Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/348/2012 z 20. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. marca 2013, sp. zn. 5Co/348/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7209209675.2 Krajský súd Košice | 5Co/348/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7209209675.2 | 2013-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c90fefaf-8cb1-457d-ac25-8fa1940c777d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7209209675.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/348/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209209675
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7209209675.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov
JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľky Ľ. K., E. B. Č.. X, R.,
Y.. XX.XX.XXXX, zast. advokátkou JUDr. Jaroslavou Plažákovou, so sídlom Hlavná 40, Košice, proti
odporcovi A. K., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. B. X, R., zast. advokátom JUDr. Mikulášom Buzgom, AK,
Štúrova 20 Košice, o vrátenie daru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k.
19C/88/2009-121 z 28.júna 2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil, že odporca je povinný vydať navrhovateľke dar,
a to polovicu X-Q. E. Č.. XX, Y. C. Y. X. I. E. Z., C. Č. XXXX Y. M. B. Č.. X, G. R., zapísaného na LV
č. XXXX, kat. územie K., N. Č. R.Q.-Y. K., C. Y. I..Č.. XXXX-zastavané plochy o výmere XXX N., I..Č..
XXXX-zastavané plochy o výmere XXX N. a podiel na spoločných častiach a zariadení domu a podiel k
pozemku, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a rozhodol, že o náhrade trov konania bude
rozhodnuté Centrom právnej pomoci.

Navrhovateľka návrhom žiadala, aby súd zaviazal odporcu vydať jej dar, t.j. polovicu z 3-izbového bytu,
č. XX, Y. C. Y. X. I. E. Z., C.. Č.. XXXX, B. Č.. X G. R., P. Y. V. Č.. XXXX R.. Ú. K., N.Á. Č. R. - Y.
K., C. Y. I..Č.. XXXX-P. I. W. G. XXX N., I..Č.. XXXX - zastavané plochy o výmere XXX N. a podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu k pozemku, lebo zmluvou o prevode vlastníctva,
ktorú uzavrela s Mestom Košice 04.01.1999 sa stala výlučnou vlastníčkou X-Q. E. Č.. XX C. I.., Y.F. C.
Y. X. I., Y. M. B. Č.. X G. R.. S odporcom sa zoznámila začiatkom roku 2003, ktorý v tom čase býval v
podnájme a v auguste 2003 sa k nej nasťahoval. Keď otehotnela, napriek jej výhradám ju presvedčil k
uzavretiu manželstva, ktoré uzavreli dňa 3.7.2004 pred Matričným úradom mestskej časti Košice-Juh.
Ich maloletá dcéra C. C. Y. Z. XX.XX.XXXX.

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi
predloženými účastníkmi konania ako aj ich výpoveďami zistil skutkový stav, podľa ktorého darovacou
zmluvou zo dňa 21.10.2005 uzavretou medzi navrhovateľkou ako darcom a odporcom ako obdarovaným
darovala navrhovateľka z vďačnosti za vyrovnanie dlhu obdarovanému polovicu nehnuteľnosti, a to
bytu č. XX Y. X. I. E. Z. C.. Č.. XXXX, B. X G. R., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu na ulici B. X,X G. G.Ľ. XXX/XXXXX A. C. I. Y. I., I.. Č.. XXXX, Z. P.



I. G. XXX N.2. A. I.. Č.. XXXX, Z. P. I. G.Ý. XXX N.. Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra
Košice povolený dňa 9.2.2006 pod č. V: XXXXX/XX a v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 13C
56/2009 súd v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol tak, že odporcovi uložil, aby
nevstupoval dočasne do X-Q. E. Č.. XX, Y. C. Y. X. I. E.J. Z., C.. Č.. XXXX, B. Č.. X G. R., P. Y. V. Č..
XXXX, N. Č. Košice, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.5.2009.

