Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoKR/1/2011 z 18. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 18. októbra 2012, sp. zn. 21CoKR/1/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2108200573.1 Krajský súd Trnava | 21CoKR/1/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2108200573.1 | 2012-10-18 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: § 78 ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3215768a-1c6c-41d0-a379-4df29a4c7d51 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2108200573.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/1/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108200573
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108200573.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu SMART spol. s.r.o., Coburgova 76, Trnava, zastúpeného
advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava proti žalovanému Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi,
Františkánska 22, Trnava, správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,
zastúpenému advokátkou Mgr. Adrianou Sojkovou, Dukelská štvrť 1401, Dubnica nad Váhom, o
vylúčenie majetku zo súpisu podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k.
44Cbi/1/2008-211 zo dňa 27.4.2010 jednohlasne t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal podľa § 78 zák.č. 7/2005 Z.z. uloženia povinnosti žalovanému do troch
dní po právoplatnosti rozsudku vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. v likvidácii nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. T. ako parc.č. 8675/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
248m2, parc.č. 8675/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318m2 a stavba - predajňa súp.č.
2259 postavená na parc.č. 8675/1. Poukazoval na to, že predmetné nehnuteľnosti sú jeho vlastníctvom,
nadobudol ich v dobrej viere a v súlade s platnými predpismi, a doposiaľ ich ako vlastník a oprávnený
držiteľ užíva a nakladá s nimi. Žalovaný preto nehnuteľnosti neoprávnene zapísal do súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu, pričom na jeho oznámenie dôvodov vylučujúcich zápis a žiadosť o ich vylúčenie zo
súpisu nereagoval.

Podaním zo dňa 15.2.2008 žalobca na výzvu súdu upravil návrh na začatie konania tak, že sa domáhal,
aby súd predmetné nehnuteľnosti vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové
závody, štátny podnik v likvidácii.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že žalobcove podanie zo dňa 15.2.2008 je návrhom na
pripustenie zmeny žaloby, o ktorom by mal súd rozhodnúť podľa § 95 O.s.p., pričom tento bol podaný po
uplynutí 30 dňovej prekluzívnej lehoty plynúcej podľa § 78 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
od zverejnenia súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v Obchodnom vestníku. Poukazoval na to, že už
predchádzajúci správca dospel k zisteniu, že úpadca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Tieto
podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku a podľa rozhodnutia Ministerstva pre
správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 o schválení privatizačného projektu úpadcu
neboli predmetom privatizácie nakoľko neboli vymedzené v rozhodnutí ani v jeho prílohách ako majetok
určený na privatizáciu. Fond národného majetku SR preto nenadobudol vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam a následné prevody vlastníckeho práva k nim sú absolútne neplatné nakoľko právny
predchodca žalobcu, Trnavské automobilové závody a.s. a ďalší právni predchodcovia, nikdy neboli
vlastníkmi predmetných nehnuteľností.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 27.4.2010 žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na
náhradu trov konania vo výške 1.544,78 eur.



V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej súd konštatoval, že základom rozhodnutia vo veci je posúdenie,
či žalobca uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Súd sa oboznámil s listinami
predloženými žalobcom a žalovaným, pripojil si spisy Okresného súdu Trnava 13C 279/99, 11C 292/99,
12C 70/96, 19C 180/99, 11Nc 5029/99, 11C 275/99, 16C 96/99 a kópiu žaloby v konaní Krajského súdu
Bratislava sp.zn. 68Cbi 10/00 a zistil, že k spisu 11C 292/99 je na vyžiadanie súdu pripojená overená
fotokópia privatizačného projektu TAZ, š.p. č. 329/92 vyhotovená Fondom národného majetku.

