{"guid": "238241e7-4649-4112-a853-d068731bca07:39f3fe8a-1081-403b-aa07-9d624bfbdec8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212219747.1", "spisova_znacka": "15Co/254/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/254/2014 z 29. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. júna 2015, sp. zn. 15Co/254/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4212219747.1", "identifikacne_cislo": "4212219747", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Ján Bzdúšek", "sudca_id": 1360, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-bzdusek-1360", "datum_vydania": "2015-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39f3fe8a-1081-403b-aa07-9d624bfbdec8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212219747.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212219747.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212219747.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 15Co/254/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4212219747\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212219747.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu\nJUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova\n25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864\n421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nŽupné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/542/2012-77 zo dňa 07.07.2014, a uzneseniu tohto\nsúdu č. k. 9C/542/2012-98 zo dňa 19.09.2014 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok Okresného súdu  Nové Zámky  č. k. 9C/542/2012-77\nzo dňa  07.07.2014  p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .\n\nOdvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/542/2012-98 zo dňa 19.09.2014  p o\nt v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania\nnepriznal.\n\nV odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške  125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy vo\nvýške 507,10 eura z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako\noprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku,\nktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola\nvedená pod sp. zn. EX 7276/2010. Súdny exekútor podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom\nporiadku najmä podľa ust. § 44 ods.  1 ExP, mal predložiť návrh žalobcu (oprávneného) na vykonanie\nexekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému súdu\nKomárno (ďalej „exekučný súd“), spolu  so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\nExekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím malo dôjsť k zákonnému založeniu jeho\npovinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom\nustanovenej dobe. Exekučný súd mal mať zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora\no udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to,\nči exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo\nnapríklad notárska zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala vykazovať\nprvky nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by\nmohla mať  svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol\n\no žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 09.03.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí\nžiadosti o udelenie poverenia, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty - omeškania viac ako 275 dní.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na zmätočnosť podania  žalobcu, keď v žalobe nie je uvedená\nspisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd,\nktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, keď\nodkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno\nznáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,\nkeď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo\nz dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,\nžalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že\nvšeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto\nprávomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. V podmienke uplatnenia nároku na súde\npoukázal na to, že dňa 23.04.2012, boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody zo  dňa 23.04.2012, a vzhľadom na to, že dňa 27.09.2012  bol okresnému\nsúdu doručený návrh vo veci je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale\nskôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný vzniesol námietku premlčania pri každom\nuplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie pred dňom  23.04.2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o\npredbežné prerokovanie nároku. Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,- eur, poukázal žalovaný\nna ustanovenie § 17 ods.  1 zák. č.  514/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda  a\nušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je\nokrem iného nevyhnuté preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalovaný má za to, že žalobca doposiaľ\nneuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú škodu, alebo ušlý zisk,\npričom na preukázanie vzniku škody by musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri\nkaždej individuálnej pohľadávke.  Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené činnosti\nje nesprávne a účelové.\n\nPrvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.\nŽalobca požaduje od žalovaného náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur, a nemajetkovej ujmy\nv peniazoch vo výške 507,10 eura, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,\nktorý nemal vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do  15 dní od doručenia\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky\npremlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z tej skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 04.08.2010, pričom uznesenie exekučného\nsúdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. k. 12Er/526/2010-13, bolo\nexekučným súdom vydané dňa 28.01.2011, ktoré uznesenie bolo 28.02.2011 doručené exekútorovi a\nprávnemu zástupcovi oprávneného. Oprávnený tak už  01.03.2011, mal k dispozícii informáciu o čase\nrozhodnutia  exekučného súdu o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a tým\naj o prípadnej škode a jej orientačnom rozsahu, ktorá mu mala vzniknúť dňom nasledujúcim po vydaní\nvyššie citovaného uznesenia exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému\ndoručená 23.04.2012, exekučný súd vyššie citované uznesenie vydal dňa 28.01.2011, a preto má súd\nza to, že námietka premlčania je nedôvodná.\n\nK podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody\npríslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich citovaného zákona, súd poukazuje, že v zmysle\nvyjadrenia žalovaného mu boli dňa 23.04.2012, doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 27.09.2012, bol tunajšiemu súdu doručený návrh vo\nveci samej a teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Súd však poukazuje, že je\nnepochybné, že ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným\nna pojednávaní dňa 07.07.2014, lehota 6 mesiacov už uplynula. V tejto konkrétnej veci súd zistil, že\npotom čo bola exekučnému súdu dňa 04.08.2010 doručená súdnym exekútorom žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd svojim uznesením č. k. 12Er/526/2010-13 zo dňa\n28.01.2011, právoplatné dňa 16.03.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie.  Následne súd uznesením dňa 06.03.2012, exekučné konanie vedené u súdneho\nexekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave zastavil, a súdnemu exekútorovi náhradu\ntrov exekúcie nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2012. Je pravdou, že\n\no žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo exekučným súdom\nrozhodnuté nie v zákonnej 15 dňovej lehote, ale ani nie v omeškaní s rozhodnutím o veci viac ako\n275 dní, tak ako to uviedol žalobca. Súd konštatoval, že o žiadosti exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v 15 - dňovej lehote. Nie každé nedodržanie zákonnej\nlehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V\npredmetnej veci nie je splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Naopak exekučný súd postupoval v súlade s\nexekučným poriadkom a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil. Čo sa týka znaleckých posudkov\nč.  1/2013 a 1/2014, ktoré si v priebehu konania dal vypracovať žalobca, a ktoré tým pádom majú\ncharakter na úrovni listiny, ako dôkazného prostriedku, sú pre súdenú vec bez väčšieho významu.