{"guid": "2370862b-56ab-41cb-88c7-ca76b3e9af25:9b0615d2-a8f4-4b9f-945e-bc6897d37c7d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4015200960.2", "spisova_znacka": "11S/214/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/214/2015 z 24. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 24. mája 2016, sp. zn. 11S/214/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015200960.2", "identifikacne_cislo": "4015200960", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2016-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b0615d2-a8f4-4b9f-945e-bc6897d37c7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4015200960.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4015200960.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4015200960.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/214/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200960
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200960.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: BD STAV s.r.o., Priemyselná
2, Nitra, IČO: 36 830 623, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou, Kozačeka 2003/40,
Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. júla 2015 č. 1219881/2015, takto

r o z h o d o l :

Súd   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného zo dňa  24. 07. 2015 č. 1219881/2015 podľa  ust. § 250j ods.
2 písm. e/, c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume  582,75 eur, ktorá pozostáva
z trov právneho zastúpenia v sume  512,75 eur a iných trov konania v sume 70,- eur, a to všetko na účet
právnej zástupkyne žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu dňa 26. 06. 2014, predmetom ktorej bola daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2013. Dňa 29. 10. 2014 bola spísaná zápisnica o
ústnom pojednávaní, na ktorom bol žalobca (zastúpený konateľom) ako daňový subjekt oboznámený
so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január až december 2013.
Okrem iného bol oboznámený s tým, že správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov
u dodávateľa žalobcu - spoločnosti HONORUS s.r.o. Za účelom preverenia dodania zdaniteľných
obchodov vykonal správca dane miestne zisťovanie v sídle spoločnosti HONORUS s.r.o. a zistil, že na
adrese uvedenej v obchodnom registri sa spoločnosť nenachádza, o čom spísal úradný záznam. Pri
daňovej kontrole správca dane postupoval podľa ust. § 3 ods. 3, 4, § 24 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
daňový poriadok) a ako dôkaz použil spis daňového subjektu HONORUS s.r.o. Kontrolou predložených
dokladov za zdaňovacie obdobie apríl 2013 bolo zistené porušenie ust. § 49 ods. 1, 2, písm. a/ zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca na ústnom pojednávaní
u správcu dane uviedol, že k zisteniam vyplývajúcim z daňovej kontroly sa momentálne nevie vyjadriť.
Splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa ústneho pojednávania nezúčastnila, jej neúčasť ospravedlnil
daňový subjekt.

2. Dňa 29. 10. 2014 o 21.25 hod. podal žalobca zastúpený právnou zástupkyňou námietku zaujatosti
voči zamestnancom správcu dane Ing. A. O. a Ing. P. B. podľa ust. § 60 ods. 4 daňového poriadku i
z dôvodu, že zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 29. 10. 2014 neobsahuje obligatórne náležitosti



v zmysle ust. § 19 ods. 2 daňového poriadku, zamestnanci správcu dane sa pri ústnom pojednávaní
vyjadrovali spôsobom a obsahom, ktorý nezachytili v zápisnici a ktorý preukazuje ich zaujatosť voči
účastníkovi konania. Ďalej bolo v podaní uvedené, že viac ako 3 mesiace nebola umožnená spolupráca
so správcom dane a pri realizácii ústneho pojednávania nebola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy
preukazujúce skutočnosti uplatňované daňovým subjektom.

3. Napriek podanej námietke zaujatosti bol dňa 30. 10. 2014 vypracovaný protokol z daňovej kontroly
č. 9401402/5/4812408/2014/Hor, v ktorom správca dane, okrem iného konštatoval, že za zdaňovacie
obdobie apríl 2013 žalobca ako daňový subjekt nepodal dodatočné daňové priznanie a v daňovom
priznaní za toto zdaňovacie obdobie si uplatnil  odpočítanie dane v sume 42.273,44 eur na základe
vystavených faktúr od spoločnosti HONORUS s.r.o. (ako dodávateľa), ktoré sú v protokole uvedené,
pričom faktúry boli vystavené za marketingové služby, reklamnú a propagačnú činnosť, účtovné
poradenstvo, provízie, umiestnenie reklamy a ekonomické poradenstvo, spolu v sume 253.584,- eur, z
čoho daň z pridanej hodnoty činila 42.264,- eur. V daňovom priznaní žalobca uviedol vlastnú daňovú
povinnosť v sume 383,81 eur. Kontrolou však bola zistená daňová povinnosť žalobcu v sume 42.647,81
eur a teda bol zistený rozdiel dane v sume 42.264,- eur. Protokol bol podpísaný Ing. A. O. a Ing. P.
B., ktoré vykonali daňovú kontrolu a voči ktorým bola dňa 29. 10. 2015 žalobcom vznesená námietka
zaujatosti.

4. Výzvou zo dňa 30. 10. 2014 (podpísanou Ing. F. F., vedúcou oddelenia daňovej kontroly 2) bol
žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, ktorý mu bol
zároveň zaslaný. Dňa 01. 12. 2014 bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu (zo dňa 28. 11.
2014) zastúpeného právnou zástupkyňou, označené ako  „výzva na zabezpečenie právneho stavu v
súlade s § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov“, v ktorom je okrem iného
uvedené, že dňa 19. 11. 2014 bol žalobcovi doručený protokol z výkonu daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za rok 2013 spolu s výzvou na vyjadrenie, ktorý vyhotovili zamestnanci správcu dane Ing. A.
O. a Ing. P. B.. Dňa 29. 10. 2014 bola podaná námietka zaujatosti voči týmto zamestnancom správcu
dane. Uvedení zamestnanci správcu dane mali do rozhodnutia o podanej námietke vykonať vo veci len
nevyhnutné úkony, ktorými nie je vypracovanie protokolu z daňovej kontroly. Protokol zo dňa 30. 10.
2014 vypracovaný zamestnancami, voči ktorým bola podaná námietka zaujatosti bez rozhodnutia o nej
nadobudol status nezákonnosti a tento nezákonný status potvrdila aj zamestnankyňa správcu dane Ing.
F. F. - vedúca oddelenia daňovej kontroly 2, čím je odôvodnená pochybnosť o jej nezaujatosti vo veci,
keďže vedela a musela vedieť, že o zaujatosti zamestnancov správcu dane vykonávajúcich kontrolu u
daňového subjektu nebolo do vypracovania protokolu z daňovej kontroly rozhodnuté.

