Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/179/2013 z 8. 7. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 8. júla 2014, sp. zn. 2Co/179/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8111236199.1 Krajský súd Prešov | 2Co/179/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8111236199.1 | 2014-07-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 588 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/466c9cc8-34c4-49e6-b19d-8262ad177f12 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8111236199.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/179/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111236199
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111236199.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcov: 1/ X. V., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ R. V., obaja bytom P., X. XX, zastúpených JUDr. Emilom Župíkom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Pražská č. 4, proti žalovanej Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. F. XX, zastúpenej JUDr.
Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova č. 8, o neplatnosť kúpnopredajnej
zmluvy s prísl., o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
27.06.2013 č.k. 15C 194/2011 - 117 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 316,44 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a tiež určenia, že nehnuteľnosti uvedené v predmetnej zmluve patria
do dedičstva rešpektujúc platný závet závetcu, ich právneho predchodcu. Súd prvého stupňa posudzoval
oba určovacie výroky samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobe nebolo
možné vyhovieť. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v konaní o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy
nemôže byť žalobe vyhovené, pokiaľ sa konania nezúčastnia všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzavreli,
prípadne ich právni nástupcovia. Tento rozsudok by totiž nebol záväzný pre všetkých, ktorých sa
rozhodnutie má týkať. Žalobcovia ďalej nepreukázali, že majú na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, pretože určením neplatnosti právneho úkonu by nebola odstránená právna neistota žalobcov
a vzťahy medzi účastníkmi konania by sa neusporiadali. Uviedol, že účastník kúpnej zmluvy X. V. ako
predávajúci je nebohý, jeho právnymi nástupcami sú okrem žalobcu v 1. rade a žalovanej aj I. V.,
ktorého žalobcovia ako účastníka v tomto konaní neoznačili. Rozsudok by tak nebol právne záväzný pre
všetkých účastníkov konania v súlade s ustanovením § 159a ods. 1 O.s.p. Pokiaľ ide o žalobu o určenie,
že nehnuteľnosti prevádzané napadnutou kúpnopredajnou zmluvou patria do dedičstva po nebohom
poručiteľovi - predávajúcom titulom absolútnej neplatnosti zmluvy, súd prvého stupňa vyhodnotil taktiež
ako nedôvodnú. Žalobu v tejto časti zamietol taktiež pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu
a aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Zdôraznil, že v prípade uplatnenia nároku, ktorý doposiaľ
nebol predmetom dedičského konania, sú legitimovaní všetci dedičia podľa § 91 ods. 2 O.s.p. Aj v tejto
súvislosti žalobcovia ako účastníka konania neoznačili ďalšieho dediča po X. V. I. V., syna nebohého