Svedkyňa P. R. uviedla, že býva v bytovom dome na ulici B.Á. X G. R., Y. X. I., bývala už aj predtým ako
sa do bytového domu prisťahovala navrhovateľka. I keď nie je bezprostrednou susedkou navrhovateľky
a odporcu, vždy keď bol odporca doma, počula z bytu krik a nadávky adresované navrhovateľke,
čo bolo sprevádzané plačom ich maloletej dcéry. Odporcu často stretávala pred vchodom bytového
domu alebo ich bytom pod vplyvom alkoholu. Od júla 2009 sa navrhovateľka vrátila do predmetného
bytu a odvtedy ich vída ráno z bytu odchádzať a večer do bytu prichádzať. Uznesením Okresného
riaditeľstva PZ Košice, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície Košice zo dňa
8.2.2010, ČVS: W.-XXXX/X-W.-R.-XXXX bolo trestné stíhanie proti odporcovi, ktoré bolo začaté za
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, a to navrhovateľky, zastavené, lebo skutok nebol trestným
činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Ako dôvod uviedli, že konaním vo vzťahu k poškodenej
(navrhovateľke) nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedeného trestného činu najmä po stránke
objektívnej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011, a citujúc §§ 628, 630 Obč. zák.
súd dôvodil, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek
nevhodné správanie obdarovaného alebo nevďak, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o
porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami,
neposkytnutím potrebnej pomoci a pod.. Musí ísť o také správanie obdarovaného voči rodine darcu,
ktoré možno objektívne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, za ktorých k nemu došlo, posúdiť ako
hrubé porušenie mravných a etických noriem spoločnosti. Zákon pritom nestanovuje, že by závadné
konanie muselo dosiahnuť intenzitu trestného činu alebo priestupku, ale v tomto konaní mal súd za
preukázané, že správanie odporcu voči navrhovateľke sa po darovaní predmetnej nehnuteľnosti zmenilo
a možno ho charakterizovať ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Intenzita správania obdarovaného,
ktorú pre vrátenie daru vyžaduje zákon, musí dosahovať úroveň hrubého porušovania dobrých mravov,
pričom táto nemusí dosiahnuť úroveň priestupku príp. trestného činu. Preto súd túto obranu odporcu
nepovažoval za relevantnú. Vzhľadom na uvedené vyhovel návrhu navrhovateľky a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku (najmä vychádzal z obsahu spisu 13C/56/2009). Keďže podľa
§ 372t O.s.p., neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa
doterajších predpisov, keďže navrhovateľka bola súdom ustanovená právna zástupkyňa dňa 16.4.2010
a podľa § 372t O.s.p. sa predmetné konanie dokončí podľa doterajších predpisov, súd aplikoval na
rozhodnutie o náhrade trov O.s.p. účinný do 31.12.2011 a o náhrade trov konania rozhodne Centrum
právnej pomoci.

V odvolaní navrhol odporca zmeniť napadnutý rozsudok a návrh zamietnuť, žiadal priznať trovy celého
konania. Ako odvolací uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., lebo súd nedostatočne zistil skutkový stav
vo veci a ďalej navrhovateľka nepreukázala skutočnosti opodstatňujúce uplatnený návrh, prvostupňový
súd mal vykonať dôkazy výsluchom znalkyne dr. Kitkovej a mal vypočuť kolíznu opatrovníčka ÚPSVaR
Košice k tvrdením skutočnostiam, je potrebné uviesť (nesprávne uvedené v odvolaní „zviesť“), že
subjektívne tvrdenia navrhovateľky neboli nijakým spôsobom objektivizované. Bez výsluchu znalkyne
súd záver znaleckého posudku nemohol hodnotiť inak ako nedostatok dôkazu na pozitívne rozhodnutie
o návrhu. V inom konaní vo veci 43C/140/2009 výslovne navrhovateľka uviedla, že do bytu na B.
M. sa nemienila vrátiť do doby, kým v tomto byte býval odporca. Ďalší dôvod je uvedený v § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p., lebo súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Darovacia zmluva medzi
účastníkmi podľa odporcu bola uzavretá výlučne z iniciatívy navrhovateľky, navrhovateľka k sobášu
nútená nebola a nie je možné takémuto tvrdeniu uveriť. Nie je správne tvrdenie navrhovateľky, či bola
ručiteľkou alebo priamou dlžníčkou v banke, nakoľko písomnosti, preukazujúce vzťah navrhovateľky k
pôžičke po náhodnom nájdení obsiahleho zväzku zo spoločného bytu si aj tak ona odniesla. Darovacia
zmluva bola uzavretá 21.10.2005, preto je nelogické, aby odporca bol sa správal v návrhu uvádzaným
spôsobom. Navrhovateľka bola iniciatívna v predkladaní dôkazov, ktoré sa na pojednávaní nevykonajú
v zmysle čestného vyhlásenia P. R.A.. Po privolaní hliadky rozhovor policajtov s navrhovateľkou bol
dokonalým obrazom nezvládnutého správania sa navrhovateľky aj keď táto o takomto správaní sa