5. Následne bolo správcovi dane doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 08. 12. 2014 k protokolu, v
ktorom právna zástupkyňa žalobcu opakovane poukázala na to, že podala námietku zaujatosti voči
zamestnancom správcu dane, ktorí boli poverení vykonaním daňovej kontroly, a napriek tomu, že o tejto
námietke nebolo rozhodnuté, bol nasledujúci deň týmito zamestnancami vypracovaný protokol o daňovej
kontrole. Okrem toho predložila aj písomné vyjadrenie Ing. Dušana Marcinku, ktorý bol v kontrolovanom
zdaňovacom období konateľom deklarovaného dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti HONORUS s.r.o.,
ako i zmiešanú rámcovú obchodnú zmluvu s touto spoločnosťou ako poskytovateľom a žalobcom ako
prijímateľom.

6. Správca dane vydal dňa 12. 12. 2014 „rozhodnutie o vylúčení zamestnanca správcu dane“, ktorým
nevyhovel námietke zaujatosti podanej žalobcom a nevylúčil zamestnancov správcu dane Ing. A. O. a
Ing. P. B. z daňového konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december
2013, začatého dňa 26. 06. 2014. Rozhodnutie podpísala Ing. F. F., vedúca oddelenia daňovej kontroly
2 a právnej zástupkyni  žalobcu bolo doručené dňa 05. 01. 2015. Správca dane v oznámení zo dňa 27.
12. 2014 (podpísanom Ing. F.) žalobcovi oznámil, že odovzdaný protokol a výzva na vyjadrenie sa k
protokolu podané na poštovú prepravu dňa 30. 10. 2014, teda v nasledujúci deň po podaní námietky
zaujatosti, považuje za neodkladný úkon a týmto postupom žalobca nebol ukrátený na svojich právach.

7. Právny zástupca daňového subjektu e-mailom zo dňa 26. 01. 2015 vyzval správcu dane na doručenie
zákonného rozhodnutia vo veci, v ktorom uviedol, že vzhľadom na dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti
nadriadeného zamestnanca konajúceho správcu dane, nebol tento oprávnený po určitom termíne konať
s právnymi účinkami vo veci rozhodnutia o zaujatosti podriadených zamestnancov. S poukazom na



uvedené bolo potom rozhodnutie o námietke zaujatosti nezákonné a nebolo doteraz rozhodnuté o
námietke zaujatosti voči Ing. O., Ing. B. a Ing. F..

8. Na ústnom pojednávaní dňa 28. 01. 2015 právna zástupkyňa žalobcu požiadala o preukázanie
oprávnenosti konať vo veci zúčastnených zamestnancov správcu dane. Ing. F. F. uviedla, že nemá
vedomosť o vznesených pochybnostiach o nezaujatosti jej osoby vo veci. Právna zástupkyňa žalobcu
žiadala o preukázanie oprávnenosti personifikovaných zamestnancov správcu dane, (o ktorých
nezaujatosti nebolo ku dňu konania pojednávania právoplatne rozhodnuté) vo veci konať.

9. Správca dane vydal dňa 04. 02. 2015 rozhodnutie č. 9401404/5/273269/2015, ktorým vyrubil žalobcovi
rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 42.264,- eur za zdaňovacie obdobie apríl 2013 z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. Okrem iného uviedol, že v rámci vykonaného miestneho
zisťovania v sídle spoločnosti HONORUS s.r.o.  zistil, že táto spoločnosť sa adrese svojho sídla
nenachádza. Správca dane nahliadol i do spisu daňového subjektu HONORUS s. r.o. a zistil z neho,
že spoločníkmi tejto spoločnosti v kontrolovanom zdaňovacom období boli JUDr. F. A. a Ing. Dušan
Marcinko, ktorí sú spoločníkmi (Ing. Marcinko do 14. 08. 2014) aj v spoločnosti BD STAV s.r.o., pričom
konateľom spoločnosti HONORUS s. r.o. bol od 12. 08. 2014 David - Lajo Ágoston z Rumunska.
Táto spoločnosť nemala zamestnancov, všetko realizoval osobne Ing. Marcinko, ktorému pomáhal
syn. Predchádzajúci konateľ tejto spoločnosti Ladislav Sivák (bol konateľom do 11. 08. 2014) sa na
predvolanie na Daňový úrad Banská Bystrica v rámci daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti
HONORUS s. r.o. nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil. Bývalý konateľ Ing. Marcinko bol vypočutý
ako svedok a uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti. Z dôvodu, že daňový subjekt
nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu tovaru a služieb od iného platiteľa dane, daňovému subjektu
nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty, a preto bol žalobcovi určený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, t. j. rozdiel medzi daňou vyrubenou podaným
daňovým priznaním  a daňou zistenou správcom dane pri daňovej kontrole.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

10. Rozhodnutím zo dňa 24. 07. 2015 č. 1219881/2015  (ďalej pre účely rozsudku len žalobou napadnuté
rozhodnutie) žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa  ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 04. 02. 2015 č. 9401404/5/273269/2015.

11. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri daňovej kontrole správca dane postupoval podľa ust. §
3 ods. 3 a § 24 ods. 4 daňového poriadku a ako dôkaz použil spis daňového subjektu HONORUS
s.r.o., z ktorého spísal úradný záznam a v ňom okrem iného uviedol, že spoločnosť HONORUS
s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, doporučená pošta sa vracia s poznámkou adresát neznámy.
Spoločnosť nepodala priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl 2013, nemala
zamestnancov a podľa vyjadrenia Ing. Dušana Marcinku všetko realizoval on, v prípade potreby mu
pomohol syn. Predvolaný konateľ spoločnosti Ladislav Sivák sa na daňový úrad nedostavil, písomne
sa ospravedlnil, konateľom spoločnosti prestal byť 11. 08. 2014. Bývalý konateľ (od 16. 02. 2014
do 14. 03. 2014) spoločnosti HONORUS s.r.o. Ing. Dušan Marcinko bol v rámci daňovej kontroly
v tejto spoločnosti vypočutý ako svedok dňa 12. 06. 2014 a uviedol, že nevie, kde sa nachádzajú
doklady spoločnosti, nakoľko ich odovzdal novému konateľovi spoločnosti a predložil protokol o
odovzdaní a prevzatí obchodnej, ekonomickej, personálnej, mzdovej a evidenčnej agendy zo dňa 17. 02.
2014. Spoločnosť HONORUS s.r.o. sa zaoberala ekonomickým poradenstvom, sprostredkovateľskou
činnosťou a reklamou. Sprostredkovateľská činnosť spočívala v sprostredkovaní menších stavebných
úprav a reklamná činnosť predstavovala umiestňovanie reklamy na veľkoplošné panely. Panely boli
rozmiestňované v priemyselných parkoch, na autobusoch. Účtovníctvo viedla „jedna pani z Detvy“, meno
ktorej nevedel uviesť. V písomnom vyjadrení zo dňa 12. 09. 2014 uviedol, že jeho úsilie o získanie
požadovaných údajov bolo márne, nie je v jeho silách poskytnúť iné údaje, ako poskytol pri ústnom
pojednávaní.

