Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/317/2012 z 24. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. februára 2013, sp. zn. 8Co/317/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5409200846.1 Krajský súd Žilina | 8Co/317/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5409200846.1 | 2013-02-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2d529f0-0727-4420-ac21-f7b38c4d69db Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5409200846.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/317/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409200846
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5409200846.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: Bc. R. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom T. T., ul. Q. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom,
advokátom, so sídlom F., ul. R. č. XXX/XX, proti žalovanej: G. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
Q., ul. J. U. č. XXX/XX, toho času bytom XXXX E., I., T. O.. XXXXX, USA, zastúpená splnomocneným
zástupcom JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom, so sídlom C. P., ul. S. č. XX, o zaplatenie sumy
20.737 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
7C/25/2009-227 zo dňa 18. apríla 2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 7C/25/2009-241 zo dňa
13. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .

Žalovaná je p o v i n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 344,57 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 7C/25/2009-227 zo dňa 18. 04. 2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.
k. 7C/25/2009-241 zo dňa 13. 06. 2012, Okresný súd Námestovo zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť
žalobcovi 18.000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 2.737,50 eur súd
konanie zastavil. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 2.517,19 eur na účet jeho
právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne jej uložil povinnosť nahradiť trovy
konania štátu vo výške 185,94 eur na účet Okresného súdu Námestovo, číslo: XXXXXXXXXX/XXXX s
variabilným symbolom: 1870002809 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané: „...že
účastníkom počas trvania manželstva vznikol spoločný nájom družstevného bytu č. 5 v bytovom dome
č. XXX na ul. J. U. v Q., a vzniklo im aj spoločné členstvo v Okresnom stavebnom bytovom družstve
Dolný Kubín. Rovnako medzi nimi nebolo sporné, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 8C
53/95, právoplatným dňa 22. 03. 1996 ich manželstvo bolo rozvedené, čím zaniklo aj ich BSM. Zhodne
tiež účastníci uviedli, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/294/1999-134 zo dňa 21. 03.
2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 04. 2006 súd zrušil spoločný nájom bytu účastníkov k
uvedenému bytu s tým, že bytu bude naďalej ako člen družstva a nájomca užívať žalovaná. Účastníci sa
tiež zhodli na tom, že členský podiel v bytovom družstve Okresné stavebné bytové družstvo Dolný Kubín
je majetkovou hodnotou, ktorú nadobudli do BSM a že BSM, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva,
nebolo vyporiadané dohodou ani ohľadne jeho vyporiadania nebol do troch rokov od zániku BSM podaný
návrh na súd. Keďže k takémuto vyporiadaniu BSM nedošlo, nastala v danom prípade zákonná fikcia
podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj ohľadne spoločného členského podielu v bytovom



