Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/29/2013 z 9. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. apríla 2014, sp. zn. 14S/29/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200178.2 Krajský súd Trnava | 14S/29/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2013200178.2 | 2014-04-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 250j ods. 2 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/81ae3d88-a831-4592-a5a1-0bb6795363ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200178.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/29/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200178
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200178.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

X. súd v W. v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny
Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Ing. T. T. - Royal Market, M. Bela 5, 921
01 Piešťany proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia odporkyne č.: 15100-2/2013-BA zo dňa 22.01.2013 takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: 15100-2/2013-BA
zo dňa 22. januára 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie
konanie.

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2013 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej
č.15100-2/2013-BA zo dňa 22.01.2013, ktorým žalovaná ako druhostupňový správny orgán zmenila
v nepatrnej časti prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.700-0413513312-GC04/12 z
21.11.2012 tak, že vypustila z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia text týkajúci sa ustanovenia §
152a zákona a v ostatnom potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ako
prvostupňový správny orgán predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné na
nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie
január 2009 až jún 2012 celkovo 3.447,48 Eur.

Žalobca žiadal rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko žalovaná svoje
rozhodnutie založila na neúplných a nesprávnych skutkových zisteniach. Namietal, že právne účinky
rozhodnutia žalovanej dňom 31.10.2012 nenastali, nakoľko listová doručenka mu nebola doručená
zákonným spôsobom, ale v rozpore s ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej
uviedol, že žalovaná síce akceptovala, že mu na základe pozastavenia prevádzkovania živnosti zanikol
status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len SZČO) podľa § 5 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, nie však podľa písm. c) tohto zákona, nakoľko mal povolenie na výkon činnosti
samostatného finančného agenta v sektore kapitálového trhu, a to podľa zák.č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch, ktoré oprávnenie mu zaniklo 18.4.2011. V tejto súvislosti namietal, že žalovaná nepovažovala
za rozhodujúce, či žalobca tieto činnosti aj vykonával a aký z nich dosahoval príjem, ale že bol oprávnený
vykonávať takúto činnosť a celkový príjem z podnikania zo živnosti a zo sprostredkovateľskej činnosti
podľa živnostenského listu spolu bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu. Mal za to, že
žalovaná dôsledne neprihliadala na jednotlivé statusy SZČO a neoddelila príjmy z nich dosiahnuté
pre posudzovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Poukázal
ďalej na to, že žalovaná pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení



prihliadala na všetky príjmy z podnikania, ktoré mu vyplynuli z podnikateľskej činnosti v príslušnom
kalendárnom roku, avšak prihliadnuť mala len na tie príjmy, ktoré jej plynuli z trvajúceho statusu SZČO.
Má za to, že žalovaná v danom prípade nemala prihliadať na príjmy zo živnosti, pri ktorej došlo k
pozastaveniu prevádzkovania živnosti od 1.1.2009 do 30.11.2009 a k zániku statusu, od 1.1.2010 do
30.11.2010, od 1.2.2011 do 29.12.2011 a od 4.1.2012 do 4.7.2012 nemala prihliadať na tú časť príjmov
za rok 2007, ktoré žalobca získal zo živnosti.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.3.2013 uviedla, že na účely sociálneho poistenia sa
za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom
poistení, pričom skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely
sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia
na výkon takejto určenej činnosti. Uviedla, že samotný vznik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších
predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou SZČO, ktorý táto osoba dosiahla za
predchádzajúci kalendárny rok, pričom jeho vznik sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka.
Pokiaľ ide o zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej SZČO alebo výnosu súvisiaceho s
podnikaním a s inou SZČO, ale aj stratou právneho postavenia SZČO, t.j. dňom zániku oprávnenia. V
tejto súvislosti konštatovala, že dňa 2.1.2009 podal žalobca registračný list - FO odhlášku z povinného
sociálneho poistenia s dátumom zániku tohto poistenia ku dňu 31.12.2008. Uviedla, že vzhľadom k
tomu, že žalobca je SZČO aj podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31.12.2010, rozhodla o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia osobitným rozhodnutím v zmysle ust. § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
Ďalej konštatovala, že aj napriek tomu, že žalobcovi bolo dňa 31.12.2008 pozastavené živnostenské
oprávnenie, nezaniklo mu ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie,
keďže nenastala skutočnosť podmieňujúca zánik tohto povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010.
K námietkam žalobcu týkajúcim sa posudzovania jeho príjmu na účely týchto poistení uviedla, že zákon
o sociálnom poistení neobsahuje žiadne ustanovenie, na základe ktorého by sociálna poisťovňa bola
povinná rozlišovať príjmy SZČO podľa toho, na základe ktorého ustanovenia § 5 zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 31.12.2010 je fyzická osoba považovaná za SZČO. Uviedla, že zák.č.
461/2003 Z.z. upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako
„jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. K tvrdeniu žalobcu, že
sociálna poisťovňa si pri posudzovaní statusu SZČO všíma len zápis a výmaz v registri vedenom
Národnou bankou Slovenska (ďalej len NBS) uviedla, že zápis do tohto registra bol nevyhnutným
predpokladom pre výkon činnosti sprostredkovateľov poistenia alebo zaistenia podľa zák.č. 340/2005
Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinnom do 31.12.2009, a preto tento zápis bol pre sociálnu poisťovňu rozhodujúci. Vzhľadom k tomu,
že žalobca mal s účinnosťou od 26.8.2002 povolenie na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných
služieb a zároveň bol s účinnosťou od 9.8.2006 zapísaný do registra ako viazaný sprostredkovateľ
poistenia alebo zaistenia, bol považovaný k 31.12.2008, a aj po tomto dni, za samostatne zárobkovo
činnú osobu. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa náležitostí napadnutého rozhodnutia v zmysle
zák.č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) uviedla, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa v
zmysle § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,
t.j. zákon č. 71/1967 Zb., a teda ani jednotlivé ustanovenia upravujúce náležitosti rozhodnutí správnych
orgánov podľa tohto zákona. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedoručenia rozhodnutia
žalovaná uviedla, že za doručenie zásielky zodpovedá poštový doručovateľ t.j. Slovenská pošta a.s.,
ktorej poštové služby Sociálna poisťovňa za odplatu využíva. Keďže poštový doručovateľ a ani žalobca
v súvislosti s doručovaním rozhodnutia nekontaktovali Sociálnu poisťovňu - ústredie, nebol dôvod aby
Sociálna poisťovňa považovala doručenie tohto rozhodnutia za nezákonné.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že v
danej veci zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci a preto ho zrušil podľa § 250j
ods. 2 písm. c) O.s.p. .



Žalobca na pojednávaní dňa 10.4.2014 uviedol, že žalovaná ani prvostupňový správny orgán pri
svojom rozhodovaní neakceptovali námietky ktoré vznášal v priebehu správneho konania. K 31.12.2008
mal zaplatené všetko poistné, pričom od 1.1.2009 mal už prerušené platenie povinného poistného
ako samostatne zárobkovo činná osoba a tým aj zanikla jeho povinnosť odvádzať poistné Sociálnej
poisťovni.

Zástupca žalovanej sa na pojednávanie nedostavil a až po pojednávaní bolo súdu doručené jeho
písomné ospravedlnenie, v ktorom žalovaná súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1,2, 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba
podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu.

Predmetom konania bolo teda preskúmanie rozhodnutia žalovanej, či žalobcovi ako SZČO nezaniklo,
resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2008. Spornou
medzi účastníkmi bola otázka, či žalobca bol alebo nebol, vzhľadom na žalobcovo oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu naďalej samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle
§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Je nesporné, že žalobcovi vzniklo živnostenské oprávnenie
dňa 7.12.1998, ktoré mal pozastavené s účinnosťou od 1.1.2009 do 30.6.2009, pričom obdobie
pozastavenia živnostenského oprávnenia mu bolo predĺžené do 30.11.2009. Ďalej bolo zistené, že
žalobcovi bolo dňa 26.8.2002 udelené povolenie na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných
služieb (od 1.1.2010 bol považovaný za samostatného finančného agenta v sektore kapitálového trhu),
pričom povolenie vykonávať činnosť samostatného finančného agenta žalobcovi zaniklo 18.4.2011. Dňa
2.1.2009 podal žalobca registračný list - FO odhlášku z povinného sociálneho poistenia s dátumom
zániku tohto poistenia ku dňu 31.12.2008. Na základe toho, že žalobca bol samostatne zárobkovo
činnou osobou aj podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010,