12. K podanej námietke zaujatosti zo dňa 29. 10. 2014 voči zamestnancom správcu dane poverených
výkonom daňovej kontroly Ing. P. B. a Ing. A. O. žalovaný uviedol, že dňa 06. 11. 2014 zaslal správca
dane výzvu na doplnenie podania, na ktorú reagoval daňový subjekt dňa 10. 12. 2014 a doplnil podanie.



Rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2014 rozhodol o námietke zaujatosti Ing. O. a Ing. B. najbližšie nadriadený
vedúci zamestnanec, t. j. Ing. F. F. tak, že nevylúčil uvedených zamestnancov, pričom rozhodnutie bolo
doručené daňovému subjektu dňa 05. 01. 2015. K námietke zaujatosti zo dňa 01. 12. 2014 voči Ing. F. F.
uviedol, že ju nepovažoval v zmysle ust. § 60 ods. 4 daňového poriadku za podanú príslušnému orgánu,
nakoľko vyjadrenie pochybnosti vo výzve daňového subjektu na zabezpečenie právneho stavu zo dňa
01. 12. 2014, doručené elektronickými prostriedkami, nie je možné považovať za podanú námietku.
13. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 28. 01. 2015 bola s daňovým subjektom spísaná zápisnica o
ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených
daňovým subjektom k protokolu. Po začatí ústneho pojednávania zástupca daňového subjektu
požiadal o preukázanie oprávnenosti konať vo veci zúčastnených zamestnancov správcu dane v
nadväznosti na ust. § 60 daňového poriadku, o ktorých nezaujatosti nebolo do dnešného dňa zákonne,
právoplatne príslušným orgánom rozhodnuté. Rozhodnutie o nevylúčení zamestnancov správcu dane
bolo daňovému subjektu doručené dňa 05. 01. 2015, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
zamestnanci správcu dane, proti ktorým bola podaná námietka zaujatosti, mohli dňa 28. 01. 2015 konať.

14. Námietku daňového subjektu, že správca dane nerealizoval s daňovým subjektom úzku súčinnosť,
čím konal v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd, považoval
žalovaný za právne irelevantnú, nakoľko v období od 25. 08. 2014 do 29. 10. 2014 vykonával správca
dane úkony (napr. preverovanie dodávateľa HONORUS s.r.o.), ktoré si nevyžadovali súčinnosť s
daňovým subjektom a ktoré uviedol do odôvodnenia svojho rozhodnutia.

15. Daňový subjekt namietal i to, že správca dane neoboznámil konateľa daňového subjektu so žiadnymi
skutočnosťami zisteným daňovou kontrolou, ale citoval úkony, ktoré vykonal iný správca dane u „iného
daňového subjektu“  a s týmto nebol daňový subjekt oboznámený, nemal o nich vedomosť, správca
dane nevykonal hodnotenie týchto úkonov v nadväznosti na ich vypovedaciu schopnosť v neprospech
daňového subjektu a rovnako namietal neposkytnutie primeranej lehoty na zoznámenie a preštudovanie
dôkazov. Žalovaný k uvedenému uviedol, že predvolaním zo dňa 24. 09. 2014, prevzaté dňa 14. 10.
2014, predvolal splnomocnenú zástupkyňu  JUDr. F. A. na ústne pojednávanie na 29. 10. 2014 vo veci
oboznámenia sa s výsledkami daňovej kontroly. Dňa 29. 10. 2014 sa dostavil na ústne pojednávanie
konateľ žalobcu Dušan Bešina, ktorý zástupkyňu ospravedlnil  z dôvodu pobytu na liečení. Správca
dane oboznámil konateľa žalobcu so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly a vyzval
ho, aby sa k nim vyjadril. Konateľ žalobcu uviedol, že k zisteniam vyplývajúcim z daňovej kontroly sa
momentálne nevie vyjadriť. Žalobca sa ani následne k priebehu a zisteným skutočnostiam nevyjadril,
nepredložil ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, nenavrhol dôkazy dostupné správcovi dane, do
dňa ukončenia daňovej kontroly, t. j. do 19. 11. 2014, kedy bol daňovému subjektu doručený protokol.

16. Žalovaný po posúdení postupu správcu dane bol toho názoru, že správca dane sa vysporiadal
so svojim tvrdením, že daňový subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od
spoločnosti HONORUS s.r.o. porušil zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, pretože nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu tovaru a služieb od iného platiteľa dane.
Žiadny z preskúmavaných dôkazov nebol získaný v rozpore s právnymi predpismi, práva daňového
subjektu boli zachované a považoval záver správcu dane za správny a dôkazmi dostatočne preukázaný.

III.
Argumenty žalobcu

17. Žalobca podal  proti  rozhodnutiu žalovaného žalobu zo dňa 21. 09. 2015 (doručená súdu dňa 13.
10. 2015), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. 07. 2015 č.
1219881/2015 a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie Daňového
úradu Nitra zo dňa 04. 02. 2015 č. 9401404/5/273269/2015.

18. V žalobe namietal, že žalovaný svojim nezákonným rozhodnutím a nezákonným procesným
postupom ukrátil žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch.  Nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane vzhliadal v hmotno-právnej a procesno-
právnej rovine, ktoré sú takými vadami konania, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Konaním žalovaného i správcu dane boli porušené základné zásady správy daní, predovšetkým Ústavou
Slovenskej republiky garantované práva na spravodlivý administratívny proces, a to predovšetkým v



spôsobe vykonávania daňovej kontroly a voľbe dôkazných prostriedkov, ktoré správca dane použil a
žalovaný sa bez skúmania zákonnosti konania a rozhodovania správcu dane v napadnutom rozhodnutí
s konaním správcu dane stotožnil.