družstve ako majetkovej hodnoty. V prejednávanom prípade, kde teda o zániku spoločného nájmu
družstevného bytu rozhodol súd po troch rokoch od zániku BSM (ktoré nebolo vyporiadané dohodou a
ani nebol do troch rokov podaný návrh na vyporiadanie súdom), je potrebné vychádzať z toho, že tomu z
manželov, ktorý sa po zániku spoločného nájmu družstevného bytu nestal nájomcom družstevného bytu
a členom družstva (v tomto prípade žalobca), vzniklo právo na vyrovnanie vo výške polovice hodnoty
členstva v družstve, ktoré nadobudol druhý rozvedený manžel (žalovaná). Pokiaľ žalovaná tvrdila, že
členstvo žalobcu v bytovom družstve zaniklo už pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým zrušil
právo spoločného nájmu k bytu a určil, že ona bude nájomníčkou a členkou družstva, a to vylúčením
žalobcu z bytového družstva pre neplatenie nájomného, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Hoci vo
vyjadrení OSBD Dolný Kubín (čl. 145) je uvedené, že členstvo žalobcu bolo zrušené najskôr rozhodnutím
predstavenstva tohto bytového družstva zo dňa 25. 01. 2000 z dôvodu porušovania povinností člena
družstva platiť nájomné, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím zhromaždenia delegátov zo dňa 29. 06. 2000,
na inom mieste OSBD zároveň uvádza, že o zrušení členstva rozhodoval aj OS Dolný Kubín, ktorý
rozsudkom právoplatným dňa 29. 04. 2006 členstvo žalobcu zrušil. Odhliadnuc od toho, že OSBD Dolný
Kubín malo vedomosť o súdnom konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, pretože z pripojeného
spisu OS Dolný Kubín sp.zn. 7C 294/99 súd zistil, že OSBD sa v tomto konaní vyjadrilo pre súd ohľadne
otázky, ktorého z účastníkov odporúča, aby sa stal ďalším nájomcom bytu a členom družstva, súd je aj
toho názoru, že ak by spoločné členstvo v družstve zaniklo už pred zrušením spoločného nájmu súdom,
muselo by členstvo zaniknúť nielen voči žalobcovi, ale aj voči žalovanej, pretože tí, ako spoloční členovia
družstva, sú z neho oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. OSBD Dolný Kubín však so žalovanou v
ďalšom konalo ako s členkou družstva, keď s ňou dňa 15. 08. 2007 uzavrelo zmluvu o prevode vlastníctva
družstevného bytu, podľa zákona č. 42/1992 Zb. a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Právo na uzavretie takejto zmluvy totiž mohlo vzniknúť len členovi družstva. Súd
je toho názoru, že takýmto spôsobom, t.j. vylúčením len žalobcu ako jedného z manželov, ktorí nadobudli
spoločné členstvo v družstve, ani spoločné členstvo v družstve zaniknúť nemohlo, pretože Občiansky
zákonník obsahuje v ust. § 705 ods. 2 osobitnú úpravu ohľadne zániku spoločného nájmu družstevného
bytu, a s tým spojené rozhodnutie, kto bude výlučným členom družstva. Súd teda vychádzal z toho,
že spoločné členstvo v bytovom družstve účastníkom zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín č.k. 7C/294/1999 zo dňa 21. 03. 2006, ktorým súd zrušil právo spoločného nájmu
k družstevnému bytu, s tým, že byt bude naďalej ako člen družstva a nájomca užívať žalovaná, teda
dňa 29. 04. 2006. Žaloba bola teda podaná počas premlčacej doby, keď bola podaná dňa 26. 03. 2009.
Pokiaľ žalovaná namietala premlčanie s tým, že premlčacia doba začala plynúť už dňa 23. 03. 1999, čo
je deň nasledujúci po tom, čo uplynula doba troch rokov od zániku BSM bez toho, aby bolo vyporiadané
dohodou, alebo by bol podaný ohľadne jeho vyporiadania návrh na súd, okresný súd s týmto nesúhlasil.
Zánikom BSM totiž nezaniká právo spoločného nájmu bytu, a v nadväznosti na to ani spoločné členstvo
manželov v bytovom družstve, to zanikne až rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a o určení,
ktorý z rozvedených manželov bude nájomcom bytu a členom družstva. Súd bol toho názoru, že je
neprípustné, aby premlčacia doba na uplatnenie práva na vyrovnací podiel začala plynúť už v čase,
kedy ešte spoločný nájom bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve existuje. Súd preto posúdil
námietku premlčania, vznesenú žalovanou, ako nedôvodnú. Ohľadne výšky náhrady za členský podiel,
ktorý získala žalovaná, súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom znalca Ing. A. T. a výsluchom
tohto znalca, ako aj vyjadrením realitnej kancelária RK OREA, s.r.o., z ktorých súd zistil, že všeobecná
hodnota členského podielu (v stave k 22. 03. 1996 - čo je deň zániku BSM), činí 36 000,00 EUR.
Vychádzajúc zo zásady pre vyporiadanie BSM, že podiely oboch manželov sú rovnaké, súd žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi polovicu tejto hodnoty, t.j. 18 000 EUR.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“) tak, že ju priznal žalobcovi v celom rozsahu, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku. Náhrada trov konania žalobcu pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za
podanú žalobu 1244 EUR, súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia 33 EUR a
trov právneho zastúpenia advokátom, vyúčtovaných podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v tomto členení:

- tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 18. 03. 2011...336, EUR

- režijný paušál...7,41 EUR

- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 21. 03. 2012...336,94 EUR

- režijný paušál...7,63 EUR



- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 18. 04. 2012...336,94 EUR

- režijný paušál...7,63 EUR

- DPH 20%...206,70 EUR

SPOLU: 2517,19 EUR

Súd žalobcovi nepriznal voči žalovanej náhradu trov konania - preddavok na trovy znaleckého
dokazovania 200 EUR, pretože tento preddavok bude žalobcovi vrátený súdom v rámci rozhodnutia o
trovách konania štátu...“.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podala žalovaná, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkala, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, pričom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
nesprávne skutkové zistenia sa stali podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