žalovaná rozhodla o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
osobitným rozhodnutím v zmysle ust. § 178 ods. 1 písm. a) zák.č. 461/2003 Z.z. . Žalovaná mala za to, že
aj napriek tomu, že žalobcovi bolo dňa 31.12.2008 pozastavené živnostenské oprávnenie, nezaniklo mu,
ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, keďže nenastala skutočnosť
podmieňujúca zánik tohto povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
podľa § 21 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010.

Je potrebné konštatovať, že samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho
poistenia, nezakladá automaticky SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie. Status SZČO podľa § 5 písm. c) zák.č. 461/2003 Z.z. je podmienený vykonávaním činnosti
podľa osobitného predpisu, nakoľko podľa žalovaného, skutočnosť, že žalobca mal pozastavené
živnostenské oprávnenie v čase od 1.1.2009 do 30.11.2009 nebolo sporné, nezaniklo mu však ako
samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie,
keďže nenastala skutočnosť podmieňujúca zánik tohto povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010.
Na účely sociálneho poistenia nadobúda fyzická osoba status SZČO, ak vykonáva niektorú zo
zárobkových činností taxatívne ustanovených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení alebo
disponuje oprávnením na jej výkon. Je potrebné ďalej uviesť, že samotný zápis, alebo osvedčenie o
zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia podľa zák.č. 340/2005
Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov plní registračnú funkciu v súvislosti s dohľadom NBS nad finančným trhom,
ale nemá povahu oprávnenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Znamená to, že subjekt
zapísaný v uvedenom registri má len právo uchádzať sa o vykonávanie činnosti obchodného zástupcu.
Pokiaľ ide o status SZČO podľa § 5 písm. f) zákona o sociálnom poistení, tak tento je podmienený
vykonávaním činnosti obchodného zástupcu, a preto zánik nemocenského a dôchodkového poistenia
nemožno spájať so zrušením zápisu sprostredkovateľa poistenia v registri, vedenom NBS (rozsudok NS
SR z 15.12.2011; 7 Sžso/20/2011). Zákon o sociálnom poistení spája s jednotlivými vymedzeniami SZČO
rozdielne moment zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Pokiaľ teda žalovaná
nesprávne identifikovala žalobcu z titulu výkonu činností výlučného sprostredkovateľa poistenia ako
SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a rozhodla o nezániku povinného nemocenského a
dôchodkového poistenia ku dňu 31.12.2008, tak rozhodla predčasne, nakoľko k tomuto dátumu žalobca
síce mal oprávnenie oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, avšak podľa jeho
tvrdenia takúto činnosť v rozhodnom období nevykonával, nakoľko mal od 1.1.2009 pozastavenú činnosť
v živnostenskom registri a činnosť samostatného finančného agenta vykonával podľa jeho tvrdení, v
rámci živnostenského oprávnenia.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ako aj na základe vykonaného súdneho prieskumu, pri
ktorom je súd viazaný limitmi § 250h ods. 1 O.s.p. dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne,
nakoľko napadnuté druhostupňové rozhodnutie bolo vydané predčasne, bez toho, že by správne orgány
vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. V tejto súvislosti je ďalej potrebné konštatovať,
že sa správne orgány náležitým spôsobom nezaoberali argumentmi žalobcu, pričom úlohou správnych
orgánov je v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili.
V danom prípade zo strany správnych orgánov nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa so skutkovými
okolnosťami prípadu (správne orgány dostatočne nezistili skutkový stav veci) ale aj s vlastnými právnymi
závermi, ktoré ich viedli k takémuto rozhodnutiu, ktoré je za daného stavu potrebné považovať za
predčasné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaná je povinná posúdiť osobitne zánik povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia z každého jednotlivého statusu uvedeného v § 5 zákona o
sociálnom poistení, ktorý fyzická osoba spĺňa a nie ako „jedno poistenie“ ako konštatovala žalovaná vo
svojom písomnom vyjadrení.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania, pretože tento si žiadne trovy neuplatnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.



Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.