19. Konkrétne namietal, že od 26. 06. 2014, kedy správca dane začal daňovú kontrolu u žalobcu, nebola
realizovaná súčinnosť správcu dane až do 29. 10. 2014. Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 29.
10. 2014, na ktorú poukazuje žalovaný, ako hlavný predmet uvádza oboznámenie daňového subjektu
so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
až december 2013. Zápisnica však obsahuje len všeobecné údaje z obchodného registra a konštatáciu
úkonov správcu dane pri výkone daňovej kontroly u iného subjektu ako žalobcu, bez špecifikácie,
zhodnotenia a právneho posúdenia a dôkazného významu pre určenie a správne vyrubenie dane
žalobcovi, vrátane  hmotno-právnych následkov vo veci. V spojení s takýmito údajmi bolo nezákonným
postupom správcu dane žalobcovi odňaté zákonné právo na súčinnosť s daňovým orgánom. Správca
dane úmyselne vytvoril stav, keď vylúčil osobnú účasť žalobcu na týchto úkonoch a tým značne
obmedzil jeho možnosti účinne obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. Žalovaný sa
nezákonne uspokojil len s konštatovaním, že túto námietku žalobcu považuje za právne irelevantnú a
uviedol, že úkony, ktoré v danom čase realizoval správca dane, si nevyžadovali súčinnosť so žalobcom.
Pokiaľ správca dane ako rozhodujúce dôkazy pre vydanie rozhodnutia uvádza vo svojom rozhodnutí,
že tieto zistil zo spisu HONORUS s.r.o., je preukázané, že žalovaný bol postupom správcu dane, bez
súčinnosti, poškodený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

20. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný sa nezaoberal námietkou žalobcu, ktorému nebola
poskytnutá zákonná lehota na požadované vyjadrenie ku skutočnostiam uvádzaným v zápisnici o
ústnom pojednávaní zo dňa  29. 10. 2014. Protokol z vykonanej daňovej kontroly bol vyhotovený
správcom dane dňa 30. 10. 2014, t. j. na druhý deň po ústnom pojednávaní, pričom správca dane
svojvoľne a arbitrárne ukončil dokazovanie dňa   29. 10. 2014 bez súčinnosti so žalobcom.

21. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu spočívajúcou v právnej povinnosti správcu dane
zabezpečiť žalobcovi právo klásť svedkom otázky a nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania
vykonaného u iného daňového subjektu (spoločnosti HONORUS s.r.o.) v súvislosti s daňovou kontrolou
vykonávanou u žalobcu a neupovedomil žalobcu o výsluchu svedkov.

22. Ďalej žalobca poukázal na to, že v zmysle ust. § 60 ods. 5 daňového poriadku, nemohli zamestnanci
správcu dane, o ktorých nezaujatosti nebolo právoplatne rozhodnuté, zákonne konať iné ako nevyhnutné
úkony, za aké sa nedá považovať vypracovanie protokolu z daňovej kontroly a vyhotovenie výzvy
zo dňa 30. 10. 2014. Na základe tejto právnej skutočnosti je protokol vyhotovený zamestnancami
správcu dane, o ktorých nezaujatosti nebolo právoplatne rozhodnuté, nezákonný a nemôže byť použitý
ako rozhodujúci dôkaz pre vydanie rozhodnutia. Poukázal na to, že dňa 01. 12. 2014 bola vznesená
námietka pochybnosti o nezaujatosti voči Ing. F. F., ktorá vedela a musela vedieť o dôvodoch a príčinách
vyjadrenia pochybnosti o nezaujatosti konajúcich zamestnancov správcu dane, o ktorej námietke nebolo
doteraz právoplatne rozhodnuté, napriek urgenciám, a preto nemala uvedená zamestnankyňa správcu
dane po 01. 12. 2014 zákonné oprávnenie vo veci konať. Žalobcovi nebolo doteraz doručené zákonné
rozhodnutie o námietke zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane Ing. A. O., Ing. P. B. a Ing. F.
F.. Správca dane o námietke zaujatosti voči Ing. F. F. nerozhodol de facto vôbec, ale konštatoval, že
nešlo o kvalifikovanú námietku, čím prekročil svoju právomoc, keďže nie je oprávnený rozhodovať o
tom, či námietka je kvalifikovaná alebo nie. Pokiaľ priamy nadriadený Ing. F. F. o námietke zaujatosti do
tohto času  zákonne vo forme rozhodnutia nerozhodol, všetky úkony, ktoré vykonala Ing. F. F. od 01. 12.
2014 sú nezákonné, vrátane rozhodnutia o nevylúčení zamestnancov správcu dane Ing. O. a Ing. B. zo
dňa 12. 12. 2014. Žalobca poukázal na to, že dňa 27. 06. 2015 uplynula zákonná lehota na vykonanie
daňovej kontroly, ktorá doteraz nebola zákonne ukončená v zmysle ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 23. 12. 2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.
12. 2015. Vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že žalobca nemal obmedzené právo na
súčinnosť so správcom dane, pretože  zápisnica z ústneho pojednávania č. 94001402/5/4811252/2014/



Hor. obsahuje súvislé opísanie priebehu ústneho pojednávania, v ktorom správca dane oboznámil
žalobcu s jednotlivými úkonmi správcu dane v časovom slede a so závermi správcu dane. Tvrdenie
žalobcu, že všetky dôkazy boli získané bez jeho účasti, považuje za nepravdivé z dôvodu, že sporné
faktúry uvedené v napadnutom rozhodnutí predložil žalobca. Uviedol, že daňový poriadok neustanovuje,
že úkony správcu dane vykonávané v zmysle  ust. § 24 ods. 2, 4 daňového poriadku, musia byť vykonané
za účasti žalobcu. Žalobca bol o týchto úkonoch oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 29. 10. 2014.

24. K námietke zaujatosti podanej voči zamestnankyniam správcu dane, ktoré boli poverené vykonaním
daňovej kontroly uviedol, že dňa 29. 10. 2014 podal žalobca elektronickými prostriedkami námietku
zaujatosti, dňa 06. 11. 2014 ho správca dane vyzval na jej doplnenie v zmysle ust. § 60 ods. 1
daňového poriadku. Žalobca podanie doplnil elektronickými prostriedkami dňa 09. 12. 2014 a dňa 12.
12. 2014 o predmetnej námietke rozhodol najbližšie nadriadený zamestnanec rozhodnutím, ktoré bolo
žalobcovi doručené  05. 01. 2015. Dňa 01. 12. 2014 žalobca podal elektronickými prostriedkami výzvu na
zabezpečenie právneho stavu v súlade s ust. § 3 ods. 1 daňového poriadku v nadväznosti na doručenie
nezákonného protokolu z dôvodu jeho vyhotovenia zamestnancami správcu dane, ktorých zaujatosť
spochybnil. Následne, napriek tomu, že správca dane reagoval listom zo dňa 17. 12. 2014 na uvedené
podanie žalobcu, podal žalobca viacero podaní označených ako výzva na zabezpečenie právneho stavu
a výzva na doručenie zákonného rozhodnutia vo veci. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s
daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
a žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch neukrátil.

