{"guid": "232e80da-f6fc-4b03-b3b4-ad46d5858f0c:5fae2b6c-ce5c-4cad-9653-fe4964f42704", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2313208846.2", "spisova_znacka": "10Co/17/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/17/2017 z 27. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. marca 2018, sp. zn. 10Co/17/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2313208846.2", "identifikacne_cislo": "2313208846", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Brišková", "sudca_id": 947, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-briskova-947", "datum_vydania": "2018-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/861", "nazov": "predpis č. 861/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/861", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/861-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fae2b6c-ce5c-4cad-9653-fe4964f42704", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2313208846.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2313208846.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2313208846.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/17/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208846
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313208846.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Příkop
843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: C. K., nar. XX. G. XXXX,
bytom W., N. XXX/XX, o 650 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 5. septembra 2016 č. k. 25C/61/2013-117 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške
650 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 650 eur od 23. októbra 2009 do zaplatenia,
6%-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 650 eur od 26. februára 2010 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 2,17 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Uznesením súdu prvej inštancie zo 7. januára 2016 č. k. 25C/61/2013-100 bolo konanie
čiastočne zastavené o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne. Rozhodnutie odôvodnil
článkom 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, 4, čl. 7 ods. 1, 2, 3, čl. 19 Nariadenia (Naradenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu), ustanovením § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods.
5, § 54 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 4 ods.
1 až 4, 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 75 zákona č. 191/1950
Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, ako i poukazom na Smernicu Rady (ES)
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, článok 4, 9, 14
Smernice Rady (ES) 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Vecne zdôvodnil, že
žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že je nadobúdateľkou všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 1. júna 2009, na zmenkovú sumu 650 eur, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25%
denne od 23. októbra 2009 (za miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25). Hoci si žalobkyňa uplatnila právo na
zaplatenie pohľadávky zo zmenky, prioritou bola ochrana práv spotrebiteľa, pričom bolo preukázané, že
predmetná zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, písomnej
úverovej zmluvy č. 2550460 z 1. júna 2009, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. Zmluva
bola uzavretá na formulári veriteľa s predtlačeným textom, do ktorého sa dopisovalo označenie dlžníka,
suma, ktorú mal obdržať a ktorú splatiť. Súčasťou zmluvy boli predtlačené všeobecné podmienky



poskytnutia úveru, obsahujúce v čl. 17 Dohodu o vyplnení zmenky, pričom v zmenke neboli vyplnené
údaje o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne
uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Veriteľ si práva z úverovej zmluvy uplatnil na Stálom rozhodcovskom súde v
Bratislave, ktorý rozsudkom sp. zn. SR 03732/10 z 12. mája 2010 zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
650 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 650 eur od 23. októbra 2009 do zaplatenia a
zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 650 eur od 26. februára 2010 do zaplatenia. Zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Bez
ohľadu na skutočnosť, že predmetom konania sú uplatňované nároky zo zmenky, súd prvej inštancie
sa musel zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa (porov. rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie sp. zn. C-419/2011 Česká sporiteľňa a.s. proti Gerald Feichter). Predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov
(spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru). Nešlo teda o individuálne zmluvné dojednanie,
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa.
Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd prvej inštancie preto vyhodnotil za neprijateľnú podmienku
podľa § 53 ods. 1, 5 O. z.. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná i samotná
zmenka, čo korešponduje s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 4 Obo 161/2007. Skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne
postupovala v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, preukazoval aj list Európskej komisie
č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva Európskej únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., vymáhajúcej
nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek,
zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty môžu povoliť ich používanie len vtedy, ak súčasne
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať
nekalosť zmluvných podmienok. Súdny dvor Európskej únie vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôže predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Predložená zmenka
bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., pretože presahuje najvyššiu prípustnú
výšku a je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 O. z.. Súd prvej inštancie poukázal
aj na § 17 zmenkového a šekového zákona, na zneužitie práva a neprípustný výkon práva. Rozhodnutie
o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok
zákon č. 160/2015 Z. z.). Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, vzniklo právo na náhradu trov konania,
ktorá jej však priznaná nebola, pretože si náhradu trov konania neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením jej návrhu
v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, čo mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnym procesným postupom jej bolo znemožnené uskutočňovať
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako i súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. síce umožňuje
súdu, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, tento
postup je však možné použiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie veci a nevykonanie dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. V uvedenom smere súd prvej inštancie svoj postup vôbec nezdôvodnil. Zmenka je listinný cenný
papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne. Žalovaná mohla na základe článku 5
ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej
iniciatívy na ťarchu žalobkyne vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako
spotrebiteľa. Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorila
úverovú zmluvu, pričom zmenka má zabezpečovací charakter. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdeným ani jedného z účastníkov. Žalobkyňa je majiteľom zmenky na základe indosamentu



