{"guid": "23904732-9028-4437-bafc-f85554a9e465:666c26a5-148f-44b5-a82a-ecbeef037a81", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7014200577.1", "spisova_znacka": "4Saz/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Saz/2/2014 z 12. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 12. augusta 2014, sp. zn. 4Saz/2/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200577.1", "identifikacne_cislo": "7014200577", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2014-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-53b.odsek-1", "nazov": "§ 53b ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-53b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-53b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/604", "nazov": "predpis č. 604/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/604", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/604-2013"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-11", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-53b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/666c26a5-148f-44b5-a82a-ecbeef037a81", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200577.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200577.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200577.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Saz/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200577
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200577.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľky: D.
Y. O. S. X. S. Y., nar. XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX, E. C. Y., T. Y., D. S. O. (ďalej len „Sýria\"), štátnej
príslušnosti D. S. O., T. národnosti, C. vierovyznania, vdova, bez cestovného dokladu, toho času miesto
pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov C., XXX XX C., Slovenská republika (ďalej len „SR\"),
právne zastúpenej: Mgr. Michal Onufer, advokát, Onufer & Torišková, AK - združenie, Františkánska 2,
811 01 Bratislava, IČO: 41 715 268, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný
úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-11-11/DS-Ž-2014 zo
dňa 29.04.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozhodnutie odporcu ČAS: MU-11-11/DS-Ž-2014 zo dňa 29.04.2014.

Účastníkom náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-11-11/DS-Ž-2014 zo dňa 29.04.2014 odporca podľa § 11 ods. 1
písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o azyle“) navrhovateľke žiadosť o udelenie azylu zamietol ako neprípustnú a súčasne určil Bulharskú
republiku (ďalej len „Bulharsko“), ako krajinu príslušnú na konanie o navrhovateľovej žiadosti o udelenie
azylu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka po príchode na územie Slovenskej republiky dňa
23.03.2014 vyhlásila, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu, že jej manžel
bol zabitý v krajine pôvodu a ona tam už nikoho nemá, po tom, čo požiadala dňa 27.02.2014 o
udelenie azylu v Bulharsku. Bulharsko v priebehu konania o prevzatie zodpovednosti podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len Dublinské nariadenie) dňa 10.04.2014
písomne akceptovalo žiadosť zo dňa 04.04.2014 o prijatie navrhovateľky späť podľa článku 18 ods. 1
písm. b) Dublinského nariadenia, v súlade s článkom 4 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014. Odporca
dospel k záveru, že zodpovedným štátom pre posúdenie žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu je podľa
Dublinského nariadenia Bulharsko a preto jej žiadosť o azyl na území Slovenskej republiky zamietol ako
neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle.

Odporca vo svojom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka počas vstupného pohovoru dňa
02.04.2014 uviedla, že bola zadržaná na území Bulharska, kde jej zobrali odtlačky prstov, ale nevedela,
že požiadala o udelenie azylu. Ďalej uviedla, že chce ísť za matkou a súrodencami, ktorí sú žiadateľmi
o udelenie azylu v Rakúskej republike, a že sa nechce vrátiť do Bulharska. V súvislosti s tým odporca



nepovažoval za relevantné uplatniť článok 17 ods. 1 Dublinského nariadenia na prípad navrhovateľky
z dôvodu, že Bulharsko, ako členský štát, je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd,
z čoho mu vyplývajú rovnaké práva a povinnosti ako ostatným členským štátom, rešpektujúc najmä
zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych
príslušníkov tretích krajín. Automatické uplatňovanie doložky suverenity by mohlo viesť k zneužívaniu
inštitúcie azylu, s cieľom zvoliť si krajinu destinácie a tiež k porušeniu základných princípov Dublinského
nariadenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka, prostredníctvom splnomocneného zástupcu, v zákonnej
lehote opravný prostriedok - žalobu zo dňa 20.05.2014, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Uviedla, že odporca  sa nedostatočne právne a fakticky vysporiadal s dôvodmi
žiadosti navrhovateľky o ponechaní na území Slovenskej republiky a nevrátenia do Bulharska zo dňa
17.04.2014. Dôvodom navrhovateľky pre požiadanie o azyl bolo zostať v bezpečnej krajine, v ktorej by
bola až do času, kým sa konflikt v Sýrii neskončí a mohla by sa tam vrátiť.