25. Žalovaný uviedol, že žalobca predložil ku kontrole doklady, na základe ktorých si uplatňoval právo
na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov. Samotná existencia dokladov, ktorými deklaruje dodanie služieb, sama o
sebe nepreukazuje, že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Skutočnosť, že bývalý konateľ
dodávateľskej spoločnosti Ing. Dušan Marcinko (bol konateľom od 12. 01. 2012 do 01. 02. 2014) v liste
zo dňa 01. 12. 2014 síce uviedol, že dodania uskutočnil, ale na druhej strane nepredložil Daňovému
úradu Banská Bystrica žiadne relevantné dôkazy a tým nemohol tieto tvrdenia považovať za určujúci
dôkaz na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane.

26. Ďalej žalovaný poukázal na to, že konateľ žalobcu Dušan Bešina, ktorý sa zúčastnil ústneho
pojednávania dňa 29. 10. 2014 z dôvodu, že splnomocnená zástupkyňa JUDr. Mária Kuttnerová bola
v tom čase na liečení, do vyjadrenia uviedol, že „k zisteniam vyplývajúcim z daňovej kontroly sa
momentálne neviem vyjadriť“. Nežiadal o lehotu na vyjadrenie.

27. K námietke žalobcu, že boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy z dôvodu, že ak
žalovaný vykonal vlastné dokazovanie v rámci odvolacieho konania, bol povinný v zmysle ust. § 74 od. 3
daňového poriadku  umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania,
žalovaný uviedol, že žalovaný nevykonal v rámci odvolacieho konania dokazovanie.

28. Žalobca namietal, že nezabezpečil jeho právo klásť svedkom otázky a nebol upovedomený o konaní
výsluchu. K tomu žalovaný  uviedol, že počas daňovej kontroly nebol vypočutý žiadny svedok. Fotokópia
zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12. 06. 2014 je prílohou úradného záznamu zo dňa 14. 10.
2014, ktorý bol spísaný z nahliadnutia do spisu dodávateľa HONORUS s.r.o.

29. K žalobcom tvrdenej nezákonnosti protokolu z dôvodu časového hľadiska jeho vyhotovovania
v nadväznosti na podanie námietky zaujatosti zamestnancov správcu dane poverených vykonaním
daňovej kontroly uviedol, že protokol je spisovaný priebežne na základe predložených dôkazov.
Zamestnanci poverení daňovou kontrolou vypracovali dňa 30. 10. 2014 protokol bez vedomosti, že bola
podaná námietka ich zaujatosti, ktoré žalobca podal elektronickými prostriedkami dňa 29. 10. 2014 o
21.25 hod. a ktorú vybavuje najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec. Žalovaný navrhol žalobu podanú
žalobcom ako bezdôvodne podanú zamietnuť.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení  a právne argumenty

30.  Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 07. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho



vydaniu  podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP  v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že podaná
žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/, c/
OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní žalovaného bola zistená taká vada,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako i z dôvodu, že zistenie skutkového
stavu  je nedostačujúce pre posúdenie veci. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom
na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

31. Podľa ust. § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať
označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu
správneho orgánu a aký konečný návrh robí.

32. Podľa § 49 ods. 1, 2 psím. a/, b/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
prepisov platnom do 31. 12. 2013, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly, pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.



Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako
svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca
dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví,
správca dane môže postupovať podľa § 20.
Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a
klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt
alebo jeho zástupcu.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa 60 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 vyššie citovaného zákona, zamestnanec príslušného orgánu je z
daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno
mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil
daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
Zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť
príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie
skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu.
Ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa
odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti.
Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude
rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť
o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Pri zaujatosti nadriadeného zamestnanca príslušného
orgánu, ktorý nemá nadriadeného zamestnanca, rozhodne druhostupňový orgán. Námietku zaujatosti
nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy.
Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky.

33. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových
orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v
sume 42.264,- eur, ktorý pozostáva z rozdielu dane zistenej správcom dane po daňovej kontrole na dani
z pridanej hodnoty za obdobie apríl 2013 v sume 42.647,81 eur a vlastnej daňovej povinnosti priznanej
žalobcom v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie v sume
383,81 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2013 nedôvodne uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní
služieb v sume 42.273,44 eur.

34. S poukazom na ust. § 249 ods. 2 OSP je súd pri preskúmavaní postupu a zákonnosti rozhodnutia
žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v podanej žalobe. Pri vymedzení skutkového stavu
súd vychádzal z pripojeného administratívneho spisu žalovaného a zistil, že žalovaný dňa 24. 07. 2015
vydal rozhodnutie č. 1219881/2015, ktorým na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Daňového
úradu Nitra zo dňa 04. 02. 2015 č. 9401404/5/273269/2015/Rig rozhodol tak, že predmetné rozhodnutie
správcu dane potvrdil.

35. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je teda posúdenie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného, ako odvolacieho orgánu v daňovej veci, ktorý preskúmaval rozhodnutie správcu



dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubený rozdiel tejto dane za
zdaňovacie obdobie apríl 2013 v sume 42.264,-  eur postupom podľa ust. § 68 ods. 3, 5 zák. č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

36. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia je zákonnosť postupu daňových orgánov, ktorý predchádzal
vydaniu rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,
ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako i jeho postupu a postupu správcu dane pri vykonaní kontroly dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2013 zistil, že postup správcu dane ani žalovaného tak, ako je upravený
v zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, nebol dodržaný.

37. Žalobca v podaní zo dňa 29. 10. 2014 vzniesol námietku zaujatosti voči zamestnankyniam správcu
dane povereným vykonaním daňovej kontroly Ing. A. O. a Ing. P. B.. Napriek tomu, že námietka zaujatosti
bola podaná a dňa              30. 10. 2014 nebolo o nej právoplatne rozhodnuté (s poukazom na
časovú následnosť, v tento deň ani nemohlo byť právoplatne rozhodnuté), namietaní zamestnanci
správcu dane  vypracovali protokol z daňovej kontroly s dátumom 30. 10. 2014, teda deň potom, ako
bola voči nim vznesená námietka zaujatosti. Súd je toho názoru, že potom, čo žalobca vzniesol voči
zamestnankyniam správcu dane námietku zaujatosti, bolo potrebné najskôr rozhodnúť o tejto námietke
a až po právoplatnom rozhodnutí o nej mohli namietaní zamestnanci ďalej vykonávať úkony vo veci,
pokiaľ by neboli vylúčení. Vypracovanie protokolu z daňovej kontroly a vypracovanie výzvy zo dňa 30. 10.
2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole súd nepovažoval za nevyhnutný úkon. Takýmto
úkonom je úkon, ktorý neznesie odklad. Vzhľadom na situáciu, ktorá existovala v čase podania námietky
zaujatosti a čas trvania daňovej kontroly (od 26. 06. 2014), vydanie protokolu o daňovej kontrole dňa 30.
10. 2014, ako i vypracovanie výzvy (v ten istý deň) na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
znieslo odklad. Z tohto dôvodu nemali zamestnanci poverení vykonaním daňovej kontroly u žalobcu,
vykonať tieto úkony v čase, kedy bola voči nim vznesená námietka zaujatosti, o ktorej nebolo rozhodnuté.
Neobstojí argument žalovaného, že zamestnanci o vznesenej námietke v čase vypracovania protokolu,
resp. výzvy na vyjadrenie sa k protokolu,  nevedeli alebo, že protokol vypracúvali niekoľko dní ešte pred
vznesením námietky zaujatosti.