V konaní pred Okresným súdom Trnava č.k. 13C 279/99 sa žalobca Trnavské automobilové závody, š.p.
v likvidácii domáhali určenia vlastníckeho práva okrem iného i k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri
nehnuteľností Katastrálneho územia T. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, a to z dôvodu, že na
privatizáciu časti podniku Trnavské automobilové závody, š.p. bol použitý i nepeňažný vklad nad rámec
určený schváleným privatizačným projektom, čo spôsobuje neplatnosť právnych úkonov. Žalovanými v
tomto konaní boli pôvodne TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36227803 a Lisovňa, a.s. Trnava. Po vyhlásení
konkurzu na TAZ, a.s. súd pokračoval v konaní s JUDr. Dušanom Pohovejom, správcom konkurznej
podstaty TAZ, a.s. V tomto konaní bolo rozhodované doteraz iba o procesných otázkach v súvislosti so
zámenou účastníkov konania. Vo veci nebolo vykonávané dokazovanie.

Predmetom konania č. 12C 70/96 bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré žiadal žalobca
Trnavské automobilové závody, š.p. proti TAZ SIPOX, a.s. Trnava a toto konanie bolo 9.1.2004
zastavené, nakoľko odpadol dôvod sporu, keďže dňa 22.12.1999 bola katastrálnemu odboru Okresného
úradu v Trnave doručená spoločná žiadosť Trnavských automobilových závodov, š.p. v likvidácii FNM,
MSPNM SR a správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii JUDr.
Andrey Turnerovej o opravu chyby v katastrálnom operáte a dňa 21.1.2000 Okresný úrad v Trnave
katastrálny odbor okrem iného rozhodol o oprave zápisu v LV č. XXXX tak, že sa zrušil vlastník TAZ
SIPOX, a.s. Trnava v celosti a ako nový vlastník predmetnej nehnuteľnosti bola na LV č. XXXX zapísaná
Slovenská republika v správe Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii.

V konaní Okresného súdu Trnava č. 11C 292/99 sa žalobca Trnavské automobilové závody, š.p. v
likvidácii dožadoval určenia vlastníckeho práva nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností pre
Katastrálne územie T. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, ktoré sú aj predmetom tohto konania, nakoľko na privatizáciu časti podniku žalobcu
bol použitý aj nepeňažný vklad nad rámec určený schváleným privatizačným projektom k priloženej
špecifikácii, čo spôsobuje neplatnosť takýchto právnych úkonov. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania neboli predmetom privatizačného projektu (nenachádzajú sa v špecifikácii) a teda sú vo
vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalobcu. V tomto spise na č.l. 15 sa nachádza list MSPNM
SR zo dňa 22.9.1999 adresovaný Okresnému úradu v Trnave odbor katastrálny Trnava, označený ako
potvrdenie o prevode majetku podľa rozhodnutia o schválení privatizačného projektu, š.p. TAZ Trnava
a podľa ktorého majetok uvedený v špecifikácii nehnuteľného majetku, ktorý tvorí dve prílohy tohto listu
prešiel transformáciou podľa zákona č. 92/91 Zb. na základe rozhodnutia o schválení privatizačného
projektu š.p. TAZ Trnava reg. č. 329 zo dňa 11.4.1992 a len tento majetok bolo možné previesť na
nové subjekty. Všetok ostatný majetok t.j. majetok neuvedený v priložených špecifikáciách ostáva vo
vlastníctve SR v správe Trnavských automobilových závodov, š.p. v likvidácii, na základe toho žiadal o
vykonanie opravy zápisov na listoch vlastníctva v Katastrálnom území T. a H..

Po oboznámení sa s obsahom privatizačného projektu súd zistil, že tento privatizačný projekt obsahuje
časť označenú ako „Privatizačný projekt TAZ, š.p. Trnava“, časť „Komentáre, vysvetlivky, prílohy, tretia
časť projektu majetkoprávna a doklad č. 2 - konkurenčný projekt Zlievareň TAZ Trnava.

Prvá časť projektu charakterizuje podnik a jeho majetok v Kčs, v účtovných cenách. Na strane 14 je
uvedené založenie akciovej spoločnosti, pričom je uvedená výška základného kapitálu a.s. 846.657,-
Kčs. Je tam i návrh zakladateľskej listiny a.s. a jej stanov. V tejto časti nie je uvedený majetok či hnuteľný
alebo nehnuteľný.

V druhej časti projektu je uvedená špecifikácia nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava vstupujúcich
do akciovej spoločnosti. Nehnuteľnosti uvedené v žalobe sa tu nenachádzajú zapísané.