Uviedla, že Bulharsko je aj podľa správy UNHCR- Vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len
„UNHCR“) nedostatočne právne, ako aj materiálne pripravené na prijímanie utečencov a na vybavovanie
ich žiadostí riadne a včas, čo ohrozuje životy a zdravie utečencov, a to vyvoláva nepriateľské nálady a
útoky časti obyvateľstva Bulharska voči utečencom. Bulharsko nepovažuje za pokojný a bezpečný štát,
v ktorom by jej život nebol ohrozený a v pobytových táboroch sú neľudské podmienky.

Na potvrdenie svojich tvrdení predložila navrhovateľka správu UNHCR zo dňa 03.01.2014 (ktorú aj
citovala), podľa ktorej by sa mali transfery sýrskych utečencov do Bulharska zastaviť kvôli skutočnému
nebezpečenstvu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania z dôvodu systémových nedostatkov v
podmienkach prijatia a azylového postupu.  Tvrdila, že túto správu potvrdilo aj stanovisko UNHCR zo
dňa 15.04.2014, ktoré požaduje, aby žiadatelia o azyl neboli vracaní do Bulharska. Navrhovateľka tiež
poukázala na nové pravidlá, schválené Európskym parlamentom, podľa ktorých by sa žiadatelia o azyl
nemali vracať do tých členských štátov, v ktorých im hrozí neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.
K tomuto tvrdeniu priložila článok z internetu „Poslanci EP dali zelenú spoločnému azylovému systému
EÚ“, v zmysle ktorého nový systém by mal začať fungovať v druhej polovici roka 2015. Citovala tiež
ustanovenie § 9, § 19a ods. 2, ods. 4 zákona o azyle, v súvislosti s § 11 ods. 1 písm. b/, § 20 ods. 4 a
§ 13a tohto zákona. Uviedla, že pokiaľ Migračný úrad jej nechce udeliť azyl, mohol aspoň rozhodnúť o
doplnkovej ochrane, ktorá jej umožní prečkať vojenský ozbrojený konflikt v Sýrii na území SR. V prílohe
k opravnému prostriedku zástupca navrhovateľky pripojil správu o situácii v Sýrii zo dňa 07.08.2013,
preklad úryvku správy UNHCR zo dňa 03.01.2014, žiadosť splnomocneného zástupcu navrhovateľky o
ponechanie navrhovateľky na území SR a nevrátenia do Bulharska zo dňa 17.04.2014 a plnomocenstvo
od navrhovateľky zo dňa 20.05.2014. Poukázal na právomoc odporcu rozhodnúť podľa čl. 17 ods. 1
Dublinského nariadenia.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.06.2014 k opravnému prostriedku navrhovateľky
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľka sa už v minulosti pokúsila
získať ochranu vo forme azylu na území Bulharska dňa 27.02.2014. Bulharsko v zmysle Dublinského
nariadenia dňa 10.04.2014 písomne akceptovalo žiadosť o prevzatie navrhovateľky späť podľa článku
18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia. Poukázal na to, že posúdil podmienky prijímania žiadateľov
o azyl v prijímajúcej krajine, pričom bulharský partnerský úrad písomne potvrdil prevzatie zodpovednosti
za posúdenie žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu. Uviedol, že navrhovateľka sa počas konania
výslovne nesťažovala na zlé podmienky v azylových zariadeniach v Bulharsku, ale svoj odchod
odôvodňovala túžbou po svojej matke a súrodencoch, ktorí žijú v Rakúsku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „súd“) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez
pojednávania podľa ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
platnom znení (ďalej len O.s.p.) ako vecne a miestne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.
3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
v platnom znení) a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté
rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.



