Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/27/2018 z 26. 2. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2018, sp. zn. 1CoE/27/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6714207310.1
Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/27/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6714207310.1 | 2018-02-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 243f ods. 1 EP, § 52 OZ, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., § 243f ods. 6 EP, § 387 ods. 1 CSP, § 39 ods. 4 EP, § 57 ods. 1 písm. m) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dee9bd15-43a5-4e69-905e-93ce115bb159
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6714207310.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207310
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714207310.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., a JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod sp. zn. EX 8156/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 292,- Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 1Er/33/2014-28 zo dňa 11.
mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  okresného  súdu  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný
poriadok“).

2.  Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto
konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, č. k. SR 13077/11 zo dňa
13.04.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2012 a vykonateľnosť
dňa 24.05.2012. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o  úvere č. XXXXXXXXX, ktorá
bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 20.01.2011. Súdny exekútor doručil súdu prvej
inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods.
1 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že všetky
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku exekúcie uvedené v odôvodnení
exekučného titulu a že boli v minulosti predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť uplatňovať
námietky.

3. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú
v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Povinnosť povinného
splniť dlh bola zabezpečená blankozmenkou, po vyplnení ktorej bol vydaný exekučný titul.

4. Keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, súd prvej inštancie v zmysle
§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd neposudzoval
právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský. Rozhodcovský súd neprihliadol na
obmedzenie použitia zmenky podľa          § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských



úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zmenková suma ako
aj jej príslušenstvo niekoľkonásobne prevyšovali výšku poskytnutého úveru. Pretože exekučný titul bol
vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, ani na rozpor
s dobrými mravmi či so zákonom, súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený v odvolaní namietal
postavenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že úver poskytol povinnému za účelom
povolania. Povinný v zmluve o úvere aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na
tento účel, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že neskúma
skutočnosť, na čo konkrétne povinný využil poskytnutý úver. Z týchto dôvodov je oprávnený názoru, že
povinný nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Oprávnený ďalej namietal, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere
mu patrilo postavenie spotrebiteľa. Ak by povinný nebral úver za účelom povolania, tak prehlásenie, že
finančné prostriedky sa poskytujú na výkon povolania by nikdy neurobil. Oprávnený konal v dobrej viere,
že druhá strana nie je spotrebiteľ. Na základe týchto dôvodov oprávnený požiadal odvolací súd, aby
odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj
v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, použije aj v právoplatne
neskončených exekučných konaniach.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako  súd  odvolací  (§ 34 CSP), vec  preskúmal  podľa       § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1  CSP (a contrario) a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust.      § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody,
ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

11. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 22.02.2014 bola za prítomnosti
splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa
23.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 13077/11 zo dňa 13.04.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2012 a vykonateľnosť dňa 24.05.2012. Súd prvej inštancie zastavil
exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený v zákonnej 15 dňovej lehote
podal odvolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a neúplným zistením skutkového
stavu.

12. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; (1) v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (6) ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod



na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd
zastaví, ak  rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18.  Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch; v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského
úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom

19.  Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle
§ 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre
spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah
upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu
oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. V zmluve o úvere je povinný označený
menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského
rozsudku je taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu.
To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je označený údajmi,
ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou
osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jeho
povolanie, to ale nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52
ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa nepovažuje osobu, ktorá koná za účelom podnikania,
teda nie za účelom povolania, ako je tomu v danom prípade.



20. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch
nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom
poskytnutia úveru je povolanie. Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j.
musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená,
že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli
obchodné podmienky.

21. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Ak by nešlo o spotrebiteľský zmluvný vzťah, zmluva o úvere by sa v
zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka spravovala ako absolútny obchod Obchodným
zákonníkom a voľba právneho predpisu (Obchodného zákonníka), ktorým sa má spravovať zmluvný
vzťah, by bola nadbytočná, bez opodstatnenia. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý
je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s
istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia
splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu
nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by
mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane
spotrebiteľa.

22. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku totiž
potrebné prihliadať na hospodársku kauzu poskytnutia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol
oprávnený povinnému úver za účelom povolania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej
zmluvy od povinného vyžadoval.

23. Oprávnený uvádza, že ako poskytovateľ úveru neskúma, či poskytnuté peňažné prostriedky
skutočne boli použité na deklarovaný účel, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. V danom
prípade tak na jednej strane vyžaduje uvedenie využitia úveru a na strane druhej ho neskúma.
Potom je bez akéhokoľvek hospodárskeho účelu (kauzy), aby tento údaj od povinného v zmluve
vyžadoval, ak v skutočnosti nie je jeho zámerom poskytnúť povinnému úver na uvedený výkon
povolania. V takom prípade ide o úver bezúčelový, na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských
úveroch. Z postoja oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona
o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom
znení. Takýto postup oprávneného potiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť
spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Ustanovenie zmluvy o úvere, týkajúce sa účelu
použitia úveru tak nemá pre oprávneného materiálny význam. Vzbudzuje to naopak dojem, že účelom
vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a
príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ. To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie
v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu
vyššie uvedené konanie oprávneného ochranu nepožíva. Vytvára totiž pochybnosti o hospodárskej
kauze poskytnutého plnenia (§ 495 OZ), teda, že skutočným dôvodom oprávneného bol poskytnúť úver
pre dlžníka za účelom jeho povolania a nie bez vymedzeného účelu.

24.  Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri vydaní exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 13077/11 zo dňa 13.04.2012 boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd neposúdil právny vzťah ako
vzťah spotrebiteľský a neposkytol povinnému náležitú ochranu. Rozhodcovský súd neprihliadol na
obmedzenie použitia zmenky podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež zmenková
suma a jej príslušenstvo viacnásobne prevyšovala výšku poskytnutého úveru. Podľa názoru odvolacieho
súdu bol tak naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) bod 3 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.



25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.
26.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)