\nZnalecký posudok č.  1/2013, rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, v práve\nEurópskej únie. Ak bol žalobca v procesnom postavení oprávneného v exekúcii špecifikovanej vyššie\ntoho názoru, že uznesenie exekučného súdu č. k. 12Er/526/2010-13 zo dňa 28.01.2011, ktorým bola\nzamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je vecne nesprávne, nič mu\nnebránilo, aby podal odvolanie, v ktorom mohol podrobne rozviesť svoju argumentáciu. Žalobca však\ntakýmto spôsobom pre súd z neznámych dôvodov nepostupoval, a preto citované uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť a následne na jeho základe exekučný súd ďalším uznesením exekúciu zastavil v súlade s\nexekučným poriadkom. Ďalší znalecký posudok č.  1/2014, stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu.\nTento znalecký posudok pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad\nškody je bezpredmetný, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané zostávajúce dva\npredpoklady nároku  na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný\npostup a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Súd v tejto veci má za to, že\nobzvlášť pri spotrebiteľských veciach je  15 dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia\nuvedená v § 44 ods. 2 ExP, v znení do 31.05.2010 mimoriadne krátka nato, aby exekučný súd predložený\nrozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia\nexekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad\nzodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný\npostup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec\nnezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi\nnesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci\nplný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil a\nnešpecifikoval.\n\nZ právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2, § 19 ods. 1 z.\nč. 514/2003 Z. z. a § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 z. č. 233/1995 Z. z. a § 45 ods. 1,2 z. č. 244/2002 Z. z.\n\nProti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,\nnesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.\nŽalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“\nnovou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure\na de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo\nzastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,\nkým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol\nznalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody\na mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky\nkonania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na\nspravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto\nžiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n\nKrajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia\npojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).\n\nRozsudok bol vyhlásený dňa 30.06.2015.\n\nPredmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd  Nové\nZámky  žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému\nnáhradu trov konania nepriznal.\n\nZ obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal\ndostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.\n\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje\nsprávnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).\n\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nezistil, že by postupom\nprvostupňového súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. V podanom odvolaní žalobca\nani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho\nmožnosti konať pred súdom.\n\nK aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd\nuvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,\npričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a\njej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.\n\nOdvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nSúd prvého stupňa uznesením č. k. 9C/542/2012-98 zo dňa 19.09.2014 uložil žalobcovi povinnosť, aby\nv lehote 10 dní od doručenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie, ktorý je 20,- eur podľa položky\nč. 7 a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený,\nbude ho súd vymáhať.\n\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,\nže neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté\nuznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže žalobca len hádať. Podľa\npoložky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako\nvyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehala podanie žaloby na náhradu\nškody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca\npodal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov\npodliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za\npodané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a\njednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi\npreto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto\nkonanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl.\n13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch\nvyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ust. § 18ca\nZákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012\nsa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po\n30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01.10.2012, konanie teda\nzačalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať\nprávny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku\nvecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.\n\nÚčelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany\núčastníkov konania. Poplatníkom je žalobca poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych\npoplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal\n\nodvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za\npodanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej\nveci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a\nSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 05.09.2014\nproti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam\nžalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne\nkonanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo\njeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/\nvyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods.1, písm. k/) zrušené. Keďže\nodvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 05.09.2014), ktoré bolo\ndoručené súdu prvého stupňa dňa 08.09.2014, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ust.  § 4 ods. 1\npísm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia\n§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, t. j.\n08.09.2014, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie navrhovateľa. Povinnosťou žalobcu bolo\nzaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak neurobil, súd mu poplatkovú\npovinnosť uložil uznesením.\n\nRozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a -\nvýzva v zmysle ust. § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle ust. § 12\nvyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a\nv súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti\nako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny\npoplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej\nmoci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie\nžaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil nespoplatniť odvolacie\nkonanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13\nSadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky\npodľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených\nžalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.\n\nZ uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie\nodvolania, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V\nodvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil\n(§ 151 ods. 1 OSP).\n\nRozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/542/2012", "guid": "1bd4ff84-6a1c-4225-af92-62dccd4517e9:6d29a2ac-cc08-42de-9448-384a7787b091", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:20f577da-a595-4657-91eb-10c5286425ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.217.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2015 z 19. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.217.2015.1"}]}