V zmysle ustanovenia § 53b ods. 1 zákona o azyle pred bodkočiarkou, pri určení členského štátu
Európskej únie, zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej
krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne
záväzných aktoch Európskej únie.

Kapitola I čl. 1 Dublinského nariadenia vymedzuje predmet úpravy, v zmysle ktorej toto nariadenie
stanovuje kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o
medzinárodnú ochranu, podanú v jednom z členských štátov štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo
osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len \"zodpovedný členský štát\").

Podľa článku 17 ods. 1 Dublinského nariadenia môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť
o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej
príslušnosti, aj keď mu podľa kritérií, stanovených v tomto nariadení, neprislúcha zodpovednosť za takéto
posúdenie.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu
ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že zisťuje, či je
iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota na rozhodnutie.

Predmetom konania podľa Dublinského nariadenia je určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov
(článok 1). S poukazom na takto deklarovaný účel tohto nariadenia sú právne irelevantné dôvody, ktorými
žiadateľ o azyl, v danom prípade navrhovateľka, odôvodňovala svoju žiadosť o azyl. Dokazovanie je
zamerané výlučne k zisteniam, rozhodným pre posúdenie určenia členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o azyl, a nie k jej obsahu. Ak sa teda odporca nezaoberal dôvodmi podanej žiadosti
navrhovateľky o azyl, ale vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu, či za posúdenie žiadosti o azyl
je zodpovedný iný členský štát a ktorý štát konkrétne, jeho postup bol zákonný a správny. Informáciu
odporcu o začatí konania podľa Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 31.03.2014 prevzala
navrhovateľka dňa 02.04.2014.

Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľka v „Žiadosti o môjho ponechania na území Slovenskej
republiky a nevrátenia do Bulharska“, zo dňa 17.04.2014 žiadala o posúdenie  aplikácie čl. 3 ods. 2
Dublinského nariadenia č. 343/2003. Až v opravnom prostriedku uviedla v súčasnosti platný článok 17
ods. 1 Nariadenia EÚ č. 604/2013. Táto žiadosť však bola doručená odporcovi až dňa 07.05.2014, t.j.
po vydaní rozhodnutia odporcu dňa 29.04.2014, ako je to zistiteľné z administratívneho spisu odporcu,
v rámci žiadosti splnomocnenca navrhovateľky o upovedomení o úkonoch, na základe plnej moci zo
dňa 07.04.2014, totožnej s plnou mocou zo dňa 20.05.2014, obsahujúcou tiež správy z internetových
stránok, tvoriacich prílohu opravného prostriedku.

Navrhovateľka ďalej namietala, že odporca sa nezaoberal situáciou v Bulharsku, ktoré bolo rozhodnutím
určené ako štát zodpovedný za posúdenie jej žiadosti o azyl, pričom poukázala na správu UNHCR zo
dňa 03.01.2014 o tejto krajine, ktorú v jej častiach citovala.

Podľa správy UNHCR zo dňa 15.04.2014, (Bulharsko: UNHCR hovorí, že sa podmienky azylu
zlepšili, varuje však pred transfermi zraniteľných osôb, všeobecne prístupné na internete, zdroj:http://
www.refworld.org/docid/534e35204.html) došlo k odvolaniu dočasného zákazu transferov žiadateľov
do Bulharska. Nie je teda pravdivé tvrdenie v opravnom prostriedku, že stanovisko UNHCR
zo dňa 15.04.2014 potvrdilo správu UNHCR z 03.01.2014, aby žiadatelia o azyl neboli vrátení
do Bulharska. Táto správa UNHCR zo dňa 15.04.2014, verejne prístupná na internete, aj na



www.unhcr.or/534cfae69.html, uvádza, že sa podmienky azylu v Bulharsku zlepšili, len varuje pred
transfermi zraniteľných osôb, u ktorých nabáda na individuálne posudzovanie.