Časť tretia majetkoprávna obsahuje identifikácie parciel a listov vlastníctva, ktoré boli vystavené
v roku 1995, pričom projekt bol schválený v roku 1992. Tento privatizačný projekt bol schválený
rozhodnutím MSPNM SR č.j. 329/92 zo dňa 11.4.1992. V tomto rozhodnutí sa uvádza: „Privatizačný
projekt, registrovaný pod registračným č. 329 schvaľujem. Základné údaje schváleného privatizačného
projektu sú nasledovné 1/ Do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje časť majetku podniku. 2/ Spôsob
privatizácie podľa jednotlivých privatizačných výstupov - založenie a.s., - verejná dražba, - priamy predaj
časti majetku - 7 x. Priamy predaj časti majetku podlieha schváleniu vlády SR. Toto rozhodnutie nie je
rozhodnutím v správnom konaní a nie je možné proti nemu odvolanie. Rozhodnutie je dokladom pre FNM
na vykonanie úkonov spojených s realizáciou privatizačného projektu a podkladom, na základe ktorého
zruší zakladateľ š.p., resp. vyčlení časť majetku z existujúceho š.p. Podnik je povinný predložiť FNM
účtovnú závierku pred založením akciovej spoločnosti. Ak z predložených dokladov vyplynie výrazné
zníženie základného imania v porovnaní s údajmi v privatizačnom projekte, splnomocňuje sa FNM
vykonať aktualizáciu výšky nepeňažného vkladu a základného imania akciovej spoločnosti. “

Z tohto rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý privatizačný projekt a ktoré časti boli schválené, nakoľko
privatizačný projekt pod reg. č. 329 obsahoval aj konkurenčný projekt. Nie je zrejmé aký majetok,
teda jeho časť vstupuje do privatizácie a akým spôsobom sa bude ktorá časť majetku privatizovať.
Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale na základe tohto rozhodnutia malo prejsť
vlastníctvo na FNM podľa § 11 ods. 3 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby.

Rozhodnutie o schválení privatizačného projektu nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale aj tak je
listinou, na základe ktorej mal byť vykonaný zápis vlastníctva nehnuteľností v katastri na FNM, preto
musí byť jasným, zrozumiteľným právnym úkonom. Tento úkon nepodlieha preskúmaniu súdom podľa
Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a súd ho teda nemôže zrušiť, avšak musí posúdiť jeho
spôsobilosť privodiť následky, ktoré s týmto úkonom spája zákon. Podľa ust. zákona č. 265/92 Zb. o
zápisoch vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, zápis do katastra vykoná príslušný orgán len ak je listina
spôsobilá na vykonanie záznamu. Predmetné rozhodnutie - listina nie je spôsobilá privodiť vznik, zmenu
alebo zánik vlastníckych práv, nakoľko je nejasná, nezrozumiteľná a ani výkladom nie je možné upresniť
jej obsah. Rozhodnutie sa odvoláva na privatizačný projekt č. 329, ktorý však trpí rovnakými vadami. Toto
rozhodnutie a projekt nie sú v súlade so zákonom č. 92/91 Zb., nakoľko neobsahujú vymedzenie majetku
určeného na privatizáciu a tiež nie sú v súlade so zákonom č. 265/92 Zb. a na základe tohto úkonu nemal
byť vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Na základe tohto rozhodnutia ani neboli nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností na FNM a následne na TAZ a.s. a nezistená osoba doplnila privatizačný
projekt o listy vlastníctva v roku 1995 v časti „majetkoprávna“ a bola dodatočne vytvorená „ upresnená
špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ (čiastková)“ z dôvodu „dopracovania
technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN“ , ktorá je len v spise 11 C 292/99 pripojená
v dvoch verziách na čl. 364 a čl. 627. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný privatizačný projekt a tým
aj rozhodnutie o schválení privatizačného projektu trpelo takými vadami, pre ktoré nebolo možné
identifikovať majetok vstupujúci do akciovej spoločnosti a zapísať ho do katastra nehnuteľností. O
tom, že dodatočná špecifikácia nebola v súlade s pôvodným privatizačným projektom a rozhodnutím
o jeho schválení a nebola ani súčasťou notárskej zápisnice o založení akciovej spoločnosti svedčí
spis Okresného úradu v Trnave, odbor katastrálny Z 3811/99, pripojený k spisu 11C 292/99, v ktorom
boli urobené zmeny v zápise niektorých nehnuteľností späť na Trnavské automobilové závody š.p. na
základe spoločnej žiadosti FNM, MSPNM SR, Trnavských automobilových závodov š.p. v likvidácii,
Správkyne konkurznej podstaty TAZ Trnava, Coburgova a.s. v likvidácii, Bratislava, Červeňova 28, keďže
v katastri nehnuteľností boli vykonané zápisy nad rámec privatizačného projektu. Ani v pôvodnej a ani v
upresnenej špecifikácii sa nenachádzajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Aj keď neskôr
došlo k zápisu na listy vlastníctva, vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že zápis
vlastníctva žalobcov na LV č. XXXX je nedôvodný, nakoľko vlastníctvo predmetných nehnuteľností
neprešlo na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na FNM, preto FNM nemohol
preniesť vlastnícke práva na právnych predchodcov žalobcov a právny predchodcovia žalobcov ďalej
až na žalobcov. Rovnaké zdôvodnenie sa týka aj časti parcely, ktorú získali žalobcovia kúpou od spol. s
r.o. Farmatex, nakoľko aj táto nehnuteľnosť bola získaná právnymi predchodcami spol. s r.o. Farmatex
v rámci privatizácie majetku úpadcu.