a nie je účastníčkou akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako i nesprávnej interpretácii komunitárneho
práva. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č.
191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu (najmä ustanovenie § 17). Kto je žalovaný
zo zmenky môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť
týchto námietok preukázal. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena
zo žalovaného na žalobkyňu. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť. Zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku,
ktorý bol pôvodom jeho vzniku (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ďalej len „NS
ČR“ sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Zabezpečovacia zmenka je samostatným nárokom, nezávislým na
existencii zabezpečovanej pohľadávky. Zmenka uplatňovaná v danom konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti a teda ide o platnú zmenku. Zmenka je cenným papierom, ktorým vzniká priamy
bezpodmienečný nesporne abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste
a čase stanovenú peňažnú čiastku. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na argumentácii, ktorú
získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo nie je v právnom štáte prípustné. K pripomienka Európskej
komisie (vo veci C-558/2013) je potrebné uviesť, že ide len o jeden z názorov jedného z účastníkov
prejudiciálneho konania. Citovanie a aplikovanie takéhoto názoru je neprípustné a takýto postup
predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa poukázala na vyjadrenie Slovenskej
republiky v predmetnom prejudiciálnom konaní. Poukaz na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007
nebol dôvodný. Nešlo o prípad indosovanej zmenky, pričom šlo o konanie o vydanie zmenkového
platobného rozkazu. V konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11 je riešená odlišná prejudiciálna otázka
než by sa mohla týkať prejednávanej veci. Žalobkyňa poukázala na závery rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 (v skutkovo a právne zhodnej veci), podľa ktorých sa nejedná o prípad
uplatňovania pohľadávky zjavne neopodstatnenej alebo o neprípustný návrh. Pokiaľ námietka zo strany
dlžníka nie je vznesená a preukázaná, neexistuje dôvod na základe ktorého by súd mohol opodstatnene
vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky.
Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013. Odvolací sú považoval zmenku predloženú žalobkyňou za platnú a
dlžník, i keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome
na jeho škodu. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami
samostatnými.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúci zjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc
tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň
komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych
noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna
kontrola dopadá aj na zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, ktorí z nej nemôžu byť vylúčení v dôsledku
zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.



7. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).

8. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom
súde, ktorý jeho návrhom vyhovel, ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu,
ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené
zmenky majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej
úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko,
s.r.o. zastupovala žalobkyňu a POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne
úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to, aby
zmluvu predložila.

9. Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015
Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

10. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu,
ktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

11. Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva
použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovanej ako dlžníka zo
spotrebiteľskej zmluvy.

12. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej
formalistického prístupu, odvodzujúceho nárok výlučne z povahy inštitútu uvedeného v návrhu (zmenky),
pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.

13. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú
vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).

14. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný
iba pozitívnym zásahom, vonkajším, vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).



15. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné
prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto
skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah
je bez právneho významu.

16. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých
okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná
súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).

17. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné posudzovať
prijateľnosť plnenia zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobkyňa jednoznačne odmietala,
neprípustne sledujúc vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok,
aplikáciou ustanovení Nariadenia.

18. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 222/07).

19. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nebolo možné aj z
dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a
obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu
spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

20. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich
používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať
celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok.

21. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe
predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho
vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bráni súdu pokračovať v ďalšom
priebehu konania (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danej veci a
posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).

22. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie
pri vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinnom do 30. júna



2016), je potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v
konaniach s ochranou slabšej strany (vrátane spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať
tvrdenia a predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej
súdnej kontroly v spotrebiteľských veciach, bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia).
Odmietnutie dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo
predmet dokazovania a preto v zmysle zásady rovnosti strán v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti
vôli žalobkyne skúmať jej možné peňažné nároky v konaní (bez obligatórneho prieskumu zmluvných
podmienok). Žaloba bola preto dôvodne zamietnutá.

23. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, podľa ktorého je potrebné
považovať dohodu o vyplňovacom práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať
plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné
zmluvné podmienky sú zo zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 3 O. z.). Neplatnosť dohody o
vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú zmenku.

24. Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s
ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku
fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov
je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou
jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

25. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

26. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovaného)
nemôžu byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej
forme textu, ako tomu bolo v danom prípade všeobecných podmienok poskytnutia úveru (obsahujúcich
dohodu o vyplnení zmenky). Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe, učinil,
spreneveril sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné priznať právnu ochranu, pre značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

27. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

28. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré
vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom
na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne
a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez využívania služieb. Nič také po spotrebiteľovi spravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej



činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe
sp. zn. 15C/410/2009).

29. Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení
peňažného záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovanej ako dlžníka zmenkou.
Princíp optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie
nerovného postavenia dlžníka (žalovanej ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné
dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaná nemala možnosť odmietnuť),
rešpektujúc tak zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O. z.. V prípade
platnosti dohody o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovanej, by
od žalovanej ako spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonala plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej
podmienky (vzhľadom na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež
za nekalú obchodnú praktiku). Žalobkyňa odmietala skúmanie kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku
ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie spoliehajúc sa, že práve na základe dohody
o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré boli v skoršom období
odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť.

30. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací
súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli
spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie (obmedzujúce sa na argumentáciu vo vzťahu k platnej zmenke,
bez prihliadania na normy spotrebiteľského práva).

32. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o trovách konania, v ktorom
úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorá jej však priznaná nebola, z dôvodu,
že jej trovy konania nevznikli.

33. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255
ods. 1 CSP jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanej v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, náhrada trov odvolacieho
konania žalovanej nebola priznaná.

34. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/61/2013", "guid": "c2b28962-4470-421c-b3ef-7c3af201b369:15a9b586-70b2-4169-b405-47eea49cd8c9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:023e5da0-fd59-43d6-aa74-6f4d46df9872", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/07 z 24. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-24", "citacie_n": 402, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:023e5da0-fd59-43d6-aa74-6f4d46df9872"}, {"guid": "f5881c63-277a-4dd2-881f-13cf58b59c1b:85778e98-fe8f-4b3f-8129-31d16ac08394", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112225801.3", "spisova_znacka": "6Co/61/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/61/2015 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112225801.3"}, {"guid": "ed59f302-2085-4101-9258-bb20cb62d4a4:80601d0d-3090-4666-b6e8-0a4356e661c1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5414204244.1", "spisova_znacka": "11Co/127/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015 z 19. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-04-19", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5414204244.1"}, {"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 1989, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}], "citovane_v": []}