Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/13/2011 z 9. 11. 2011
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 9. novembra 2011, sp. zn. 5CoP/13/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8110230154.2
Krajský súd Prešov | 5CoP/13/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8110230154.2 | 2011-11-09 | Rozhodnutie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/32dc7948-5706-46dc-ab27-219e8cf46584
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110230154.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/13/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110230154
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8110230154.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. V. Y., nar.
X.X.XXXX a mal. F. X. Y. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom u rodičov, zastúpených Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí, za účasti matky MUDr. E. Y. PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom S. XX, B., zast. JUDr. Ivanou Kirešovou, advokátkou, so sídlom E. X, N. a otca JUDr. PhDr. B. Y. ,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX, B., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P 589/2010 -64 zo
dňa 21.6.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť a   späťvzatie návrhu

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca o úpravu výkonu  rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia
maloletých detí spolu žijú v jednej domácnosti a spoločne sa podieľajú na úhrade potrieb spoločnej
domácnosti. Obaja rodičia chcú udržať manželstvo, aj keď sú medzi nimi konflikty takmer štyri roky.
Rodičia prejavili snahu o zlepšenie manželských vzťahov aj návštevami poradensko-psychologických
poradní. Otec si však myslí, že naďalej medzi nimi pretrváva rozpor ohľadom toho, že nemôže s deťmi
tráviť čas osamote tak, ako by si on želal. V priebehu konania súd zistil, že matka nebráni otcovi, aby
trávil čas s maloletými deťmi, žiada však, aby otec trávil viac času s celou rodinou, teda aj s ňou. Matka
nesúhlasila s tým, aby otec brával maloleté deti na dlhšiu dobu mimo bydliska do prostredia, ktoré jej
nie je známe resp. žiadala, aby ich brával v tom čase kedy by mohla vycestovať spolu s nimi. Podľa
názoru matky, čím viac času spolu rodina trávi, tým je to lepšie pre zdravý vývin maloletých detí. Z
pohľadu otca je však vhodnejšie, aby maloleté deti trávili čas v odlúčení od matky iba s ním. Aj keď v
priebehu celého konania otec trval na tom, aby bol vymedzený čas, ktorý by bol oprávnený s deťmi tráviť
sám, pripustil možnosť, aby tento čas určila matka maloletých poprípade pripustil aj možnosť trávenia
času na spoločných dovolenkách poprípade víkendoch. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že
v súčasnom období nie je vhodné vymedzovať úpravu styku otca s maloletými deťmi, pretože rodičia
žijú v spoločnej domácnosti, spoločne uhrádzajú potreby domácnosti aj maloletých detí a obaja chcú
tráviť čas aj spolu aj osamote s maloletými deťmi. Jedinou podmienkou matky je, aby vedela v akom
prostredí budú maloleté deti a aby to nebolo veľmi vzdialené od ich bydliska. Súd návrh otca v celom



rozsahu zamietol z dôvodu, že jeho nezamietnutie by prehĺbilo rozpory v rodine, na ktorých vyjasnení
obaja rodičia pracujú.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia §  146 ods. 1 písm. a/
O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých.

Namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny z dôvodu, že súd pri rozhodovaní vo
veci samej prihliadol ku hypotetickej domnienke, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností by
prehĺbila rozpory medzi rodičmi. Súd nezobral do úvahy skutočnosť, že rodičia sa nemôžu dohodnúť na
podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností. Napadnutý rozsudok tak podľa
jeho názoru vôbec nezohľadňuje záujmy maloletých detí. Otec v odvolaní ďalej uviedol, že napadnutý
rozsudok je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a
povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa,
o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a
o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Skutočnosť, že súd o veci
samej vlastne nerozhodol považuje otec za porušenie jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Súd
podľa názoru otca pochybil aj procesnoprávne a to tak, že nerozhodol v rámci lehoty stanovenej ust. §
176 ods. 3 O.s.p., čo má podľa jeho názoru za následok nepreskúmateľnosť postupu súdu vo veci samej.

Na základe uvedeného otec maloletých žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a upravil
výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že otec je oprávnený tráviť čas, v
neprítomnosti matky, mimo miesta spoločného bydliska (B., S. č. XX, byt č. XX), spoločne s maloletým B.
V. Y. nar. X.X.XXXX s  maloletou F. X. Y. nar. XX.X.XXXX. Každý rok v 4., 8., 12., 16., 20., 24., 38., a 46.
týždni kalendárneho roka od piatku 14.00 hod. do nedele 18.00 hod. Každý rokpočas letných prázdnin od
1.7. 8.00 hod. do 12.7.19.00 hod. a od 19.8. 8.00 hod. do 31.8. 19.00 hod. a každý rok počas vianočných
prázdnin od 27.12. 8.00 hod. do 1.1. 19.00 hod.

