{"guid": "236ff192-d332-4bbe-b9fd-252f9a305002:023cdee9-2e31-43b2-932a-11d3e4542e0a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3015200349.1", "spisova_znacka": "11S/14/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/14/2015 z 21. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. septembra 2015, sp. zn. 11S/14/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3015200349.1", "identifikacne_cislo": "3015200349", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2015-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/023cdee9-2e31-43b2-932a-11d3e4542e0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200349.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200349.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200349.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200349
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200349.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov
senátu JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: M.P.V.S., s. r. o. so
sídlom v Trenčíne, Hlavná 1, IČO: 36 293 229, zastúpeného AK H.I.F., spol. s r. o. Bratislava, 4. mája
2015 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/91154/2015/5193 zo dňa 27. februára
2015, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu     z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania      n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví
označeného rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný napadnutým
rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý mu podľa § 65 ods. 5 zák.
č. 563/2009 Z.z. vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2010 v sume
54.136 eur. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že podľa § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003
Z.z. neuznal výdavky fakturované dodávateľskými faktúrami spoločnosti RELLAD s.r.o. z dôvodu, že
naša spoločnosť ako daňový subjekt neuniesla dôkazné bremeno, pretože svoje tvrdenia nedoložila
dôkazmi preukazujúcimi reálnosť uskutočnenia stavebných prác. S uvedeným záverom žalobca nemôže
súhlasiť, nakoľko v rámci daňového konania predložil množstvo dôkazov na preukázanie svojich tvrdení
- zmluvu o dielo so spoločnosťou RELLAD s. r. o., rozpočty s položkovitým rozpisom stavebných prác,
krycie listy, stavebné denníky potvrdené Ing. L. U., fotodokumentáciu, správy o odbornej skúške a
prehliadke elektrického zariadenia od F. V., jednotlivé dodávateľské faktúry od dodávateľa, prílohy k
faktúram, zápisy o prevzatí dokončených stavebných prácach, preberacie protokoly a ďalšie presne
označené dôkazy v žalobe, z ktorých je evidentné, že žalobca ako odberateľ uzatvoril so spoločnosťou
RELLAD s.r.o. ako dodávateľom zmluvy o dielo, predmetom ktorých bolo dodanie v nich špecifikovaných
stavebných prác, dielo bolo uvedenou spoločnosťou riadne vykonané a odovzdané žalobcovi. Žalobca
pri uplatnení daňových výdavkov z faktúr dodávky stavebných prác neporušil ust. § 2 písm. i/ zák. č.
595/2003 Z.z., naopak, dostatočným spôsobom a dostupnými možnosťami a prostriedkami preukázal
splnenie podmienok podľa uvedeného zák. ustanovenia na uznanie daňových výdavkov. Správca
dane relevantným dôkazom predložené dôkazy nevyvrátil, spochybnil ich na základe skutočností na
strane dodávateľa, spoločnosti RELLAD s.r.o., ktoré žalobca jednak nedokáže ovplyvniť a jednak nemá
zákonné možnosti na vyvrátenie pochybností. Žalovaný vychádzal z nesprávnej interpretácie § 24 zák.
č. 569/2009 Z.z. o rozložení dôkazného bremena. Poukázal na to, že je absurdné, aby správca dane
vyžadoval od žalobcu preukázanie, ktorí pracovníci dodávateľa vykonávali fakturovanú prácu. Realizáciu