V ďalších podrobnostiach uviedol, že nemožno považovať za spravodlivé, pokiaľ súd pri určovaní
hodnoty členského podielu nezohľadnil skutočnosti uvádzané žalovanou a síce, že žalobca si dlhodobo
neplnil povinnosti člena bytového družstva, neprispieval na úhradu nájomného a ďalších platieb
spojených s užívaním bytu, následkom čoho vznikla družstvu pohľadávka, ktorú bola žalovaná nútená
uhradiť, teda plniť povinnosti člena i za žalobcu. V opačnom prípade by sa vystavila nebezpečenstvu
vylúčenia z bytového družstva a straty užívacieho práva k bytu, ktorý užívali predovšetkým spoločné deti
účastníkov konania. Súd pri určení hodnoty členského podielu postupoval tak, že vychádzal z trhovej
ceny bytu v roku 2011 neberúc do úvahy skutočnosti uvádzané žalovanou a síce, že predmetný byt
zhodnotila vynaložením vlastných finančných zdrojov na rekonštrukciu bytu, čím zabezpečila zvýšenie
trhovej ceny bytu. Je nepochybné, že zhodnotenie bytu zo strany žalovanej malo za následok i zvýšenie
jeho trhovej ceny. Rozhodujúcim okamihom pre určenie hodnoty členského podielu bol okamih zániku
manželstva, t. j. okamih zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samotný žalobca od roku
1996 byt neužíval a ani pravidelne si neplnil svoje povinnosti člena bytového družstva. S ohľadom na
uvedené skutočnosti bolo potrebné pri určovaní hodnoty členského podielu nielen hodnotiť technický
stav bytu ku dňu zániku manželstva rok 1996, ale zároveň bolo potrebné vychádzať z trhových cien
bytov k tomuto termínu a nie v roku 2011 neberúc do úvahy skutočnosť, že žalovaná predmetný byt
od roku 1996, odkedy tento bytu užívala sama, na vlastné náklady zhodnotila a sama plnila povinnosti
člena bytového družstva. Hodnota tzv. iných majetkových práv - t. j. členského podielu v bytovom
družstve by mala byť určená ako obvyklá cena, ktorú bolo možné dosiahnuť za prevod členských práv
a povinností v dobe, kedy došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne ku dňu
zániku spoločného členstva v bytovom družstve - pretože tento okamih je rozhodný z toho hľadiska, že
žaloba už v tomto okamihu fakticky opustil spoločný byt a ukončil plnenie svojich povinností vo vzťahu k
družstvu. V tomto smere odvolateľka poukázala na judikatúru Najvyššieho ČR sp. zn. 33Cdo/339/1998
z 29. 06. 2000, sp. zn. 30Cdo/726/2001, sp. zn. 22Cdo/799/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22Cdo/3247/2010.

Prvostupňový súd nevyhodnotil vykonané dôkazy komplexne, ale jednostranne v neprospech žalovanej
svoje rozhodnutie oprel výlučne o vyjadrenia žalobcu neberúc do úvahy skutočnosti uvádzané
žalovanou podložené listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a ktoré potvrdzujú pravdivosť
tvrdení žalovanej a zároveň vyvracajú argumenty žalobcu, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie.
Predovšetkým súd nezohľadnil závery odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom Ing. I. E., ktorý si
nechala žalovaná vypracovať na vlastné náklady. Zároveň súd nevyhovel návrhu žalovanej na výsluch
Ing. I. E., a to aj napriek skutočnosti, že tento znalec vo svojom odbornom vyjadrení prezentoval odlišné
hodnotenie ceny predmetného bytu, než aké vo svojom znaleckom posudku uvádzal znalec Ing. A. T..
Pokiaľ bolo v rámci súdneho konania potrebné posúdenie odbornej otázky, pričom v konaní sa preukážu
rozporuplné názory dvoch znalcov - ako odborníkov na predmetnú oblasť skúmania bolo namieste v
záujme spravodlivého a dôkladného prešetrenia skutkového stavu, aby súd pripustil aspoň výsluch
znalcov. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, ktorý sa automaticky prikloní k odbornému názoru



jedného znalca bez toho, aby vôbec skúmal, či tento názor je správny najmä v prípade ak sa v konaní
preukáže existencia odlišného názoru iného znalca - takisto odborníka na predmetnú oblasť.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež nevysporiadal s otázkou, prečo sa
pri určení hodnoty členského podielu priklonil k názoru jedného znalca bez bližšieho odôvodnenia,
hoci v konaní bol prezentovaný odlišný názor iného znalca, pričom závery znalcov boli diametrálne
odlišné. Prvostupňový súd neuvádza žiadne zdôvodnenie, prečo odmietol vykonať dôkazy navrhované
žalovanou, a to výsluch znalca Ing. I. E..