poručiteľa. Navyše podľa súdu prvého stupňa žalobcovia formulovali petit žalobného návrhu tak, že
nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy majú patriť do dedičstva tak, aby bola rešpektovaná
vôľa závetcu. Súd prvého stupňa zdôraznil, že ak by aj vyhovel žalobe požadujúcej uvedené určenie,
vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, pričom v tomto konaní súd
nemôže prejudikovať, aké bude rozhodnutie o dedičstve. Súd by teda vo výroku nemohol uviesť, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva podľa závetu závetcu. Zdôraznil, že nebolo možné poučiť účastníkov
o vecnej legitimácii a teda o tom, koho v dôsledku nerozlučného spoločenstva majú v konaní ako
účastníkov označiť. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 56/95. Žalobu
žalobcov preto ako neopodstatnenú zamietol, o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí
navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
žalobcovia uviedli, že žalobu podali preto, že otec žalobcu v 1. rade v rokoch 1975 - 1976 daroval im ako
manželom parcelu č. 48/18- trvalé trávnaté porasty na výstavbu rodinného domu a poradil žalobcom,
aby si odkúpili susednú parcelu kvôli získaniu potrebnej šírky pozemku na výstavbu. Žalobcovia tak
urobili, takto rozšírený pozemok o prikúpenú časť ohradili, nasadili stromy a od roku 1977 nehnuteľnosť
nerušene užívali ako svoje vlastníctvo. V roku 2003 sa dozvedeli, že existuje kúpna zmluva formou
notárskej zápisnice N 184/2001, Nz 186/2001, ktorou otec žalobcu v 1. rade previedol uvedený pozemok
na žalovanú, svoju dcéru a sestru žalobcu v 1. rade a tá v roku 2003 začala rušiť ich dovtedajšiu nerušenú
oprávnenú držbu pozemku s tým, že tento pozemok žalobcovia vydržali. Bolo teda kúpnou zmluvou
prevedené vlastníctvo k pozemku, ktorý už žalobcovia vlastnili. Žalobcovia dôvodili tiež to, že kúpna
zmluva je neplatná aj preto, že otec žalobcu v 1. rade bol v čase spísania uvedenej zmluvy osobou s
poruchou vedomia, bol postihnutý demenciou, takmer úplnou stratou zraku a nemohol písať. Žalobcovia
s rozhodnutím súdu prvého stupňa a dôvodmi, pre ktoré žalobu zamietol, nesúhlasia. Zastávajú názor,
že súd vedel o vadách návrhu od jeho doručenia a konanie vôbec nemal začať, ale mal návrh vrátiť
žalobcom a potom, v prípade neodstránenia vád, konanie zastaviť. Ak totiž súd zistí vady v podaní
návrhu na súdne rozhodnutie, pre ktoré by navrhovateľ nemohol byť v konaní úspešný, konanie nezačne
a vráti späť návrh navrhovateľovi. Ak konanie v takom prípade začne, od začiatku spôsobí porušenie
rovnováhy v konaní a navrhovateľa od začiatku postaví do úlohy neúspešného účastníka, ktorého
postihne neúspešné rozhodnutie, hoci o tom súd vedel už pri príprave konania. V zmysle týchto dôvodov
tak žalobcovia navrhli podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá rozsudok ako vecne správny navrhla potvrdiť.
Zdôraznila, že otázka vecnej legitimácie účastníka konania je otázku plynúcou z hmotného práva, a
preto sa na ňu nevzťahuje pre súd povinnosť podľa § 5 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p.
a to spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov opodstatnené nie je.

Žaloba, ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
dňa 09.05.2001, je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Danosť naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení je jednou z nevyhnutných podmienok, aby
bolo možné takejto určovacej žalobe vyhovieť. Žalobca má pritom právny záujem na určení, ak by
bez neho bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by jeho
právne postavenie sa stalo neistým. Určovacia žaloba je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie
ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jej cieľom je
poskytnutie preventívnej ochrany.



Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v minulosti vedení ako spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XX, parcela č. 36 - lúka vo výmere 1334m2, kat. úz. X. F., čo dokazuje predložený výpis z tohto listu
vlastníctva (č.l. 37). Od toho odvodzovali svoj právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorá bola uzatvorená dňa 09.05.2001, spísaná vo forme notárskej zápisnice N 184/2001, Nz 186/2001
medzi predávajúcim X. V., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcim a žalovanou kupujúcou. Predmetom tejto
kúpnej zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu, okrem iného aj k parcele č. 36 vo výmere 1334 m2,
zapísané na LV č. XX, kat.úz. X. F. s tým, že vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam
v prospech žalovanej bol povolený 07.11.2001. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bol právnym predchodcom,
otcom žalobcu v 1. rade, ako aj žalovanej.

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú
vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o
ktoré v konaní ide; môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by
vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (v tomto prípade ide len o aktívnu
legitimáciu). Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je
teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide.

Z právnej úpravy kúpnej zmluvy uvedenej v § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že kúpna
zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi predávajúcim na strane jednej a medzi kupujúcim
na strane druhej, pričom na jednej strane, alebo na obidvoch stranách môže vystupovať viac subjektov.
Všetci títo účastníci kúpnej zmluvy sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú
vecne legitimovaní, ak sa predmet konania týka tohto právneho úkonu. Treba zdôrazniť, že obsahom
právneho vzťahu z kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré sú vzájomné
(synalagmatické). To znamená, že v tomto právnom vzťahu právam predávajúceho korešpondujú
povinnosti kupujúceho a naopak. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu nemožno navzájom
oddeliť. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmet konania sa preto týka tak
predávajúceho, ako aj kupujúceho.

Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov.
Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (§ 91 ods. 2 O.s.p.), z čoho
vyplýva, že účastníkmi konania, či už na strane žalobcu alebo žalovaného, o takomto návrhu musia
byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa
vzťahujú iba na nich (§ 159 ods. 2, § 159a O.s.p.); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej
legitimácie.