stavebných prác žalobca zaznamenal vo fotodokumentácii a stavebných denníkoch, pričom žiaden
zákon neukladá povinnosť evidencie mien pracovníkov dodávateľa diela, resp. jeho subdodávateľov.
Žalobca si pred uzatvorením zmluvy so spoločnosťou RELLAD s.r.o. overil, či spoločnosť existuje a či je
oprávnená vykonávať, resp. sprostredkovať stavebnú činnosť. Spoločnosť RELLAD s.r.o. podala daňové
priznanie s príjmom právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 a na DPH posledné daňové
priznanie za marec 2010, z čoho vyplýva, že v tomto období nepochybne vykonávala podnikateľskú
činnosť. Žalobca vyjadril názor, že žalovaný svojím rozhodnutím prekročil rámec dôkaznej povinnosti
požadovať zodpovednosť od žalobcu bez povinnosti znášať dôkazné bremeno a dôsledky núdze je nad
rámec ochrany verejného záujmu. Poukázal i na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach
C-80/11 a C-142/11, ako i na viaceré rozhodnutia NS SR v obdobných veciach týkajúcich sa deľby
dôkazného bremena.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správca
dane počas výkonu daňovej kontroly aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktoré vzájomne
pospájal a vyhodnotil. Záver správcu dane zodpovedá zásadám logického myslenia, správneho
uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Poukázal na to, že
ak sú spochybnené obchodné transakcie, nie je postačujúce len predloženie formálne vyhotovených
dokladov, správca dane postupuje podľa § 24 ods. 1 písm. a/ a c/ Daňového poriadku, čiže
prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý má preukázať, že tvrdenia, prostredníctvom ktorých si
uplatňuje práva, sú opodstatnené. Tiež má možnosť pochybnosti správcu dane odstrániť predložením
iných dôkazov, prípadne má možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov - úkonov potrebných na zistenie
skutočností súvisiacich s jeho tvrdeniami. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na zníženie základu dane uznaný ako oprávnený.
Žalobca predkladal správcovi dane rôzne listinné dôkazy, ktoré ale bez preukázania skutkovej podstaty
nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené. Ani konateľ žalobcu nevedel uviesť,
kto vykonal odborné práce, nevedel, akí subdodávatelia pracovali na jednotlivých stavebných prácach,
kto vykonával úhradu faktúr, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 18.02.2013 a 20.03.2013. Ďalej z
troch vypočutých svedkov, ktorí pre žalobcu mali vykonávať funkciu stavebného dozoru a špecialistu,
elektrotechnika, len jeden - Ing. B. potvrdil, že v r. 2010 vykonával pre žalobcu stavebný dozor. Ďalší
dvaja svedkovia - Ing. U. uviedol, že pre žalobcu nevykonával žiadnu prácu a F. V. uviedol, že do r.
2013 o žalobcovi ani nepočul. O dodávateľovi žalobcu, spoločnosti RELLAD s.r.o., správca dane zistil,
že je problematickým daňovým subjektom, so správcom dane nespolupracuje, a preto sa u neho nedalo
preveriť účtovníctvo, a teda sporné dodávateľské faktúry. K objasneniu preverovaných skutočností
neprispelo ani prehlásenie konateľa spoločnosti RELLAD s.r.o., že faktúry za spoločnosť vystavil, a
to z dôvodu, že sa jednalo len o jednostranné tvrdenia. V priebehu daňovej kontroly sa žalobcovi
nepodarilo pochybnosti správcu dane o reálnom vykonaní stavebných prác spoločnosťou RELLAD s.r.o.
jednoznačne odstrániť, žalobca nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne dôkazy. Správca dane a
žalovaný nevychádzali len zo skutočností, že spoločnosť RELLAD s.r.o. je problematický daňový subjekt,
všetky dôkazy vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti tak, ako je to odôvodnené v napadnutom
rozhodnutí.

Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, vychádzajúc zo skutkového
stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
a postup správneho orgánu podľa § 247 a nasl. OSP v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe a po
zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 OSP), zastúpenou advokátom (§ 250a
OSP), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 OSP), rozhodol o žalobe bez pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP).
Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho
spisu dospel súd k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného boli v súlade so zákonom a žalobe nie
je možné priznať úspech, a preto podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č.
1100306/1/91154/2015/5193 zo dňa 27.02.2015, ktorým potvrdil podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z.
o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane Daňového úradu Trenčín č. 9301402/5/5082645/2014/Por zo dňa
18.11.2014 o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za obdobie r. 2010 podľa § 68 ods. 5
zák. č. 563/2009 Z.z. v sume 54.136 eur žalobcovi.



Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010, na základe ktorej bol rozhodnutím správcu dane
vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za predmetné obdobie vo výške 54.136 eur
z dôvodu, že náklady na stavebné práce v celkovej výške 284.926,28 eur nespĺňali podmienky uvedené
v § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Spornou nebola
skutočnosť, že náklady boli vynaložené, ale skutočnosť, že boli vynaložené spoločnosťou RELLAD s.r.o.,
teda dodávateľom, ktorý vystavil sporné faktúry. Daňový subjekt - žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
keď svoje tvrdenia nedoložil dôkazmi preukazujúcimi reálnosť uskutočnenia stavebných prác.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal jednak na skutočnosť, že predchádzajúce rozhodnutia
správcu dane zo dňa 23.07.2013 a 23.04.2014 o dovyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie r. 2010 boli po podaní odvolania daňovým subjektom rozhodnutiami
žalovaného zo dňa 03.03.2014 a 28.07.2014 zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie
konanie z dôvodu procesných pochybení a tiež z dôvodu potreby doplniť dokazovanie. Správca dane
následne napravil vytýkané pochybenia, doplnil dokazovanie a dňa 27.10.2014 s výsledkami dožiadaní
obstaraných vo vyrubovacom konaní oboznámil daňový subjekt na ústnom pojednávaní. Dňa 18.11.2014
vydal rozhodnutie o dovyrubení dane. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmaním spisového materiálu
zistil, že sporným zostalo, či daňový subjekt na daňové účely výdavky za stavebné práce dostatočne
preukázal. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že predložené doklady nepreukazujú
tvrdenie žalobcu, že stavebné práce reálne vykonala spoločnosť RELLAD s.r.o., t. j. spoločnosť uvedená
na dodávateľských faktúrach. Poukázal na to, že ust. § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky
nelimituje len ich vynaložením na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a ich zaúčtovaním v
účtovníctve daňovníka, ale aj ich preukázateľnosťou. Napriek tomu, že daňový subjekt bol oboznámený
so zistenými skutočnosťami, bol vyzvaný na predloženie dôkazov o svojich tvrdeniach, nepredložil
relevantné dôkazy o tom, že práce na rekonštrukcii budov vykonala spoločnosť RELLAD s.r.o. Správca
dane vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, všetky dôkazy vyhodnotil v súlade s §
3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Z uvedených
dôvodov žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Podľa § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom v čase uplatnenia daňového
nákladu, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 24 ods. 1 zák. č 563/2009 Z.z. - Daňový poriadok - daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Krajský súd zdôrazňuje, že z rozsiahleho dokazovania vyplývajúceho z administratívneho spisu
žalovaného a správcu dane je zrejmé, že:

1. Žalobca za zdaňovacie obdobie r. 2010 v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej
osoby si uplatnil ako náklady sumu 284.926,28 eur za stavebné práce vykonané spoločnosťou RELLAD
s.r.o. Košice za nasledovné faktúry:
-   č. 26021001 za vykonané práce na rekonštrukciu homogenizačnej nádrže vo Veľkovýkrmni ošípaných
vo Fige. Faktúra je zo dňa 16.03.2010 na sumu 17.072,79 eur, z toho DPH 2.725,91 eur.
-   č. 26021002 za vykonané práce na rekonštrukcii skladu Studenec. Faktúra je zo dňa 16.03.2010 na
sumu 41.427,28 eur, z toho DPH je 6.614,44 eur.



-    č. 26021003 za vykonané práce na rekonštrukcii objektu Výkrm ošípaných I. vo Veľkovýkrmni
ošípaných Figa. Faktúra je zo dňa 16.03.2010 na sumu 79.491,39 eur, z toho DPH 12.691,90 eur.
-   č. 26021004 za vykonané práce na rekonštrukcii objektu Výkrm ošípaných II. vo Veľkovýkrmni
ošípaných Figa. Faktúra je tiež zo dňa 16.03.2010 na sumu 114.924,74 eur, z toho DPH 18.349,33 eur.
-   č. 28041001 za vykonané práce na rekonštrukcii hnojiska v Bátke. Faktúra je zo dňa 20.05.2010 na
sumu 33.917,70 eur, z toho DPH je 5.415,43 eur.
-   č. 6041002 za vykonané práce na rekonštrukcii hospodárskych dvorov v Ordzovanoch - Stavba pre
hovädzí dobytok I. Faktúra je zo dňa 23.04.2010 na sumu 24.969,34 eur, z toho DPH je 3.986,70 eur.
-   č. 6041003 za vykonané práce na rekonštrukcii hospodárskych dvorov v Ordzovanoch - Stavba pre
hovädzí dobytok II. Faktúra je zo dňa 23.04.2010 na sumu 17.153,30 eur, z toho DPH je 2.738,76 eur.
-   č. 8041001 za vykonané práce na rekonštrukcii hospodárskych dvorov v Studenci. Faktúra je tiež zo
dňa 23.04.2010 na sumu 10.105,73 eur, z toho DPH je 1.613,52 eur.

