Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/38/2012 z 25. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. februára 2013, sp. zn. 9Co/38/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8110209222.2 Krajský súd Prešov | 9Co/38/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8110209222.2 | 2013-02-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 214 ods. 1 písm. a) OSP, § 156 ods. 1 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 157 ods. 2 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 497 ObZ, § 54 ods. 1 OZ, § 142 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01440e1a-1fcb-4440-9f38-ddf300bc080b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8110209222.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/38/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110209222
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8110209222.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu JUDr.
Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG,
so sídlom Alpenstrasse 2, CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CH-020.3.020.910-7, právne zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej: X. Q., rod.
U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, štátnej občianke Q., právne zastúpenej advokátom JUDr. Igorom
Šafrankom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 519,45 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/11/2011-77 zo dňa 17.2.2012, zhodou hlasov
členov senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej, ako aj
vo výroku o náhrade trov konania .

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie úroku z omeškania nad 9,5 % ročne
zastavil. Ďalším výrokom rozsudku žalobu o zaplatenie 519,45 eur s prísl. zamietol. Zároveň rozhodol,
že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa 29.8.2005 bola uzavretá písomná úverová
zmluva medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a žalovanou. Žalovaná zároveň uzatvorila aj
kúpnu zmluvu toho istého dňa so spoločnosťou Santal trading

s.r.o. V kúpnej zmluve ako predmet tovaru je uvedené Renaissance Nelio za kúpnu cenu 16.490,-
Sk bez DPH. Spomínaná úverová zmluva sa vzťahovala na kúpu predmetného tovaru, išlo v podstate
o magnetoterapeutický prístroj. Home Credit Slovakia a.s. poskytol na jeho kúpu žalovanej úver vo
výške 14.490,- Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 18 mesačnými splátkami po 1.076,- Sk. Zmluva
je zhotovená na predtlači, ktorú žalovaná podpísala. V texte, pod ktorý sa podpísala, nie je zmienka o
zmluvnej pokute. Zmluvné pokuty sú upravené len v úverových zmluvných podmienkach. K uzavretiu
oboch zmlúv došlo tým spôsobom, že žalovaná dostala písomnú pozvánku od spoločnosti Santal trading
s.r.o. na kultúrnu akciu dňa 29.8.2005, na ktorej mali vystúpiť známi slovenskí umelci. Žalovaná v tom
čase nebola psychicky v poriadku, trápila ju smrť matky, ku ktorej došlo pred dvoma mesiacmi od danej
akcie, na ktorú ju napokon prehovorila suseda, aby sa odreagovala. Na akcii však vystúpil len jeden
spevák, následne došlo k prezentácii už spomínaného magnetoteraputického prístroja, ktorý mal mať
zázračné liečivé účinky. Každý účastník akcie mal napísať na lístok svoje meno a dátum narodenia,
následne boli vylosované dva lístky s menom žalovanej a ďalšej osoby. Organizátori akcie blahoželali
žalovanej k údajnej výhre nejakej peňažnej sumy a začali ju presviedčať na kúpu výrobku s tým, že
výhra sa započíta do kúpnej ceny a že teda tovar získa lacnejšie. Žalovaná dlho odolávala, bol však na