K odvolaniu otca sa dňa 15.8.2011 vyjadrila matka maloletých detí ktorá uviedla, že podľa jej názoru súd
prvého stupňa správne rozhodol, keď zamietnutím návrhu poskytol súdnu ochranu maloletým deťom.
Nebolo by preto správne, aby rodičia prehlbovali deficit rovnováhy manželského vzťahu vnesením
požiadavky na vylúčenie matky a manželky zo spoločnej starostlivosti o deti, hoci pre také riešenie
nejestvuje žiaden právny dôvod. Z uvedených dôvodov žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu 1.
stupňa ako vecne správny potvrdiť.

K odvolaniu otca sa dňa 6.9.2011 písomne vyjadril aj kolízny opatrovník ktorý uviedol, že navrhuje
rozsudok súdu 1. stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že považujú návrh otca za predčasný,
ktorý by rodine ako celku v tejto fáze riešenia vzťahovej krízy nebol na úžitok. V prípade, že sa rodičom
nepodarí v blízkom čase prekonať manželskú krízu a neobnovia riadne manželské spolužitie môžu túto
situáciu riešiť podaním nového návrhu.

Dňa 26.9.2011 bolo odvolaciemu súdu doručené otcove späťvzatie návrhu. Otec svoje späťvzatie
odôvodnil tým, že počas letných prázdnin 2011 matka súhlasila s návštevou maloletých detí u starých
rodičov zo strany otca, ktorý túto návštevu s deťmi aj zrealizoval. Je preto podľa jeho názoru
pravdepodobné, že matka maloletých detí bude súhlasiť s ďalšími návštevami maloletých detí u starých
rodičov zo strany otca a s trávením času maloletých detí len s otcom.

K späťvzatiu návrhu sa dňa 3.10.2011 vyjadril kolízny opatrovník, ktorý súhlasil so späťvzatím návrhu
a zastavením konania.



Z vyjadrenia matky k späťvzatiu návrhu, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 12.10.2011 o.i.
vyplýva, že nesúhlasí so späťvzatím návrhu a so zastavením konania a to hlavne z dôvodu, že
podľa jej názoru otec maloletých detí zneužíva bezpoplatkové súdne konanie vo veciach starostlivosti
o  maloletých ako nástroj psychologického nátlaku voči matke maloletých detí, ktorého cieľom je
bez existenice právneho dôvodu vylúčiť matku z výkonu rodičovských práv a povinností. Dôsledkom
späťvzatia návrhu (s právnym následkom zrušenia rozhodnutia súdu 1. stupňa a zastavenia konania) je
zachovanie budúcej možnosti otca maloletých detí pre šikanózny výkon práva voči matke maloletých detí
podľa potrieb otca maloletých detí. Na základe uvedeného matka maloletých detí navrhla, aby odvolací
súd späťvzatie návrhu na začatie konania nepripustil a o odvolaní rozhodol v odvolacom konaní.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 3.11.2011 a zistil, že odvolanie otca maloletých detí nie
je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 208 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), ak je
návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je
dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý
účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a
konanie zastaví.

Keďže matka maloletých detí nesúhlasila so späťvzatím návrhu na začatie konania a žiadala odvolací
súd aby vo veci rozhodol, odvolací súd späťvzatie návrhu nepripustil.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu 1. stupňa a má za to, že návrh otca je
nedôvodný vzhľadom na to, že žije spolu s matkou maloletých detí a maloletými deťmi v spoločnej
domácnosti. Teda má možnosť tráviť čas s maloletými deťmi a ako vyplýva zo spisu matka  mu nebráni
v styku s nimi. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými
deťmi by prehĺbilo rodinnú krízu, na riešení ktorej rodičia maloletých detí pracujú za pomoci psychológa.

Zároveň odvolací súd poukazuje na späťvzatie návrhu otca zo dňa 22.9.2011, ktoré otec odôvodňuje
skutočnosťou, že počas letných prázdnin v roku 2011 matka súhlasila s návštevou detí u starých rodičov
zo strany otca, ktorý s deťmi túto návštevu uskutočnil a deti mohli stráviť čas letných prázdnin s otcom.
Je preto pravdepodobné, že matka s trávením času detí s otcom bude súhlasiť. Na tom nič nemení ani
tvrdenie matky v jej podaní, že to bolo iba dva dni a väčšiu časť bol u svojej bývalej spolužiačky v obci Z..

Preto odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.