K uvedeným faktúram žalobca predložil krycie listy čerpania, zisťovacie protokoly o vykonaných
stavebných prácach a súpis vykonaných prác, ktoré doklady sú opečiatkované a podpísané
spoločnosťou RELLAD s.r.o., ako aj výdavkové a príjmové pokladničné doklady o úhrade predmetných
faktúr v hotovosti.

2. Spoločnosť RELLAD s.r.o. Košice je nekontaktná právnická osoba, na adrese sídla sa nenachádza.
Nekontaktný je aj jej súčasný konateľ F. I. a tiež bývalý konateľ J. A.. Daňový subjekt podal posledné
daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby v r. 2009 na DPH za marec 2010, a to za
nadobudnutie tovarov, a nie za stavebné práce či služby. Spoločnosť podľa posledného výkazu na dani
z príjmov zo závislej činnosti za r. 2008 mala 2 pracovníkov.

3. Zo stavebných denníkov predložených žalobcom vyplýva, že stavebný dozor mal vykonávať Ing. L.
U. na stavbe v Studenci, ďalej Ing. B. a revízie elektrických zariadení mal vykonať F. V.. Vykonanie
stavebného dozoru pre kontrolovaný daňový subjekt potvrdil len Ing. B., a to na stavbe Studenec,
nevedel však uviesť, či na stavbe pracovali zamestnanci daňového subjektu alebo aj iní poddodávatelia,
živnostníci.
F. V. o kontrolovanom daňovom subjekte ani nepočul, pre daňový subjekt nevykonával žiadne práce
v r. 2010. Vystavil revízne správy za firmu AGROBAN Bátka, Veľkovýkrmňa Figa, pričom inštalácie
zabezpečoval  G. I. - živnostník, ktorému správy odovzdal.
Ing. L. U. vykonával stavebný dozor na stavbe, rekonštrukcii farmy ošípaných Figa, pre žalobcu
nevykonával žiadne práce a bol zamestnancom spoločnosti AGROBAN s.r.o. Bátka. Ľudí pracujúcich
na stavbe zabezpečoval žalobca, nevedel uviesť, či to boli jeho zamestnanci, živnostníci alebo
poddodávatelia.
Z uvedených svedeckých výpovedí nebolo preukázané, že práce, ktoré boli fakturované spoločnosťou
RELLAD s.r.o., boli skutočne uvedenou spoločnosťou aj realizované.

4. Žalobca predložil žalovanému prehlásenie J. A. zo dňa 12.03.2013, adresované žalobcovi, v
ktorom menovaný ako konateľ spoločnosti RELLAD s.r.o. v čase od 20.12.2008 do 04.05.2010
uviedol, že pre žalobcu vystavil faktúry č. 26021001 - až 004, išlo o stavebné práce vykonávané
subdodávateľským spôsobom. Predpokladal, že nový spoločník a konateľ spoločnosti zabezpečí riadne
podanie daňových priznaní. Uvedené prehlásenie správca dane a žalovaný nevyhodnotili ako dôkaz
preukazujúci skutočnosť, že stavebné práce skutočne vykonala spoločnosť RELLAD s.r.o., nakoľko išlo
len o jednostranné tvrdenie o určitej skutočnosti, ktoré nie je dôkazom v daňovom konaní, a bývalého
konateľa spoločnosti RELLAD s.r.o. pána A. nebolo možné vypočuť ako svedka, keďže si zásielky
nepreberá a nepodarilo sa ho ani predviesť policajnými orgánmi.