ňu vyvíjaný psychický nátlak a dokonca na jej konkrétnu otázku ohľadom možnosti využívania prístroja
a liečby konkrétnej diagnózy jej bola daná nepravdivá odpoveď, čo neskôr zistila z propagačného
letáku. Žalovaná však nemala pri sebe dioptrické okuliare, ktoré nevyhnutnej potrebuje. Preto aj listy,
ktoré jej dali podpísať, vôbec nečítala. Vedela o tom, že Home Credit Slovakia a.s. jej dáva úver,
ktorý mala splatiť v 18 mesačných splátkach niečo cez 1.000,- Sk, ale zároveň musela zaplatiť zálohu
2.000,- Sk. Túto sumu ani pri sebe nemala, organizátorka akcie vyzvala prítomných na poskytnutie
pôžičky žalovanej, čo sa aj stalo a žalovaná požičanou sumou uvedenú zálohu uhradila. Už na ceste
domov si však uvedomila, že konala neuvážene a podpísanie zmlúv oľutovala. Listami zo dňa 7.9.2005
žalovaná odstúpila od úverovej a kúpnej zmluvy, predajcovi vrátila nepoužitý originálne zabalený tovar
dňa 29.9.2005, čo žalobca ani nespochybnil. Dňa 31.10.2007 bola uzavretá písomná zmluva o postúpení
pohľadávky medzi Home Credit Slovakia a.s. a postupníkom Intrum Justitia s.r.o. a ďalšou zmluvou zo
dňa 31.12.2007 bola táto pohľadávka postúpená na žalobcu, ktorý má sídlo vo Švajčiarsku. Žalovaná
s podanou žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že úverovej zmluve predchádzalo uzavretie kúpnej
zmluvy so spoločnosťou Santal trading s.r.o., od ktorej odstúpila listom zo dňa 7.9.2005 a zároveň
vrátila predajcovi nepoužitý tovar v originálnom obale, čo oznámila aj právnemu predchodcovi žalobcu
a zároveň odstúpila aj od úverovej zmluvy. Poukázala na rozpor s dobrými mravmi v postupe žalobcu
a vzniesla námietku premlčania. Prvostupňový súd posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania
ako vzťah spotrebiteľský a zmluvu uzavretú medzi nimi ako spotrebiteľskú zmluvu, ako to vyplýva z §
23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Citoval zákonné ustanovenia § 53, § 54, § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že v danom
prípade, vychádzajúc dátumu poslednej splátky úveru 20.3.2007, uplynula trojročná premlčacia lehota
20.3.2010, žaloba bola podaná až 12.4.2010, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty a
preto v dôsledku námietky premlčania žalobu zamietol. Pre úplnosť dodal, že nárok na zmluvnú pokutu
žalobcovi ani nemohol vzniknúť, keďže absentuje písomná dohoda o zmluvnej pokute. Taktiež uviedol,
že je v rozpore so zásadou dobrých mravov, ak žalobca vymáha od žalovanej splatenie úveru, ktorý jej
bol poskytnutý na kúpu tovaru, za situácie, keď žalovaná tovar predajcovi vrátila. Je toho názoru, že
danom prípade sa dodávateľ dopustil správania, ktorým sa snažil vyvolať dôveru

žalovanej vo výhodnosť kúpnej a úverovej zmluvy, ale nekorektnými spôsobmi a preto nie je možné
žalobcovi poskytnúť právnu ochranu. V tom smere uviedol, že k zhodnému záveru dospel v podobnej
veci Ústavný súd ČR nález I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009).

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešná žalovaná
sa vzdala nároku na náhradu trov konania a žalobcovi nárok na náhradu trov konania ako neúspešnému
účastníkovi nevznikol.

Proti tomuto rozsudku, proti výrokom, ktorými súd žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu náhradu
trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V dôvodoch odvolania uviedol, že je
presvedčený, že súd I. stupňa vec nesprávne právne posúdil. Má za to, že v predmetnom spore vzniklo
žalobcovi právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v rozsahu ním uplatnenom v žalobe, ako aj právo
na náhradu trov konania a pohľadávka v čase začatie konania nebola premlčaná. Pochybenie súdu I.
stupňa vidí v aplikácii predpisov občianskeho práva týkajúcich sa výslovne spotrebiteľských zmlúv na
úverovú zmluvu, ktorá bola medzi právnym predchodcom a žalovanou uzavretá podľa ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tvrdí, že záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere
uzavretej dňa 29.8.2005 má charakter absolútneho obchodu, t. z., že vždy podlieha režimu Obchodného
zákonníka. Pri posudzovaní, či sa jedná o obchodnozáväzkový vzťah, je rozhodujúca podstata právneho
vzťahu, bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Predmetná zmluva nevznikla reálnym
odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi (čo je charakteristické pre zmluvu o pôžičke v zmysle
Občianskeho zákonníka), ale vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný
záväzok žalobcu poskytnúť v prospech žalovaného finančné plnenie a zároveň záväzok žalovaného
takto poskytnuté plnenie, navýšené o úrok, splácať v dohodnutých splátkach. Z tohto dôvodu nie
je možné pri posudzovaní povahy zmluvy v predmetnom spore aplikovať ustanovenia občianskeho
práva. Týmto podporne odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 922/2007 a
uznesenie Krajského súdu v Žilne sp. zn. 8Co/242/2011. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch je pritom lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa preto
vzťahuje na tie práva a povinnosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch osobitne neupravuje. Použitie
Občianskeho zákonníka na zmluvu o úvere bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa ustanovenia §
1 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda len v prípadoch, kedy niektoré otázky nebolo možné riešiť