Právny úkon, o ktorom bola spísaná notárska zápisnica N 72/92, Nz 75/92 zo dňa 21.4.1992 pred
štátnym notárom JUDr. Jarmilou Polakovičovou trpí tiež vadami, ktoré ho robia neplatným a to



nejasnosťou, nezrozumiteľnosťou a rozporom so zákonom č. 92/91 Zb. Ďalším dôvodom neplatnosti je
nemožnosť plnenia, nakoľko FNM nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemohol tak previesť
práva, ktoré sám nemal na ďalší subjekt.
Sú tu i ďalšie skutočnosti, ktoré potvrdzujú rozpor alebo obchádzanie zákona pri tejto privatizácii a
to návrh na zápis do katastra, kde FNM, MSPNM SR, TAZ, a.s., TAZ, š.p. uznávajú, že na FNM boli
dodatočne doložené doklady o majetku a tiež k notárskej zápisnici, ale ani tieto doložené doklady nie sú
jasné a zrozumiteľné. V samotnej notárskej zápisnici nie je uvedené, že má prílohy a majetok vkladaný
do a.s. je len peňažne vyčíslený, čo nie je právny úkon zakladajúci vlastníctvo nehnuteľností.
Ďalším dôkazom neurčitosti a nezrozumiteľnosti špecifikácie majetku vloženého do a.s. je i potvrdenie
FNM zo dňa 15.11.1993, ktoré je pripojené v konaní č. 11C 292/1999 na čl. 626 - 629 , ktorým
FNM potvrdzuje, že časť majetku TAZ, š.p. a upresnenie špecifikácie bolo potrebné vzhľadom na
dopracovanie technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN a na to má slúžiť upresnená
špecifikácia. Táto upresnená špecifikácia obsahuje rukou dopísané čísla listov vlastníctva a prepisované
výmery. Taktiež list FNM adresovaný Trnavským automobilovým závodom š.p. zo dňa 3.3.1994 pripojený
na čl. 630 spisu 11C 292/1999 spochybňuje presnosť špecifikácie majetku určeného na privatizáciu.
K uvedenému je potrebné uviesť, že rozhodnutie MSPNM SR, ktorým malo prejsť vlastníctvo,
schválilo privatizačný projekt č. 329/92 a nedostatky privatizačného projektu a rozhodnutia nemôžu
byť odstránené dodatočným vypracovaním inej špecifikácie majetku, ktorá by zahŕňala iný majetok ako
pôvodný privatizačný plán a rozhodnutie. Takýmto spôsobom nemohlo dôjsť ku konvalidácii neplatného
právneho úkonu a hlavne keď ani dodatočne vypracované a dodatočne nezákonne pripájané špecifikácie
k privatizačnému projektu a k notárskej zápisnici (ako to bolo konštatované v návrhu na Katastrálny
odbor Okresného úradu Trnava zo dňa 21.1.2000) nie sú jasným a zrozumiteľným právnym úkonom,
keďže nehnuteľnosti nie sú riadne špecifikované v súlade so zápismi v katastri nehnuteľností.
Určitosť prejavu vôle je diktovaná požiadavkou právnej istoty. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov,
ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Právny
úkon je zrozumiteľný, ak obsah vôle je zrejmý z jej prejavu. Neurčitosť právneho úkonu a nemožnosť
plnenia obsahu právneho úkonu vedú k absolútnej neplatnosti úkonu a súd musí na neplatnosť prihliadať
z úradnej povinnosti. Vlastníctvo nehnuteľností bolo v katastri nehnuteľností dodatočne zapísané v
prospech TAZ, a.s., ale absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že
na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