Navrhovateľka je mladá vdova, jedna jej sestra žije v D. a v W. má uja. V Dotazníku žiadateľa o udelenie
azylu zo dňa 02.04.2014 uviedla, že v Bulharsku bola 20 dní v tábore a po prepustení z otvoreného
tábora utiekla do P.. Z P. išla do J., kde ju presunuli do ďalšej dodávky a cestovala, až kým ju zachytili
na území SR, pričom jej cieľovou krajinou bolo pôvodne O..

Z uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľka pred rozhodnutím Migračného úradu počas
vypočutia v Dotazníku zo dňa 02.04.2014 formálne, ani neformálne nežiadala o aplikáciu článku 17
ods. 1 Dublinského nariadenia. Nežiadal o to ani jej zástupca, splnomocnený ňou už 07.04.2014, do
rozhodnutia odporcu vo veci. Odporca vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nepovažoval za relevantné
uplatniť tento článok v prípade tejto žiadateľky o udelenie azylu. Ako už bolo uvedené, na verejne
prístupnej internetovej stránke je správa UNHCR z 15.04.2014 o odvolaní dočasného zákazu transferov
žiadateľov o azyl do Bulharska. Dôvodom bolo zlepšenie prijímacích podmienok žiadateľov o udelenie
azylov v Bulharsku, oproti obdobiu do 01.04.2014, v ktorom sa navrhovateľka nachádzala na území
Bulharska.

V správe sa uvádza, že dňa 15.04.2014 došlo k aktualizácii odporúčania UNHCR, týkajúceho sa
situácie utečencov a žiadateľov o azyl v Bulharsku. UNHCR odvolalo dočasné pozastavenie všetkých
dublinských transferov žiadateľov o azyl do Bulharska, ktorý nariadil v januári roku 2014. Zároveň
však UNHCR upozorňuje na pretrvávajúce nedostatky v azylovom systéme Bulharska, vyplývajúce
pre isté skupiny alebo jednotlivcov, ktorí sú zraniteľní alebo majú špecifické potreby a nabáda štáty
na individuálne posúdenie prípadov. Výraznú snahu bulharských úradov a ich partnerov o zlepšenie
životných podmienok žiadateľov o azyl a azylového systému zaznamenali v posledných troch mesiacoch
(zvýšil sa počet personálu, ubytovne sa renovujú, zrenovované budovy sú vykurované, žiadatelia
dostávajú teplé jedlo a majú prístup k zdravotnej starostlivosti). UNHCR na záver dodalo, že zlepšenie,
ktoré sa dosiahlo, bolo možné len vďaka podpore a spolupráci bulharských úradov, UNHCR, Európskeho
úradu pre podporu azylu (EASO), Európskej komisie, členských štátov a občianskej spoločnosti.

K častiam správy o Bulharsku, ktoré navrhovateľka v návrhu uvádzala, súd poznamenáva, že tieto
sa viažu k časovému obdobiu od 03.01.2014 do 01.04.2014, teda sú neaktuálne. Nové pravidlá EÚ,
schválené EP, na zavedenie nového spoločného európskeho a azylového systému, na ktoré poukazuje
navrhovateľka v opravnom prostriedku, by mali byť zavedené v druhej polovici roka 2015.

Krajský súd návrhu navrhovateľky, prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu, o odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku
(žalobe), nevyhovel.

Z uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2  Občianskeho
súdneho poriadku ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu v preskúmavanej
veci bol dostatočne zistený skutkový stav, náležite vyhodnotený po právnej stránke a odôvodnený
v napadnutom rozhodnutí odporcu. Dôvody uvedené navrhovateľkou v opravnom prostriedku neboli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na aktuálnu situáciu v
čase rozhodovania odporcu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s .p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O. s .p.. Navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca boli v konaní neúspešní a nemali
preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.



Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené  (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}