{"guid": "2372ab10-4703-43e5-be51-9976ca860138:ec79e972-3799-497f-a00f-523265d2f689", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2212211628.1", "spisova_znacka": "11Co/82/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/82/2013 z 18. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. februára 2014, sp. zn. 11Co/82/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2212211628.1", "identifikacne_cislo": "2212211628", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2014-02-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-k", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. k) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec79e972-3799-497f-a00f-523265d2f689", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2212211628.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2212211628.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2212211628.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/82/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212211628
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212211628.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: CETELEM Slovensko, a.s., so sídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou,
Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie
558,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
8C/161/2011 - 30 zo dňa 11. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti lehoty na plnenie
a v časti trov konania  p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 492,29
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.3.2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 10
eur splatných vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovením § 261 ods. 3 písm. d) a § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 517  ods. 2, § 544 ods. 1
a § 879j Občianskeho zákonníka, ako i § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z.z., keď dospel k záveru, že žaloba
bola podaná prevažne dôvodne. Žalovaný nedodržal svoje povinnosti určené zmluvou, ktorá bola platne
uzavretá, tvrdenia žalobcu v žalobe po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nenamietali, preto súd
žalovaných k povinnosti zaplatiť žalobcovi zvyšok nesplateného úveru vo výške 492,2998 eur (dlžné
splátky a nesplatená istina) zaviazal, okrem nároku na zmluvnú pokutu. Nárok na zmluvnú pokutu
si totiž žalobca uplatnil podľa ustanovenia vo všeobecných podmienkach, pričom zákon pri zmluvnej
pokute vyžaduje dojednanie zmluvných strán a úprava vo všeobecných podmienkach bola žalovaným
ako spotrebiteľom vnútená a prejav ich vôle na tomto dojednaní absentuje, z ktorého dôvodu v časti
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty  súd žalobu zamietol. V časti uplatneného úroku z omeškania súd
uviedol, že v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené (akoukoľvek
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka) napriek tomu, že
zákonnú úpravu úrokov z omeškania obsahuje aj Obchodný zákonník, pričom prekročenie zákonom
stanovenej hornej hranice úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch nie je prípustné. Preto
súd priznal úrok z omeškania len vo výške limitovanej zákonom a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.



Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podľa jeho
názoru má zmluva všetky náležitosti v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. Poukázal na to, že zákon
rozlišuje spotrebiteľský úver poskytnutý formou odloženej platby a spotrebiteľský úver poskytnutý formou
úveru.  Uviedol, že na lícovej strane zmluvy je uvedený dátum splatnosti prvej splátky, pričom súčasne
na tom istom mieste je tiež uvedený počet splátok, a teda k dátumu konečnej splatnosti možno dospieť
jednoduchým výpočtom. Súčasne nesúhlasil s povolením splátok.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bolo zaplatenie 558,57 eur s prísl.  Rozsudkom
napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 492,29 eur s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 1.3.2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 10 eur splatných vždy do
28. dňa toho ktorého mesiaca a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti napadnutého rozsudku v časti zamietnutia
žaloby, povolenia splátok a v časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvého stupňa
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce
správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Zmluva účastníkov je v záhlaví označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, nejedná sa preto o
tzv. absolútny obchod podľa § 261 odsek 3 písm. c) Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal  podľa
klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej
účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu.
Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej
obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom
a dlžníkom - spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva a preto
aj Občianskeho zákonníka, takto sa posudzujú aj Všeobecné úverové podmienky spoločnosti žalobcu,
či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky, a to do 31.12.2007 v zmysle eurokomformného výkladu § 53
ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v dovtedy účinnom znení (od 01.01.2008  v zmysle § 52  a nasledujúce
Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení).  Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvorenia zmluvy (16.12.2005) dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.



Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len \"neprijateľná podmienka\").

Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a               s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Pri skúmaní predmetnej úverovej zmluvy, no najmä Všeobecných úverových podmienok spoločnosti
žalobcu, je nepochybné,  že všeobecné podmienky sú nečitateľné, písané malými písmenami tak, aby
sa nedal zistiť ich obsah, pritom všeobecné podmienky dodávateľa nemajú slúžiť k tomu, aby do nich
neprehľadne zložito formulovane a malým písmom v písomnej forme boli zakomponované zmluvné
podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a ktoré uniknú jeho pozornosti.  Takémuto konaniu
nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku a pre rozpor s
dobrými mravmi.

Smernica Rady číslo 93/13 EHS z 05.04.1993 je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej
únie dňom 01.05.2004. Táto smernica, ktorá sa zaoberá nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, preto musí byť v našom právnom poriadku dňom 01.05.2004 aplikovaná. Vnútroštátny súd
má povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzatvorenej s
poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Pri nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá
vnútroštátnemu súdu posúdiť nekalú povahu zmluvných podmienok v zmysle článkov 3 a 4 smernice
číslo 93/13.

Podľa článku 3 ods. 2 tejto smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd zistí, že podmienka je nekalá v zmysle
smernice číslo 93/13, táto podmienka nemôže byť záväzná pre spotrebiteľa za podmienok stanovených
vnútroštátnym právom.

V zmysle článku 6 ods. 1 smernice číslo 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľskej zmluve,
tieto nesmú byť pre spotrebiteľa záväzné a vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky. Akékoľvek podmienky, ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení
zákona na ochranu spotrebiteľa (t. j. aj Občiansky zákonník - §§ 52 a nasl.), sa musia považovať za
odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
na škodu spotrebiteľa (článok 3 ods. 1 smernice).

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.



Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže tiež povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu, či má odporcovi, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať
výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť odporcu, aj v konaní
prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť navrhovateľa domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadne zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery navrhovateľa
príliš ťaživé.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súd prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a vzhľadom na to,
že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súdu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej
časti a v časti lehoty na plnenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď
prvostupňový súd správne podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol i o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože tento na ich priznanie nepodal návrh.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/161/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}