K vydržaniu zo strany žalobcu nemohlo dôjsť, nakoľko na tunajšom súde sú vedené spory o určenie
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, takže žalobcovia sa nemohli nerušene domnievať, že sú
vlastníkmi a bola prerušená doba 10 rokov dobromyseľnej držby potrebnej na vydržanie. Túto skutočnosť
uznal na pojednávaní aj právny zástupca žalobcov.
Napriek tomu súd považuje za potrebné k možnosti vydržania uviesť: dobrá viera znamená nevedomosť
o určitej okolnosti a naopak zlá viera znamená vedomosť o tejto okolnosti. Táto vedomosť vylučuje dobrú
vieru (scientia nocet). V tomto zmysle zlá viera nijako nesúvisí so zlým úmyslom, ale je len protikladom
dobrej viery bez akýchkoľvek negatívnych morálnych hodnotení; znamená jednoducho vedomosť ako
protiklad nevedomosti (dobrej viery).
Posúdenie dobrej viery držiteľa nie je skutkovou, ale právnou otázkou. Dobrá viera zaniká v okamihu,
keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu
vec oprávnene patrí. Nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom sa držiteľ s takýmito skutočnosťami
oboznámil; podstatné je, že sú takého charakteru, aby boli schopné (pri postupe s obvyklou mierou
opatrnosti) u každého vyvolať pochybnosti o vlastníctve veci. Ak sa držiteľ veci oboznámil počas súdneho
konania so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, zaniká
jeho dobrá viera bez ohľadu na to, že výrokom rozhodnutia súdu otázka dobrej viery nebola riešená.
Oprávnený držiteľ veci nemôže tiež byť naďalej v dobrej viere, ak mu vlastník veci vážne urobeným
prejavom vôle oznámi, že vec nepatrí držiteľovi, ale jemu, a uvedie k tomu možné dôvody. Z hľadiska
spochybnenia dobrej viery držiteľa nie je podstatné, či vlastník veci informujúci "domnelého vlastníka"
o skutočnom (právnom) vlastníctve veci svoje tvrdenia súčasne (alebo neskôr počas vydržacej doby)
preukáže alebo nepreukáže; postačuje, že jeho ingerencia vo veci je spôsobilá vyvolať u dovtedy
oprávneného držiteľa pochybnosti o vlastníctve spornej veci. Z hľadiska zániku oprávnenej držby veci
tiež nie je významné, že sa držiteľ dozvedel skutočnosti vyvracajúce oprávnenosť jeho držby od užívateľa
veci a nie od jej vlastníka. Podmienkou oprávnenej držby a vydržania vlastníckeho práva je, že držiteľ
sa omylom domnieva, že je vlastníkom držanej veci a že jeho omyl je ospravedlniteľný. Pri posudzovaní
ospravedlniteľnosti omylu držiteľa sa tiež vychádza z objektívnych hľadísk; preto neskúsenosť držiteľa,
resp. nižšia úroveň vzdelania, ktoré dosiahol, nie sú významné. Ospravedlniteľný omyl je taký omyl,



ku ktorému došlo napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Držba však nie je oprávnená,
ak držiteľ síce postupoval s obvyklou opatrnosťou, ale preukáže sa, že o vade musel vedieť. Ak omyl
presahuje rámec obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe
takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, ale nie "so zreteľom na všetky okolnosti", a preto nemôže
byť ospravedlniteľným držiteľom. Ospravedlniteľný omyl môže byť skutkový omyl a výnimočne aj právny
omyl. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti právnych predpisov a následného
nesprávneho posúdenia právnych následkov právnych skutočností. Právny omyl je ospravedlniteľný iba
výnimočne, napríklad ak ustanovenie zákona je objektívne nejasné.

