Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/103/2015 z 9. 11. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 9. novembra 2015, sp. zn. 15CoE/103/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6115208732.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15CoE/103/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6115208732.1 | 2015-11-09 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 ZRK
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01fe5f64-f4d4-44f7-a673-6c17f0c58f51
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6115208732.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/103/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208732
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208732.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom - hlásený pobyt
bezdomovca Mesto Banská Bystrica, vedenej pod sp. zn. Ex/2123/15 súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 2.250,00 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej
Bystrici č. k. 1Er/1260/2015 - 39, zo dňa 08. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/XXXX/XX, doručenú súdu  dňa 22.04.2015, zamietol, podľa ust.  § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že  súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka (bod 10.2.2. II. časti Všeobecných obchodných podmienok - VOP) nie je
dojednaná individuálne a napriek jej formulácii všemožne znemožňuje spotrebiteľovi brániť jeho práva
pred všeobecným súdom,   zákon obchádza. V zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka -
ust. § 52 a nasl. týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ide od počiatku (ex tunc) o neprijateľnú a absolútne
neplatnú podmienku zmluvy (§ 39 a § 53 ods. 1,  ods. 4 písm. r) a ods. 5). A hoci VOP v bode 10.2.3
stanovili, že pokiaľ povinný nedoručí veriteľovi najneskôr pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že
s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal, ani toto ustanovenie nie je spôsobilé
privodiť platnosť rozhodcovskej doložky, pretože od absolútne a od počiatku neplatnej rozhodcovskej
doložky sa odstúpiť nedá. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, potom exekučný titul nie je materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti
za neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho
exekútora.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.
Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky



ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k
hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný
súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý
nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu
proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti
prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať
vecnú správnosť rozhodcovského súdu.

Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo  exekučný súd založil  a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil                          v súvislosti s neprijateľnosťou
zmluvnej podmienky.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách                            a nemožno ho
za to sankcionovať. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom,
zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.

Povinná, ani súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na  rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona                 č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (O. s. p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v
rozpore so zákonom  a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle  § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého povinnému právnym
predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, na základe Zmluvy o úvere  uzavretej
dňa 24.05.2010. Právny vzťah účastníkov podlieha režimu spotrebiteľského práva.

Oprávnený predmetnú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok.

V Zmluve o úvere zo dňa 24.05.2010  pod bodom 6)  je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10.II. časti Všeobecných obchodných podmienkach.
Klient  zároveň vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej
uzatvorenia. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a
jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní.“



K zmluve pripojené tzv. Obchodné podmienky pre úver (verzia - platné od 15.01.2010 a účinné
od 1.2.2010), v čl. 11 ods. 2. zakotvujú: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú zo ZoU budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov
rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto
sporov.“  Zároveň boli exekučného súdu predložené aj tzv. Všeobecné obchodné podmienky, obsahujúce
rozhodcovskú doložku v čl. 10.2., ktoré v zmysle bodu 9. Časť IV. - Prechodné a záverečné ustanovenia,
„nadobudli platnosť 16.11.2009 a účinnosť dňa 1.12.2010. Touto aktualizáciou VOP sa ruší znenie
VOP zo dňa 17. decembra 2008.“  Nasleduje vytlačené meno predsedu predstavenstva a člena
predstavenstva.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom (t.j. Poštová banka a.s. - právnym predchodcom oprávneného)
podľa čl. 2 ods. 6 zmluvy o úvere, kde sa zmluvné strany (spotrebiteľ a veriteľ) dohodli, že všetky spory
vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.  Podľa bodu bod 10.2.2
VOP písm. a), b):
a) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania.
b) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2.
Všeobecných obchodných podmienok  (aj v spojitosti s odkazom na bod 11.2. Obchodných podmienok
pre úver (verzia platné od 15.01.2010 a účinné od 1.2.2010))  je neprijateľnou podmienkou podľa ust.
§ 53 ods. 1  a ods. 4 písm. r) a neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od
01.01.2008, aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.
04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. z 02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka).

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 10.2.
Všeobecných obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Z formulácie bodu 10. 2. 2.  a), b) vyplýva v prípade podania
žaloby pre banku aj pre klienta, jednoznačný záväzok banky aj klienta, obrátiť sa výlučne na vopred
určený (vybraný) rozhodcovský súd, jednoznačne stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy  smernice Rady č. 93/13/EHS v tom
význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

Z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, na ktoré poukazuje oprávnený, pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods.
1,  nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu
účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť
riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak
klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu
s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s.
p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto nepostupoval. Dlžníkovi
(spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred
pripravenej rozhodcovskej doložky, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia
sporov, že s takouto doložkou súhlasí. Iný záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na znenie bodu 10.2.3.
VOP  „Ak klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne



oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to že ju prijal“, ktoré má učiniť zadosť, že
klient (povinný) s rozhodcovskou doložkou vyslovil súhlas, a teda bola právne relevantným spôsobom
založená právomoc rozhodcovského súdu. Okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ)
je povinný platnosť rozhodcovskej doložky namietať pri uzavretí  zmluvy resp. bankového obchodu
osobitnou formou „písomne“, spotrebiteľa  pri vyjednávaní podstatne znevýhodňuje. A správe podotkol
okresný súd, že od neplatnej rozhodcovskej doložky sa ani nedá odstúpiť.

Odvolací súd dodáva, že takto uzavretá doložka nespĺňa ani náležitosti písomnej formy, zjavne
účastníkmi nie je podpísaná.

Platnosť doložky nemožno obhájiť ani tým, že priamo v zmluve o úvere (bod 6) je uvedené: „Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných
podmienkach“. V Zmluve o úvere zo dňa 24.05.2010 je síce uvedené v ustanovení časti 2, bod 2.
že : „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými
podmienkami (OP) pre úver, ....... Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený s súhlasí
s nimi “, VOP a taktiež Obchodné podmienky pre úver sú však len nepodpísaný dokument, ani inak
bližšie identifikovaný v zmluve. Potom nemožno prijať záver, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi
uzavretá v kogentne predpísanej forme, tak ako vyžaduje  ust. § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK (písomne pod
sankciou neplatnosti právneho úkonu).

Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad  rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
§ 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného
súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do
materiálnej správnosti.  Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.  Postup
exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol
exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.