odporcu presviedča súd. Odporcovi neznáme osoby sa telefonicky vyhrážali, ale on sa domnieva, že
navrhovateľke vyhovuje práca v krčmovom prostredí s osobami z takéhoto prostredia.

Ďalším dôvodom odvolania je dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., lebo súd neaplikoval právny
predpis na tento skutkový stav, teda išlo o nesprávne právne posúdenie. Súd neuviedol, kedy došlo k
odstúpeniu od darovacej zmluvy a akým prejavom navrhovateľky.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka žiadala potvrdiť rozsudok ako vecne správny s tým, že odvolanie
odporcu bude zamietnuté a on bude zaviazaný k znášaniu trov odvolacieho konania.

Vzhľadom na konanie odporcu je navrhovateľka presvedčená, že odporca podal odvolanie účelovo s
cieľom oddialiť právoplatné rozhodnutie vo veci samej. Jej návrh bol riadne odôvodnený a doložený
skutkovo, bol to práve on, teda odporca, kto nezvládol dôkazné bremeno v tomto spore. Svojím
neuváženým a nezodpovedným konaním v neposlednom rade aj pravidelným požívaním alkoholu
rozvrátil našu rodinu a manželstvo.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, výstižné a presvedčivé, nie je potrebné k nim nič doplniť, na čom nič nemení
ani odvolanie, lebo sa v ňom iba opakujú skutočnosti, ktoré boli uvádzané už v konaní na súde prvého
stupňa a na ktoré vzal súd zreteľ.

Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré
je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci



podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Odvolací súd len na zvýraznenie dôvodov, uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa súhlasí s tým,
že pri značnej intenzite nevhodného správania sa obdarovaného alebo nevďaku, ktorý so zreteľom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov,
keď správanie sa odporcu voči manželke, navrhovateľke po darovaní nehnuteľnosti sa zmenilo a
jednoznačne možno objektívne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, ku ktorým došlo, toto správanie
sa vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V konaní vo veci 13C/56/2009 Okresného súdu
Košice II vzhľadom na výpovede navrhovateľky a listinné dôkazy ako aj vykonané iné dôkazy so zreteľom
na začatie trestného konania voči odporcovi za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, došlo ku
kvalifikovanému porušeniu dobrých mravov, ktoré vyžaduje ust. § 630 OZ.

Keďže navrhovateľka uplatnila si svoje právo na vrátenie daru podľa § 630 OZ, zák.č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov, ona ako darca sa mohla domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný odporca
správal k nej alebo členom jej rodiny tak, že hrubo porušil dobré mravy, čo sa aj v riešenej veci stalo.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľka mala aj v odvolacom konaní úspech, preto mala právo aj na náhradu jej trov, a to za
vyjadrenie k odvolaniu, vyjadrenie však neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti, z toho
dôvodu trovy spojené s týmto úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné uplatňovanie práva
a odporca nemal v odvolacom konaní úspech preto on nemá právo na náhradu jeho trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.