Predmetnú výzvu zo dňa 30. 10. 2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole podpísala Ing.
F. F. ako vedúca oddelenia daňovej kontroly 2, ale obsahom tejto výzvy je i text: „vybavuje/linka Ing. A. O.,
Ing. P. B.“. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že vypracovanie protokolu z daňovej kontroly s dátumom
30. 10. 2014, ako i vypracovanie výzvy zo dňa 30. 10. 2014 považovala Ing. F. za nevyhnutné úkony,
čo ale podľa názoru súdu nie je v súlade so zákonom, najmä s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
vykonávania daňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 26. 06. 2014 a teda v októbri 2014 sa nemohlo jednať
o vykonanie nevyhnutných úkonov tak, ako to prezentoval správca dane v podaní zo dňa 17. 12. 2012
označenom ako „zabezpečenie právneho stavu - oznámenie“, ktoré podpísala Ing. F. F. ako vedúca
oddelenia daňovej kontroly 2 a z ktorého jednoznačne vyplýva, že protokol z daňovej kontroly, ako i
výzvu zo dňa 30. 10. 2014 celkom jednoznačne považovala za neodkladné úkony.

O námietke zaujatosti vznesenej proti zamestnankyniam správcu dane, vykonávajúcim u žalobcu
daňovú kontrolu, rozhodol ich najbližšie nadriadený zamestnanec, a to Ing. F. F. rozhodnutím zo dňa
12. 12. 2014 (doručeným právnej zástupkyni žalobcu dňa              05. 01. 2015). Z predloženého
administratívneho spisu ale vyplýva, že  rozhodovala v čase, keď proti nej samej bola vznesená
pochybnosť o jej nezaujatosti vo veci, a to v podaní žalobcu zo dňa 28. 11. 2014 označenom ako
„výzva na zabezpečenie právneho stavu v súlade s § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších
predpisov“. Príslušný orgán o tejto námietke nerozhodol, tvrdiac, že sa jednalo o nekvalifikovanú
námietku.

Po dôslednom oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou
ktorého je i spis správcu dane súd zistil, že správca dane nepostupoval vo vzťahu k žalobcovi v súlade
s vyššie citovaným zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď nerozhodol vôbec o námietke zaujatosti voči Ing.
F. F. a o námietke zaujatosti voči zamestnankyniam, povereným vykonávaním daňovej kontroly bolo
rozhodované ich nadriadeným zamestnancom (dňa 12. 12. 2004 Ing. F. F.), voči ktorému už v tom čase



bola vznesená námietka zaujatosti. Okrem toho zamestnankyne poverené vykonaním kontroly vykonali
po vznesení námietky zaujatosti voči nim úkony, ktoré nemožno považovať za nevyhnutné.

Zákonnosti rozhodnutia o daňovej povinnosti daňového subjektu musí predchádzať postup daňových
orgánov v súlade s procesnoprávnym predpisom upravujúcim daňové konanie. Zákonodarca v právnej
úprave zakotvenej v ust. § 60 <. daňového poriadku upravuje postup daňových orgánov v prípade
namietaného postupu ich zamestnanca v dôsledku jeho neobjektívnosti alebo zaujatosti. Pokiaľ správca
dane i žalovaný v odvolacom konaní nechali bez povšimnutia námietky žalobcu v podaní zo dňa 29.
10. 2014 vznesené voči postupu zamestnancov správcu dane, ktorí dňa 30. 10. 2014 vykonávali úkony,
ktoré nemožno považovať za nevyhnutné ako i námietky proti vedúcej oddelenia daňovej kontroly 2
Ing. F. F. v podaní zo dňa 28. 11. 2014 a táto dňa 12. 12. 2014 (teda v čase, kedy už správca dane
mal doručenú námietku zaujatosti voči nej samej) rozhodovala o skôr vznesenej námietke zaujatosti
voči zamestnankyniach povereným vykonaním daňovej kontroly, takýto postup nie je v súlade so
zákonom a správne orgány zaťažili svoje konanie takou vadou, ku ktorej bol súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti, pretože mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia v merite veci. Z
uvedených dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzajúc zo zistení
vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedenú
vadu konania nie je možné považovať postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia za zákonný, a preto ani napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za
súladné so zákonom, ktorá skutočnosť sama osebe je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného
a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e <./ OSP.

38. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného je nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý
znemožňuje súdu vec posúdiť. V zdaňovacom období apríl 2013 si uplatnil žalobca odpočítanie dane
pri faktúrach vystavených za dodanie  služieb od spoločnosti HONORUS s.r.o. (ako dodávateľa), ktoré
boli vystavené dňa 29. 04. 2013 deklarovaným dodávateľom (spoločnosťou HONORUS s.r.o.) spolu v
sume 253.584,- eur, a to za marketingové služby, reklamnú a propagačnú činnosť, účtovné poradenstvo,
provízie, umiestnenie reklamy a ekonomické poradenstvo. Správca dane vykonal miestne zisťovanie
na adrese uvedenej v obchodnom registri spoločnosti HONORUS s.r.o. a zistil, že na tejto adrese sa
spoločnosť nenachádza. Ďalšie dôkazy, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí odvolal, získal zo  spisu
daňového subjektu HONORUS s.r.o. v rámci daňovej kontroly v tejto spoločnosti vykonanej Daňovým
úradom Banská Bystrica. Zo spisu zistil personálnu prepojenosť konateľov spoločnosti HONORUS s.r.o.
so žalobcom, i to, že spoločnosť nemala zamestnancov. Vychádzal i z výpovede bývalého konateľa
spoločnosti Ing. Dušana Marcinku.  Správca dane môže vykonať podľa okolností aj takýto dôkaz,
avšak v tomto prípade bolo potrebné vykonať dôkaz výsluchom svedka Ing. Dušana Marcinku, a to
predovšetkým z toho dôvodu, že pri jeho výsluchu pred Daňovým úradom Banská Bystrica dňa 12. 06.
2014 sa svedok vyjadroval len všeobecne a predmetom jeho výsluchu neboli sporné faktúry, ktoré boli
vystavené žalobcovi v zdaňovacom období apríl 2013. Ing. Marcinko potvrdil spoluprácu so žalobcom a
uviedol, že pre neho vykonal väčšinu prác. Obsah tejto svedeckej výpovede je pre účely objektívneho
zistenia dodania deklarovaných služieb spoločnosťou HONORUS s.r.o. pre žalobcu nepostačujúci.
Bývalý konateľ spoločnosti HONORUS s.r.o. Ing. Marcinko dňa 12. 06. 2014 pred iným správcom dane
pri vykonaní inej daňovej kontroly uviedol, že všetky daňové a účtovné doklady od spoločnosti odovzdal
novému konateľovi spoločnosti a mal doložiť i protokol o odovzdaní a prevzatí obchodnej ekonomickej,
personálnej, mzdovej a evidenčnej agendy zo dňa 17. 02. 2014. Toto jeho tvrdenie však správca
dane ďalej nepreveroval. Okrem toho, bývalý konateľ spoločnosti HONORUS s.r.o. (Ing. Marcinko)
podal písomné vyjadrenie, ktoré doručil správcovi dane žalobca, v ktorom opísal bližšie spoluprácu
so žalobcom. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu správca dane nevykonal výsluch tohto svedka za
prítomnosti žalobcu, ktorému mal dať možnosť realizovať jeho procesné právo klásť svedkovi otázky.

Podľa názoru súdu bolo potrebné k vyššie uvedeným tvrdeniam bývalého konateľa spoločnosti
HONORUS s.r.o. vypočuť i ďalších (už bývalých) konateľov (podľa výpisu z obchodného registra tejto
spoločnosti Jaroslav Jančoško od 15. 03. 2014 do 22. 04. 2014 a Ladislav Sivák od 23. 04. 2014 do 11.
08. 2014) tejto spoločnosti, Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly u žalobcu nevykonal výsluchy
bývalých konateľov spoločnosti HONORUS s.r.o.  a uspokojil sa len so spisom iného správcu dane
pri vykonávaní daňovej kontroly spoločnosti HONORUS s.r.o., čo súd považoval za nedostačujúce pre
objektívne zistenie skutkového stavu.



39. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

40. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní.
Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné
preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z
hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového
subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.
Vzhľadom na námietky žalobcu v podanej žalobe popísané vyššie je súd toho názoru, že žalovaný ako
odvolací daňový orgán nevenoval v predmetnej veci dostatočnú pozornosť priebehu daňovej kontroly
vykonanej u žalobcu, v priebehu ktorej správca dane nezistil skutkový stav v takom rozsahu, aby súd
mohol vec posúdiť.

V tejto súvislosti je potom potrebné poukázať na ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku a na povinnosť
správcu dane v rámci daňovej kontroly viesť dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Predmetnom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty bolo i
zdaňovacie obdobie apríl 2013 a v jej rámci bolo potom potrebné zistiť a preveriť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane v tomto zdaňovacom období.

41. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového
orgánu zo dňa 24. 07. 2015 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 250j ods. 2
písm. e/ OSP, nakoľko v konaní žalovaného i správcu dane bola zistená taká vada,  ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že zamestnanci správcu dane poverení
vykonaním daňovej kontroly vykonali úkony (vypracovali protokol z daňovej kontroly zo dňa 30. 10. 2014
i výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 30. 10. 2014) i po vznesení námietky
zaujatosti proti nim (dňa 29. 10. 2014), o ktorej bolo rozhodnuté až 12. 12. 2014, pričom tieto nimi
vykonané úkony nebolo možné považovať za nevyhnutné. Ďalšou vadou v konaní správcu dane je, že
Ing. F. F., vedúca oddelenia daňovej kontroly 2, rozhodovala  o námietke zaujatosti proti zamestnancom
správcu dane (povereným vykonávaním daňovej kontroly u žalobcu) ako ich nadriadená v čase, kedy
už bola žalobcom vznesená námietka zaujatosti aj voči nej.

42. Okrem toho dokazovanie, ktoré vykonal správca dane zatiaľ neposkytuje dostatok dôvodov na
vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 42.264,- eur. Toto pochybenie
správcu dane neodstránil ani žalovaný, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil napriek tomu, že na to
neboli splnené podmienky. Zo správcom dane získaných a žalobcom predložených listinných dôkazov
nie je zatiaľ možné objektívne zistiť, či spoločnosť HONORUS s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ žalobcu
uskutočnil alebo neuskutočnil zdaniteľné plnenie v prospech žalobcu.

V predmetnej veci teda podľa názoru súdu skutkový stav veci nebol daňovými orgánmi zistený natoľko,
aby v nej bolo možné vydať zákonné a objektívne rozhodnutie o daňovej povinnosti žalobcu a neboli
splnené ani podmienky na to, aby žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 04. 02. 2015 (rozhodnutie
o vyrubení rozdielu dane) potvrdil. Doteraz zistené skutočnosti nepostačujú na správne určenie daňovej
povinnosti žalobcu s konečnou platnosťou a záver daňových orgánov o rozdiele dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2013 v neprospech žalobcu v sume 42.264.- eur je zatiaľ predčasný.
Uvedená skutočnosť je ďalším dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, a to podľa ust. § 250j
ods. 2, písm. c/ OSP a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

43. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 250j ods. 7 OSP a v ďalšom
konaní bude jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane
zo dňa 04. 02. 2015, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými



na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí vysporiada so
všetkými relevantnými námietkami žalobcu vznesenými proti napadnutému rozhodnutiu v podanej
žalobe, vrátane námietky týkajúcej sa trvania daňovej kontroly a nezákonnosti úkonov vykonaných po
vznesení námietky zaujatosti. V odvolacom konaní má žalovaný rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust.
§ 74 ods. 2, 3, 4 zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v prípade, ak odvolaním napadnuté rozhodnutie
správcu dane zruší, bude i správca dane viazaný právnym názorom súdu.