podľa Obchodného zákonníka. Premlčanie práva z dotknutého vzťahu sa preto vzhľadom na charakter
a povahu zmluvy posudzuje podľa predpisov Obchodného zákonníka. Ďalším dôvodom, pre ktorý
nemožno na danú zmluvu aplikovať ustanovenia občianskeho práva ohľadom spotrebiteľských zmlúv, je
zákonné prechodné ustanovenie § 879j občianskeho zákonníka. Ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť až po 1.1.2008 sú s poukazom
na vyššie uvedené ustanovenie zákona pre posudzovanie zmluvy o úvere uzavretej dňa 29.8.2005,
z ktorej nárok pre žalobcu vznikol pred 1.1.2008, bezpredmetné. K aplikácii Smernice č. 93/13/EHS
súdom I. stupňa na dotknutú zmluvu, uviedol, že túto smernicu nemožno aplikovať priamo, lebo
smernica ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny priamy účinok. Smernica nezaväzuje a
nezakladá práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám priamo, ale vyžaduje sa jej transpozícia
do vnútroštátneho práva. Vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy ako akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom, bez ohľadu na právu formu, bolo uskutočnené až novelou Občianskeho
zákonníka s účinnosťou od 1.1.2008, pričom v zmysle

prechodného ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka sa vznik právnych vzťahov spred 1.1.2008,
ako aj nároky z nich vniknuté pred 1.1.2008, posudzujú podľa doterajších predpisov t.j. podľa
Občianskeho zákonníka platného a účinného pred 1.1.2008. Pri výklade tohto ustanovenia treba
zohľadňovať najmä princíp ochrany a zachovania právnej istoty. Nie je možné práva a povinnosti
vzniknuté z úverovej zmluvy pred 1.1.2008 bez ohľadu na to, či je jednou zo zmluvných strán
subjekt spĺňajúci označenie za spotrebiteľa alebo nie, posudzovať podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty sa na premlčanie práva žalobcu zo záväzkovo-
právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere, z ktorej nárok vznikol pred 1.1.2008, aplikuje úprava
Obchodného zákonníka platná ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením pohľadávky uplatnenej
žalobcom v tomto súdnom konaní. Námietka premlčania vznesená žalovanou v konaní pred súdom I.
stupňa neobstojí. Žalobca podal žalobný návrh včas, ešte pred uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty na
uplatnenie práva žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Ďalej v dôvodoch odvolania poukazuje
na to, že žalovaná od úverovej zmluvy neodstúpila v zákonom stanovenej 7-dňovej lehote v zmysle
ustanovenia § 8 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z.z. v spojení s ust. § 48 OZ. Podmienky splácania úveru boli
jasne zmluvne dojednané. Žalovaná s podmienkami splácania úveru do omylu uvedená nebola. Čo sa
týka navýšenia úverovej zmluvy, tieto skutočnosti zo zmluvy priamo vyplývajú a každý je povinný sa
s nimi pred podpisom oboznámiť. Nesúhlasí s tvrdením súdu I. stupňa, že medzi účastníkmi nedošlo
k platnej dohode o zmluvnej pokute. Úprava zmluvnej pokuty pre prípad neplnenia si zmluvných
povinností je riadne zmluvnými stranami dojednaná v ustanovení hlavy 13, § 2 s označením „záverečné
ustanovenia“ úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť úverovej zmluvy. Podpisom úverovej zmluvy tak bola žalovaná viazaná úverovými podmienkami.
Odvolateľ má za to, že je jednoznačne preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky
z titulu nesplateného úveru v rozsahu ním uplatnenom v žalobe, ako aj právo na náhradu trov konania
a žalobcom uplatnený nárok nebol v čase začatie konania premlčaný. Preto žiada, aby odvolací súd
odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatňuje trovy odvolacieho konania.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Podaným odvolaním bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý len vo výroku o zamietnutí žaloby
a v závislom výroku o náhrade trov konania. Napadnutú časť rozsudku odvolací súd preskúmal bez
zopakovania, či doplňovania dokazovania. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol
termín vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.
1, 3 O.s.p). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní
napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie. Z výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vo veci aj správne právne rozhodol. Súd prvého stupňa
napokon svoje rozhodnutie i náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom

odôvodnil tak, ako to predpokladá ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. . Preto v tejto súvislosti odvolací súd
plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).



Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v týchto výrokoch a k odvolacím dôvodom odvolací
súd len dopĺňa:

Je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie sumy 519,45 Eur. Tento nárok si žalobca uplatnil
na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 29.8.2005 medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou
Home Credit Slovakia a žalovanou. Prvostupňový súd prvého stupňa túto zmluvu posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú a na prejednávanú vec správne aplikoval Občiansky zákonník v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy.

Keďže žalobca sa s takýmto postupom súdu I. stupňa nestotožnil a v odvolaní tvrdí, že na záväzkovo-
právny vzťah založený uvedenou zmluvou o úvere, z ktorej nárok vznikol pred 1.1.2008, je potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka platné ku dňu omeškania žalovanej so zaplatením
pohľadávky, je základnou otázkou pre právne posúdenie veci, vzhľadom k vznesenej námietke
premlčania zo strany žalovanej, posúdiť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (4 ročná
premlčacia doba upravená v Obchodnom zákonníku), alebo občianskoprávny vzťah (3 ročná premlčacia
doba upravená v Občianskom zákonníku).

Úverová zmluva zo dňa 29.8.2005, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je
z hľadiska svojho obsahu úverovou zmluvou upravenou v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá sa v súlade s § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka spravuje Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto
úverovej zmluvy osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový
vzťah posudzovaný v prvom rade podľa zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Tento zákon je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa preto
aplikuje len na tie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne upravené Zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Použitie Občianskeho zákonníka bolo však v období od 25.11.2004 do
31.12.2007 prípustné nielen podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré
otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa § 23a zákona číslo 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté
podľa Obchodného zákonníka, ak sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka, sa majú primerane použiť ustanovenia
tohto osobitného predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka. Preto je správny záver súdu prvého stupňa
o tom, že úverová zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 29.8.2005, je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená.

Ako už bolo vyššie uvedené, vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu
(lex specialis). Z dôvodu, že v tomto osobitnom predpise (zák. č.

634/1992 Zb.) nie je upravený inštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasledujúce).

Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že námietka žalobcu poukazujúca na
aplikáciu premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka je nedôvodnou. V tomto smere platí navyše aj
aplikácia ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá nepripúšťa pre spotrebiteľa ani zmluvne
dohodnúť podmienky nevýhodnejšie oproti Občianskemu zákonníku. S uplatnením Obchodného
zákonníka by bola spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom
(trojročná premlčacia doba).

Už uvedené skutočnosti sú postačujúce preto, aby mohol odvolací súd uzavrieť, že nemožno žalobe
žalobcu, a teda ani jeho odvolaniu, vyhovieť. Preto odvolací súd nevidí dôvod dávať odpoveď
na všetky v odôvodnení podaného odvolania nastolené skutkové a právne otázky. V tomto smere
odkazuje aj na to, že judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok GEORGIADIS
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok



Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1998-I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p.

Úspech v odvolacom konaní mala žalovaná. Preto jej v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešná žalovaná si však nárok na náhradu trov
konania neuplatnila a preto odvolací súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania obom
účastníkom.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.