Na základe uvedeného Krajský súd v Trenčíne dospel k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti vo
vzájomnej súvislosti opodstatňujú záver správcu dane a žalovaného, že nebolo preukázané, že stavebné
práce deklarované na uvedených faktúrach žalobcovi skutočne dodala spoločnosť RELLAD s.r.o.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Dokazovanie vykonáva správca
dane, ktorý vedie daňové konanie a dbá o to, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2, 3 Daňového poriadku).



Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly preukázať reálne uskutočnenie deklarovaných stavebných
prác spoločnosťou RELLAD s.r.o., avšak toto preukazoval len listinnými dôkazmi, a nevedel vierohodne
preukázať na materiálnej báze reálne uskutočnenie stavebných prác spoločnosťou, ktorá faktúry
vystavila. Na to, aby výdavky mohli byť považované za daňové výdavky, nepostačuje len formálne
deklarovať určité skutočnosti, ale musia byť založené na materiálnom podklade. Aj keď podklady
predložené žalobcom obsahujú po formálnej stránke predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť
skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné dôkazmi, čo v danom prípade absentovalo, zvlášť keď
napríklad osoba, ktorá mala vykonávať stavebný dozor alebo revízie elektrických zariadení, skutočnosti
uvedené na faktúrach nepotvrdila. Správne orgány nespochybňovali samotné vykonanie stavebných
prác, ale skutočnosť, že tieto práce vykonala spoločnosť RELLAD s.r.o.

Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci žalovaným tým, že žalovaný
nesprávne interpretoval ust. § 24 zák. č. 569/2009 Z.z. o rozložení dôkazného bremena, je jeho námietka
nedôvodná. Správne orgány nezaťažovali žalobcu nad mieru prípustnú a zákonom akceptovateľnú,
žalobcovi neukladali povinnosti nad rámec zákona. Ak si žalobca ako daňový subjekt uplatnil do
výdavkov vynaložených v zmysle § 19 zák. č. 595/2003 Z.z. určité faktúry, musí byť schopný preukázať,
že tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom podklade tak, ako ich deklaroval na predložených
faktúrach, a to aj subjektom uvedeným na týchto faktúrach. Pokiaľ teda žalovaný žiadal od žalobcu
preukázanie uvedenej skutočnosti, neprekročil rámec dôkaznej povinnosti žalobcu. Žalovaný vzhľadom
k zisteným pochybnostiam pri preverovaní dokladov predložených žalobcom požadoval od žalobcu
ďalšie dôkazy, ktoré by preukázali materiálny podklad uplatnených výdavkov, t. j. či skutočne práve
spoločnosť RELLAD s.r.o. stavebné práce vykonala.

Žalovaný a správca dane rozsiahlym dokazovaním zistili skutkový stav, dôkazy vyhodnotili vo vzájomnej
súvislosti, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so žalobcom a vo veci rozhodli podľa príslušných
právnych predpisov, ktoré správne interpretovali. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam
správcu dane a zaujať stanovisko, prípadne navrhnúť i ďalšie doplnenie dokazovania.

Pokiaľ žalovaný a správca dane na základe zisteného skutkového stavu dospeli k záveru, že výdavky,
ktoré si žalobca uplatnil, nie sú daňovými výdavkami z dôvodu, že nebolo preukázané, že boli vynaložené
dodávateľom - spoločnosťou RELLAD s.r.o., a teda neboli splnené podmienky uvedené v § 2 písm. i/
zák. č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a na základe toho dovyrubili žalobcovi rozdiel dane z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2010, správne rozhodli, pričom rozhodnutia obsahujú
všetky zákonom požadované náležitosti.

Krajský súd v danej veci dospel k záveru, že správne orgány dôvodne ustálili, že žalobcovi nebolo
priznané právo na odpočet uplatnených výdavkov z faktúr vystavených spoločnosťou RELLAD s.r.o.

Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného zák. ustanovenia krajský súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.

Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods.
1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}