V prejednávanej veci ide o absolútnu neplatnosť rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k prevodu majetku
štátneho podniku na FNM a následne na akciovú spoločnosť a na túto neplatnosť súd musí prihliadať
z úradnej povinnosti bez toho, aby ten, kto môže byť takým úkonom dotknutý, musel namietať
neplatnosť úkonu. Pri absolútne neplatných úkonoch nie je možné časovo obmedziť možnosť domáhať
sa neplatnosti. Ustanovenie čl. IV. zákona č. 17/1993 Zb., ktorým sa novelizuje zákon č. 91/1992 Zb.
a nadobudol účinnosť dňa 1.1.1993, určuje štátu možnosť domáhať sa neplatnosti v určitej lehote.
Vzhľadom na všeobecne platné zásady právneho štátu nie je však možná retroaktivita právnej úpravy
bez výslovného určenia v právnom predpise, preto nemožno tento zákon použiť na privatizačný projekt
vyhotovený a schválený pred účinnosťou tohto zákona. Použitie minulého času ustanovení je logické,
nakoľko domáhať sa neplatnosti privatizácie je možné až po tom, čo k nej dôjde.

V občianskoprávnych vzťahoch (Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy medzi fyzickými
osobami a štátom) majú účastníci rovnaké postavenie a musia rovnako dodržiavať právne predpisy.
Nedodržanie právnych predpisov spôsobujúce neplatnosť právnych úkonov je rovnako posudzované
u oboch účastníkov vzťahov, preto pri porušení predpisov štátom (orgánmi štátu) nastupujú rovnaké
následky a nemožno hodnotiť, že následok porušenia predpisov štátom spôsobujúci neplatnosť
právneho úkonu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zásady dobrých mravov možno aplikovať tam
kde nie je jasná kogentná právna úprava. Literatúra a judikatúra sa zhodujú v tom, že zásada dobrých
mravov nemá byť základom tzv. "justície primeranosti", t.j. súdy ňou nemajú nahrádzať účinky stanovené
zákonom alebo zmluvou tým, čo považujú v konkrétnom prípade za primerané a spravodlivé, preto
súd v prejednávanej veci musel hodnotiť súlad právnych úkonov s právnymi predpismi, hodnotiť či boli
právne úkony schopné spôsobiť následky, ktoré právne predpisy s takýmito právnymi úkonmi spájajú a
nemohol tieto úkony hodnotiť ako spôsobilé privodiť zmenu vlastníctva len z dôvodov, že iné rozhodnutie
by spôsobilo vznik ďalších súdnych sporov a že tento stav bol spôsobený činnosťou štátnych orgánov.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje
(platné, prevod vlastníctva na žalobcu spôsobujúce právne úkony ), preto súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia
súdu prvého stupňa tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Namietal, že súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
posúdenia veci. Má za to, že proces privatizácie národného majetku je oblasťou, ktorá nemá čisto
súkromnoprávnu povahu a preto nie je možné na vzťahy založené privatizáciou bez ďalšieho aplikovať
klasické súkromnoprávne inštitúty, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že privatizačné rozhodnutia boli vylúčené
z preskúmavacej právomoci súdov a konanie a rozhodnutie príslušných orgánov nepodliehalo ani
kontrole ústavnosti Ústavným súdom SR. Podľa čl. 2 ods. 1 zák.č. 92/1991 Zb. iba štát zastúpený
prokurátorom sa môže v zákonom stanovenej lehote domáhať určenia neplatnosti prevodov vlastníctva
v rámci privatizácie, pričom neuplatnenie práva domáhať sa neplatnosti prevodu oprávneným subjektom
spôsobuje zánik tohoto práva, v dôsledku čoho sa potom takýto prevod považuje za platný. Súd prvého
stupňa v rozpore s tým, ako otázku predbežnú posudzoval otázku platnosti, resp. neplatnosti právnych
úkonov pri tzv. veľkej privatizácii. Pokiaľ podľa názoru súdu na predmetný prípad nemožno aplikovať
právnu úpravu účinnú od 1.1.1993, bolo by potrebné dospieť k záveru, že do doby novelizácie zákona
č. 92/1991 Zb. zákonom č. 17/1993 Z.z. nebolo možné otázku platnosti privatizačných rozhodnutí a na
ne nadväzujúcich prevodov vlastníctva posudzovať vôbec. Podľa odvolateľa by bolo v hrubom rozpore
s dobrými mravmi, zásadou spravodlivosti a ústavnosti, aby mu ako dobromyseľnému nadobúdateľovi
nehnuteľností bolo vlastnícke právo odňaté v dôsledku toho, že v procese privatizácie došlo k porušeniu