V ďalšom konaní bude teda potrebné, aby žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu, pričom sa
bude dôsledne zaoberať tým, či správca dane rozhodol zákonným spôsobom o vznesených námietkach
zaujatosti voči zamestnankyniam poverených vykonaním daňovej kontroly ako i voči Ing. F. F.. Bude
potrebné vychádzať z toho, že zamestnankyne správcu dane, proti ktorým bola vznesená námietka
zaujatosti, mohli po jej vznesení a pred rozhodnutím o tejto námietke vykonávať len nevyhnutné úkony v
rámci daňovej kontroly, pričom za takéto podľa názoru súdu nemožno považovať úkony, ktoré vykonali
(spísanie protokolu z daňovej kontroly zo dňa 30. 10 2014 a  výzvy zo dňa 30.  10. 2014 na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole). Ďalej bude potrebné posúdiť námietku zaujatosti vznesenú proti
Ing. F. F., rozhodnúť o nej v zmysle zákona a v ďalšom konaní vychádzať z toho, že táto nemohla dňa
12. 12. 2014 rozhodovať o vznesenej námietke zaujatosti voči zamestnancom povereným vykonaním
daňovej  kontroly, nakoľko v tom čase už bola žalobcom vznesená námietka zaujatosti proti nej. Uvedené
znamená potrebu zvážiť zopakovanie tých úkonov v rámci daňovej kontroly (ktoré boli vykonané potom,
čo bola vznesená námietka zaujatosti voči zamestnancom správcu dane), ktoré nie je možné považovať
za nevyhnutné úkony. V tejto súvislosti bude potrebné sa vysporiadať i s námietkou žalobcu týkajúcou
sa dĺžky a trvania daňovej kontroly u žalobcu, a to s poukazom na tvrdenie žalobcu, že úkony vykonané
po vznesení námietky zaujatosti a úkony vykonané Ing. F. od 01. 12. 2014 sú nezákonné a uplynula
zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá doteraz nebola ukončená v zmysle
zákona.

44. Ďalší postup daňových orgánov bude závislý od toho, ako sa vysporiadajú s touto námietkou
žalobcu. V prípade, ak žalovaný, resp. správca dane budú toho názoru, že lehota na vykonanie daňovej
kontroly bola dodržaná (i po vykonaní vyššie naznačených úkonov), bude potrebné vo veci vykonať
dokazovanie a okrem iného i dôsledne vypočuť konateľa žalobcu ako odberateľa, konateľa (Ing. Dušan
Marcinko) spoločnosti HONORUS s.r.o. ako dodávateľa v čase, keď sa mal realizovať obchod so
žalobcom, príp. i ďalšie nimi označené osoby (napr. zamestnancov, ak ich tieto spoločnosti mali) za
účelom zistenia okolností, za ktorých mal byť tento obchod dojednaný, kto osobne služby realizoval,
tieto presne vyšpecifikovať, kto ich odovzdal a komu, kde sa tak stalo, príp. vypočuť i ďalšie označené
osoby, ktoré by mali vedomosť o predmetnom dodaní služieb, ako i Jaroslava Jančošku - konateľa
spoločnosti HONORUS s.r.o. (od 15. 03. 2014 do 22. 04. 2014), ktorý podľa protokolu o odovzdaní
a prevzatí dokladov mal tieto prevziať od Ing. Marcinku, príp. zvážiť i výsluch ďalšieho bývalého
konateľa spoločnosti HONORUS Ladislava Siváka, napr. ohľadne dokladov týkajúcich sa žalobcom
deklarovaných obchodov s touto spoločnosťou. Podrobný a efektívny výsluch vyššie označených osôb
je podľa názoru súdu adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k dodaniu služieb od
deklarovaného dodávateľa podľa žalobcom predložených faktúr.

Pokiaľ sa vyskytnú rozpory medzi výpoveďami týchto osôb a listinnými dokladmi, bude treba zvážiť,
či neprichádza do úvahy napr. i konfrontácia medzi nimi. Až po vykonaní dôkazov v naznačenom
smere bude môcť správca dane zvážiť, či neprichádza do úvahy ďalšie dokazovanie. Je v záujme
žalobcu, aby bola vec náležite vykonaným dokazovaním objasnená, nakoľko predloženie listinných
dokladov nie je ešte dôkazom o uskutočnení obchodnej transakcie medzi deklarovaným dodávateľom
a odberateľom a nemožno z nich vyvodiť záver o reálnej existencii dodania služieb a následne ani o
dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane však treba povedať, že daňový subjekt
znáša dôkazné bremeno svojich tvrdení aj pri ďalšom dokazovaní. Následne po vykonaní dokazovania
v naznačenom smere bude potrebné oboznámiť žalobcu s výsledkami vykonaného dokazovania,
zákonným spôsobom sa s nimi vysporiadať (prípadne i s jeho námietkami) a posúdiť, či žalobca splnil
alebo nesplnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49
ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Daňové orgány budú v ďalšom konaní viazané právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 250j ods.
7 OSP.



45. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi  priznal
náhradu  účelne vynaložených trov v sume 582,75 eur, (512,75 eur + 70,- eur zaplatený súdny poplatok).
Suma 512,75 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právneho
zástupcu žalobcu v sume 422,66 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2015 po 139,83
eur  (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd), 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2016
po 143,- eur (účasť na pojednávaní), a to podľa ust. §  13a ods. 1 písm. a/, c/, d/,  ust. § 11 ods. 4,
vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov, zo sumy paušálnych náhrad 25,36 eur, t. j. 2 x 8,39 eur režijný paušál k úkonom
vykonaným v roku 2015 a 1x 8,58 eur k úkonu vykonanému v roku 2016, zo sumy 21,83 eur (to je
náhrada hotových výdavkov - cestovného osobným motorovým vozidlom F. B. 200, zo Zvolena do Nitry
a späť dňa 25. 05. 2016 - za spotrebované pohonné hmoty podľa výpočtu 8,7 l : 100 km x 202 km x
1,242 eur) a z náhrady za stratu času  42,90 eur (to je 3 polhodiny x 14,30 eur za čas strávený cestou
na pojednávanie zo Zvolena do Nitry a späť.)

Pri výpočte náhrady hotových výdavkov - cestovného, súd vychádzal z toho, že právna zástupkyňa
žalobcu si uplatnila len náhradu za spotrebované pohonné hmoty, pričom podľa osvedčenia o evidencii
vozidla, ktoré predložila a ktorým vykonala cestu na pojednávanie dňa            25. 05. 2016 je priemerná
spotreba paliva 8,7 l/100 km (z ktorej súd pri výpočte vychádzal), a nie               9 l/100 km a okrem
toho priemerná cena paliva v čase vykonania cesty na pojednávanie bola 1,242 eur za  liter benzínu, a
nie 1,50 eur, ako uviedla právna zástupkyňa žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa  napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}