Napadnuté rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nezohľadňuje
niektoré relevantné ustanovenia právneho posúdenia veci, keďže nezohľadňuje niektoré relevantné
ustanovenia právnych predpisov. V zmysle ust. § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že v prípade,
ak je zrušené právo spoločného nájmu družstevného bytu bývalými manželmi a určenie kto s nich bude
ako nájomca a súčasne ako člen družstva byt užívať, zaniká spoločné členstvo v družstve. Členský
podiel v družstve sa ako pôvodné spoločné majetkové právo manželov stáva vo vzťah k družstvu
majetkovým právom len jedného z manželov. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k zrušeniu
práva spoločného nájmu družstevného bytu účastníkmi, podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
vyporiadaniu členského podielu v rámci vyporiadania BSM účastníkov, potom jeho vyporiadanie spadá
pod režim § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom.
Toto právo sa už vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v
zmysle § 142 Občianskeho zákonníka, nie za použitia ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ po zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nedôjde medzi rozvedenými manželmi k vyporiadaniu hodnoty členského podielu v
stavebnom bytovom družstve patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, dohodou, rozhodnutím
súdu v lehote troch rokov od zániku manželstva, môže sa manžel, ktorý sa nestal členom družstva,
po uplynutí tejto lehoty domáhať od druhého manžela, aby mu vyplatil 1-icu hodnoty členského
podielu. Toto právo sa premlčuje vo všeobecnej lehote troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa kedy
nastali účinky domnienky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Márnym uplynutím lehoty pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vzniká rozvedeným manželom, ktorí sú spoločnými členmi stavebného bytového družstva
a spoločnými nájomcami družstevného bytu vo vzťahu k členskému podielu v stavebnom bytovom
družstve pohľadávka z titulu podielového spoluvlastníctva (rozhodnutie KS v Hradci Králové sp. zn.
25Co/441/1998).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa odvolateľky uplynutím troch rokov od zániku manželstva
a od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dochádza ex lege k vyporiadaniu všetkých
spoločných majetkových práv manželov, teda i k vyporiadaniu členského podielu v družstve. Ten z
rozvedených manželov, ktorý po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho následnom
vyporiadaní nenadobudol členský podiel v družstve, má zákonom priznanú možnosť domáhať sa voči
druhému manželovi zaplatenia hodnoty členského podielu, ktorá na neho v dôsledku vyporiadania
spoločného majetkového práva pripadá. Pohľadávka rozvedeného manžela, resp. právo rozvedeného
manžela na zaplatenie príslušnej časti z hodnoty členského podielu je právnym následkom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samotné rozhodnutie súdu o zrušení spoločného nájmu
družstevného bytu rozvedenými manželmi vyvoláva právne účinky iba v rámci nájomného vzťahu medzi
rozvedenými manželmi a družstvom, avšak takéto súdne rozhodnutie nemá vplyv na vyporiadanie
spoločných majetkových práv manželov po rozvode, a takisto nezakladá povinnosť na strane
rozvedeného manžela, ktorý sa stal nájomcom družstevného bytu vyplatiť druhému manželovi hodnotu
členského podielu v družstve, ktorý na neho v dôsledku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
pripadá. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že konanie o zrušenie a
vyporiadanie práva spoločného nájmu družstevného bytu je z hľadiska požiadavky vyporiadania povinne
spojené s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k členskému podielu družstevného bytu.