predpisov orgánmi verejnej moci, a aby sa tak vlastníkom nehnuteľností stal štát, orgány ktorého
predpisy porušili.

Odvolateľ vzniesol výhrady aj voči rozhodnutiu o náhrade trov konania s tým, že v tomto prípade boli
dané dôvody osobitného zreteľa hodné pre nepriznanie práva na náhradu trov podľa § 150 O.s.p..

V doplnení dôvodov odvolania zo dňa 8.9.2011 žalobca poukazoval na to, že súd prvého stupňa
pri rozhodovaní vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci nakoľko v rozpore s jeho
konštatovaním je na strane 26 dokumentu „špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti
TAZ Trnava“ uvedená aj stavba - predajňa (číslo objektu 521) postavená na parc.č. 8675/1, ktorá je
stavbou so súp.č. 2259, ktorej vylúčenia zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu sa domáha, nakoľko
na uvádzanej parcele sa iné stavby nenachádzajú. Jeho návrh preto aj pri neakceptovaní ďalšej
argumentácie mal byť úspešný minimálne vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je jednoznačne zrejmé, či dôvodom zamietnutia
žaloby mala byť skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby, nie sú uvedené v pôvodnej
ani dodatočne upresnenej špecifikácie majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ (na strane 9
svojho rozhodnutia to súd prvého stupňa konštatoval, avšak v súvislosti s nehnuteľnosťami zapísanými
na LV č. XXXX a bližšie nešpecifikovanou nehnuteľnosťou, ktorá mala byť nadobudnutá od obchodnej
spoločnosti Farmatex s.r.o.), alebo absolútna neplatnosť rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k prevodu
majetku štátneho podniku, ako to konštatoval na inom mieste rozhodnutia bez toho, aby konkretizoval,
ktorých rozhodnutí ktorého orgánu sa toto konštatovanie týka. V spojitosti s tým súd uviedol, že použitie
zákona č. 17/1993 Zb. účinného od 1.1.1993 nie je možné, avšak opomenul uviesť, ktorý právny predpis
pri svojom postupe aplikoval.

V neposlednom rade súd neskúmal, akým spôsobom mal žalobca a vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam jeho prípadní právni predchodcovia vlastníctvo zaznamenané na LV č. XXXX vôbec
nadobudnúť, a naproti tomu sa nad rámec tvrdení žalobcu zaoberal otázkou naplnenia zákonných
podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace so žalobcom uplatneným nárokom a s obranou žalovaného, je
nepresvedčivé a svojou nejednoznačnosťou nepreskúmateľné, v dôsledku čoho nespĺňa požiadavky
kladené naň ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Postup súdu prvého stupňa v súvislosti s týmto
nedostatkom rozhodnutia javí znaky postupu odnímajúceho účastníkovi možnosť realizovať jeho
procesné práva, ktoré pochybenie nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom sa súd pred opätovným rozhodnutím veci vysporiada s celým rozsahom argumentácie
účastníkov a svoje rozhodnutie odôvodní dôsledne v súlade s požiadavkami procesného predpisu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.