Ako bolo vyššie uvádzané, predávajúcim účastníkom kúpnej zmluvy z 09.05.2001 bol X. V., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Menovaný zomrel so zanechaním závetu (N 46/1993)
a jeho právnymi nástupcami sú dedičia v prvej skupine, a to deti - žalobca v 1. rade, žalovaná a
syn I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - O. E., R. XX. Uvedené vyplýva z obsahu spisu Okresného
súdu Prešov sp. zn. 26D 699/2006. Keďže v spore o neplatnosť kúpnej zmluvy sa predmet konania
týkal tak predávajúceho, ako aj kupujúceho, museli byť všetci títo nositelia hmotnoprávnych oprávnení
(povinností) účastníkmi tohto konania. Žaloba mala byť preto správne podaná nielen proti žalovanej,
ale aj ďalšiemu právnemu nástupcovi po predávajúcom, ktorým je I. V..

Za situácie, že podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nesmeruje proti všetkým účastníkom
takto namietaného právneho úkonu, súd prvého stupňa správne poukázal na nedostatok vecne
legitimácie účastníkov tohto konania. Treba pritom zdôrazniť, že vecná, či už aktívna alebo pasívna
legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv, či povinností,
ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej, resp. pasívnej legitimácie účastníkov je vždy
dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou
stanovenou v § 5 O.s.p. Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená len na poučenie účastníkov o
ich procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch
a procesnom postupe). Nemožno však z nej vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcov o tom, že nimi
označení účastníci nie sú v spore výlučne legitimovaní, keďže by tak už nešlo o poučenie o procesných



právach a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný a ani oprávnený
poskytnúť. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní poukazujú na povinnosť súdu poučiť účastníkov o nedostatkoch
podaného žalobného návrhu, takéto poučenie zo strany súdu v súlade s § 5 O.s.p. sa môže týkať iba
procesných nedostatkov žaloby, keď je potrebné, aby návrh zodpovedal kritériám určeným v § 43 a
§ 79 O.s.p. Jedným zo spôsobov začatia konania pred občianskoprávnym súdom je podanie návrhu,
ktorý sa v sporovom konaní nazýva žalobou. Ustanovenie § 79 O.s.p. obsahuje náležitosti návrhu na
začatie konania a žaloby a pokiaľ podaný návrh nespĺňa náležitosti predpokladané týmto zákonným
ustanovením, vtedy je povinnosťou konajúceho súdu vyzvať účastníkov na jeho doplnenie a odstránenie
vád návrhu postupom podľa § 43 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p. Poučovacia povinnosť
súdu, ako bolo už uvádzané, sa však nevzťahuje na poučenie o hmotnom práve a teda o tom, aký okruh
účastníkov má byť v tom-ktorom prejednávanom spore daný.

Uvedené závery platia aj v prípade žaloby žalobcov o určenie, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom
napadnutej kúpnej zmluvy, má patriť do dedičstva po ich právnom predchodcovi, X. V., zomrelom dňa
XX.XX.XXXX.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia
sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič.

Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné
(§ 159 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 2 O.s.p.) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri
prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.

K nadobudnutiu dedičstva dochádza okamihom smrti poručiteľa s tým však, že právna úprava
dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného
predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Podľa
rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s
účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným
rozhodnutím súdu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí a to najmä, kto
bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal
poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého
majetku patriaceho do dedičstva. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo
dedičstvo medzi nimi ohľadom vecí, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní vedenom aj s inou osobou
ako dedičom, vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy
(nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva
ohľadom tejto veci, všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci.

Preto záver súdu prvého stupňa o nemožnosti vyhovenia žalobe o určenie rozsahu dedičstva z dôvodu,
že účastníkom tohto sporového konania neboli všetci právni nástupcovia po poručiteľovi X. V., je vecne
správny (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 222/2010).

S poukazom na všetky tieto dôvody, keď správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania
účastníkov, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 150 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd konštatuje, že použitie tohto zákonného ustanovenia zodpovedá
osobitým okolnostiam tohto konkrétneho prípadu, účastníkmi ktorého sú blízky príbuzní, keď je tiež
zrejmé, že v ďalšom konaní, ktoré prebieha medzi týmito účastníkmi pod sp. zn. 12C 273/2004 OS
Prešov ohľadom určenia vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti, ktorej časť bola predmetom
napadnutej kúpnej zmluvy, náhrada trov inak úspešným žalobcom podľa tohto zákonného ustanovenia
taktiež priznaná nebola.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.