V súvislosti so zrušením práva spoločného nájmu v bytovom družstve treba za vyporiadanie týchto práv
v zmysle zákona považovať iba určenie, kto z rozvedených manželov sa stane výlučným nájomcom
bytu. Zákon žiadnu ďalšiu požiadavku v súvislosti s ukončením spoločného nájmu neuvádza. Právo
rozvedeného manžela na zaplatenie príslušnej peňažnej čiastky, ktorá vyjadruje hodnotu členského
podielu rozvedeného manžela v družstve, mohlo byť na súde uplatnené najskôr v deň nasledujúci
po dni, v ktorom uplynuli tri roky od zániku manželstva a od zániku bezpodielového spoluvlastníctva



manželov. Týmto dňom totiž nastanú právne účinky zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka, a teda ex lege dochádza k vyporiadaniu členského podielu ako spoločného
majetkového práva manželov. Uvedený deň možno považovať za rozhodný deň, ktorým začína plynúť
všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa môže
rozvedený manžel domáhať práva na zaplatenie príslušnej peňažnej čiastky vyjadrujúcej hodnotu
členského podielu, ktorý na rozvedeného manžela pripadol v dôsledku vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva. Rozhodnutie súdu o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu nie je podľa
odvolateľky rozhodujúce pre uplatnenie práva na vyporiadanie členského podielu v družstve a pre vznik
práva rozvedeného manžela domáhať sa zaplatenia peňažnej čiastky vyjadrujúcej hodnotu členského
podielu. Začiatok plynutia premlčacej doby, v rámci ktorej sa rozvedený manžel môže domáhať
zaplatenia pohľadávky - ako majetkového práva prislúchajúceho mu z titulu vyporiadanie BSM je
zákonom stanovený k objektívne určiteľnému okamihu. Zákon nedáva možnosť rozvedenému manželovi
umelo „posunúť“ začiatok plynutia premlčacej doby rozhodnej pre vyplatenie majetkovej pohľadávky
vyplývajúcej z vyporiadania BSM manželov ku dňu zániku spoločného nájmu (ako záväzkového vzťahu),
a to obzvlášť v prípade kedy manželstvo účastníkov konania zaniklo ešte v roku 1996, avšak žalobca
sa dožaduje vyplatenia pohľadávky z titulu vyporiadania BSM a žalobou podanou v roku 2010 s
odôvodnením, že ako nájomca figuroval na nájomnej zmluve až do roku 2006, hoci faktický stav bol
taký, že už roku 1996 v predmetnom byte nebýval a ani riadne neplnil povinnosti člena. Takýto právny
názor súdu vyvoláva právnu neistotu vo vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy umožňuje rozvedenému
manželovi uplatňovať názory vyplývajúce z BSM i neprimerane dlhú dobu po zániku manželstva.

Napadnuté rozhodnutie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť
rozhodnutia vo veci a síce z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé všetky skutočnosti a dôvody, pre
ktoré súd vyhodnotil skutkový stav a na základe ktorých rozhodol. V rozsudku absentuje uspokojivé
a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia, resp. absentujú rozhodujúce skutočnosti, dôvody, resp.
úvahy, ktoré viedli súd k prijatiu tohto rozhodnutia. Nie je zrejmé akými úvahami sa spravoval pri určení
výšky peňažného plnenia, ku ktorému zaviazal žalovanú, neuviedol aké skutočnosti ho viedli k tomu,
že určil hodnotu členského podielu v družstve na základe vyjadrení jedného znalca, hoci v konaní
bol prezentovaný i odlišný názor iného znalca, odborníka v tej istej oblasti. Zároveň súd nezdôvodnil
dôvody, na základe ktorých vychádzal pri určovaní hodnoty členského podielu z trhových cien bytov v
roku 2011. Súd sa nevysporiadal s otázkou, prečo nebola hodnota členského podielu určená k inému
dátumu, tak ako sa ho domáhala žalovaná, t. j. ku dňu zániku manželstva, prípadne ku dňu zániku
spoločného nájmu družstevného bytu manželov. V konaní o vyporiadaní členského podielu musí byť
z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne zrejmé ako súd došiel k sume, ktorú je jeden z účastníkov
povinný zaplatiť ako protihodnotu za vyporiadanie členského podielu druhému účastníkovi. Prehľadný
výpočet tejto sumy by mal byť obsiahnutý v odôvodnení rozhodnutia, aby sa ktokoľvek mohol presvedčiť
o jeho správnosti. Pokiaľ odôvodnenie súdneho rozhodnutia takéto určenie, resp. výpočet neobsahuje,
je rozsudok nepreskúmateľný. Právo na riadne odôvodnenie rozsudku ako súčasť základného práva
účastníka konania na spravodlivý proces, tak ako to garantuje čl. 46 Ústavy SR predstavuje právo na
odôvodnenie v takom rozsahu, aby z odôvodnenia vyplývalo nielen to na základe akých skutočností súd
dospel k skutkovým a právnym záverom, ale aj to, prečo súd nezohľadnil účastníkom tvrdený, podľa
neho rozhodujúci argument.

Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.

Uviedol, že odvolateľka v odvolaní poukazuje na tie isté skutočnosti, ktoré uvádzala už prvostupňovom
konaní. Okresný súd pri ustálení ceny hodnoty členského podielu vychádzal z ustáleného názoru súdu
v obdobných veciach a správne hodnotu členského podielu ustálil na základe znaleckého posudku,
ktorý bol v konaní vykonaný. Znalec vo svojom výsluchu podrobne vysvetlil z akých údajov vychádzal
pri stanovení hodnoty členského podielu a zároveň sa vyjadril k „odbornému vyjadreniu“ Ing. E.,
ktoré predložila žalovaná do spisu. Ustálenie hodnoty členského podielu na základe vypracovaného
znaleckého posudku znalcom Ing. A. T. možno považovať za správne, najviac podporené aj správou
realitnej kancelárie RK OREA, s. r. o.

Okresný súd s tiež vysporiadal aj s otázkou premlčania nároku vzneseného žalovanou v priebehu
pojednávania. Správne poukázal na to, že rozhodujúcou skutočnosťou začatia a plynutia premlčacej
doby je potrebné považovať deň právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn.



7C/294/1999 zo dňa 21. 03. 2006, ktorým rozhodol o zrušení spoločného nájmu bytu a kto bude
naďalej ako člen družstva a družstevný byt užívať. Až dňom právoplatnosti tohto rozsudku vzniká
druhému manželovi právo na vyrovnanie v zmysle § 194 ods. 4 posledná veta Občianskeho zákonníka
vo výške 1-ice hodnoty členstva v družstve. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení spoločného
nájmu družstevného bytu, na základe ktorého zaniklo spoločné členstvo sa stáva druhý manžel jediným
nájomcom bytu a jediným členom družstva (patrí mu členský podiel), čím nadobudol majetok určitej
hodnoty. Tým dňom vzniká druhému manželovi právo na vyporiadanie v zmysle ust. § 149 ods. 4
posledná veta Občianskeho zákonníka, pričom tým dňom mu začína plynúť trojročná premlčacia doba
na uplatnenie tohto práva voči druhému manželovi, nakoľko sa toto právo mohlo po prvýkrát vykonať.
Trojročná premlčacia lehota teda začala navrhovateľovi plynúť od právoplatnosti rozsudku okresného
súdu sp. zn. 7C/294/1999 zo dňa 21. 03. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.
04. 2006. Návrh na súd bol podaný dňa 26. 03. 2009, teda v trojročnej premlčacej lehote, teda včas.

Súčasne s podaním vyjadrenia si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ ako v písomnom vyjadrení
žalobca konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým
a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na
citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami
uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd,
ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p.
Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej
veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ.

Na doplnenie, a to v súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
posúdenie plynutia premlčacej lehoty v danom prípade závisí od okamihu právoplatnosti rozsudku o
zrušení práva spoločného nájmu bytu okresným súdom, čo je v súlade aj s judikatúrou Najvyššieho
súdu SR. Podľa rozhodnutia sp. zn. 2 MCdo 21/05 zo dňa 26.októbra 2006 ak do troch rokov od zániku
manželstva zaniklo spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve (§ 705 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) môže sa po uplynutí tohto obdobia ten z rozvedených manželov, ktorý sa nestal členom
družstva úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice hodnoty členského podielu z
titulu vyporiadania spoločného majetkového práva za použitia § 142 Občianskeho zákonníka (nie ako
samostatný nárok, z titulu zániku spoločného členstva v dôsledku rozhodnutia súdu). Toto majetkové
právo môže byť na súde uplatnené najskôr nasledujúci deň, po dni od ktorého uplynuli tri roky od
zániku manželstva (bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Až týmto dňom totiž nastanú právne
účinky zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tento deň a nie deň kedy
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu treba
preto považovať za deň, ktorým začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba uvedená v § 101
Občianskeho zákonníka, keďže pre uplatnenie tohto práva nie je osobitne stanovená premlčacia doba.



