie je možné uvažovať ani o „súbore konkrétnych skutkových
okolností nerozlučne spojených v čase a priestore". Poukázal na to, že samotná právna úprava § 253
zákona č. 300/2005 Z.z. skutkovo výslovne odlišuje dva druhy prečinov nepovolenej výroby liehu, a to
výrobu liehu bez povolenia (ods. 1) a neoprávnené vyhotovenie a prechovávanie zariadenia na výrobu
liehu (ods. 2).

Odvolací súd uviedol, že v konkrétnom prípade ani orgány činné v trestnom konaní neskonštatovali, že
by sa skutok nedovolenej výroby liehu nestal, resp. že by sa mal skutkovo „prelínať" s nedovoleným
prechovávaním zariadenia na výrobu liehu, ale skutok nedovolenej výroby liehu odvolateľom
nekvalifikovali ako trestný čin iba z dôvodu hodnoty zisteného liehu, resp. výšky na lieh pripadajúcej
spotrebnej dane. Súd uvádza, že ak by sa žalobca dopustil obidvoch prečinov, aj samotné orgány činné
v trestnom konaní (resp. súd), by sprísnene prihliadali na uvedený súbeh trestných činov páchateľa,
napr. v zmysle zásad uvedených v § 41 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z., teda by pre účely trestania
páchateľa neposudzovali jeho konanie ako jeden prelínajúci sa skutok.

Najvyšší súd považuje za neopodstatnené námietky žalobcu, že uložená sankcia za priestupok je z
pozície hodnotenia osoby žalobcu a jeho konania neprimerane, až prehnane vysoká, a že preto by mal
súd rozhodnutie žalobcu zmeniť uložením sankcie pod najnižšou zákonom dovolenou hranicou výšky
sankcie. V tomto smere súd poukazuje na to, že colný úrad s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemohol
žalobcovi uložiť pokutu nižšiu, než ukladá ustanovenie § 71 ods. 2 písm. a/ zákona č. 530/2011 Z.z. v
minimálnej výške 3 319 eur.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že správne orgány náležite zistili skutočný stav
veci a na základe prevedeného dokazovania vyvodili aj správny právny záver, že sa žalobca dopustil
priestupku podľa § 71 ods. 1písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., nakoľko vyrobil lieh.

Najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil,
odkazujúc súčasne na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré
sú prakticky totožné s dôvodmi samotnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej
aj právnej vyporiadal. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, (podľa ktorého k sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody) najvyšší súd v danej veci nevzhliadol dôvody na
zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a
§ 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Žalovanému priznanie trov konania zákon neumožňuje.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.