Tiež podľa rozhodnutia na NS ČR zo dňa 22.05.2008 sp. zn. 22 Cdo 2380/2007 právo na vyporiadanie
spoločného členského podielu v bytovom družstve, nemôže byť premlčané skôr, než je zrušené spoločné
členstvo účastníkov v bytovom družstve. Preto sa právo na vyporiadanie spoločného členského podielu
bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva nájmu družstevného bytu a na
tom, ktorý z nich bude byt naďalej užívať ako výlučný nájomca a člen družstva alebo tých manželov o
spoločných právach, ktorí vo vzťahu k bytovému družstvu nebolo rozhodnuté podľa § 705 ods. 2, 2 veta
Občianskeho zákonníka v lehote troch rokov stanovej v § 149 ods. 4 OZ nemôže premlčať skôr, než
dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a určeniu kto bude byt ďalej užívať ako
výlučný člen družstva. Všeobecná trojročná premlčiaca lehota z hľadiska § 101 Občianskeho zákonníka
potom začne plynúť dňom nasledujúcim potom čo došlo k takémuto zrušeniu práva. V nadväznosti na
uvedené je potrebné poukázať aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 26/2010 podľa
ktorého s konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú
predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z
tohto majetku nadobudne; na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená
v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak ako bol zistený pred
prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že účastníkom vznikol počas trvania manželstva
spoločný nájom družstevného bytu. K právoplatnému rozvodu manželstva došlo dňa 22. 03.1996, k
právoplatnému zrušeniu spoločného nájmu bytu dňa 29. 04. 2006. Návrh na súd na zaplateniu polovice
hodnoty členského podielu došiel na súd dňa 26. 03. 2009, teda s prihliadnutím na citovanú judikatúru v
zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá v danom prípade plynie od dňa 30. 04. 2006. Z uvedených
dôvodov odvolací súd nemohol akceptovať námietku odvolateľa o premlčaní žalobcom uplatneného
práva. Rovnako tak ani námietku ohľadom stanovenia hodnoty členského podielu, ktorú okresný súd
správne ustálil na základe v konaní vypracovaného znaleckého posudku (č.l. 107 a nasl. spisu) a
tiež po vypočutí znalca a oboznámenia sa vyjadrenia realitnej kancelárie RK OREA, s.r.o. Uvedené
dôkazy považoval odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom za postačujúce pre určenie všeobecnej
hodnoty členského podielu a z tohto dôvodu nebolo preto potrebné vykonať vo veci ani ďalšie žalovanou
navrhované dokazovanie. Inak povedané, už predmetné dôkazy poskytovali súdu dostatočný podklad
pre rozhodnutie vo veci samej. Správne taktiež okresný súd stanovil všeobecnú hodnotu členského
podielu k času jeho vyporiadania a nie k okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak
ako žiadala odvolateľka. V tomto smere odvolací poukazuje na to, že v obdobných prípadoch a to pri
vyporiadaní BSM sa postupuje presne rovnakým spôsobom, platí zásada podľa ktorej treba vychádzať
z ceny, ktoré majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (napr. R 30/1992). Tiež
podľa rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 29/2000 všeobecnou cenou členského podielu v
bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské
práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena
(tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v
danom mieste a čase. Všeobecná alebo trhová cena veci či práva je ekvivalent, za ktorý možno získať
vec či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka
a dopyt stretnú. Za všeobecnú (trhovú) cenu členského podielu v bytovom družstve pokladať cenu, za
ktorú možno v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej
veľkosti, vybavenia, polohy a podobne. Preto overenie hodnoty členského podielu podľa tzv. účtovnej
zostatkovej hodnoty vôbec neprichádza do úvahy.

Napokon a to v súvislosti s námietkou zhodnotenia bytu je potrebné uviesť, že znalec pri výpočte ceny
podielu nevychádzal z nákladov na rekonštrukciu bytu, ktorá bola vykonaná po 22. 03. 1996 (zánik
manželstva). Taktiež právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 21. 03. 2012 výslovne uviedla,
že nemá žiadne výhrady voči žiadnemu konkrétnemu výpočtu, metodike alebo postupu znalca Ing. T..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. v prospech navrhovateľa, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. Odvolací súd mu preto
priznal náhradu všetkých účelne vynaložených trov spojených s uplatňovaním práva spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia vyčíslených podľa § 10 ods. 8, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu v sume 344,57
eur. Konkrétne trovy právneho zastúpenia pozostávajú z jedného úkonu právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 17. 07. 2012 - úkon á 336,94 eur, + 1x režijný paušál 7,63 eur .



Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .