{"guid": "232d10fa-d1ab-415d-aa3c-c3e22b7c73a2:1fc27dc4-e280-4a94-928a-f0cd286e95ab", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112233459.1", "spisova_znacka": "4Co/180/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/180/2014 z 27. 2. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 27. februára 2014, sp. zn. 4Co/180/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3112233459.1", "identifikacne_cislo": "3112233459", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218", "nazov": "§ 218 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fc27dc4-e280-4a94-928a-f0cd286e95ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112233459.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3112233459.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3112233459.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/180/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112233459
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112233459.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: K. G. J., a.s., so sídlom J., M. 1, W.: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. E. T., advokátom so sídlom v J., nám. C. J. X proti odporkyni B. X., naposledy bytom
O. C. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. Danielou Mončekovou, vyššou
súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.novembra 2013, č. k. 13C/214/2013
- 24 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania  p o
t v r d z u j e .

Odporkyni  náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70  Eur, a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni uložil tiež povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia výšku 11,63 Eur,  do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, a to na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX,
pod VS:XXXXXXX. Vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok číslo 1143661
Dopravného podniku Bratislava, a.s., zo dňa 25.10.2011, z ktorého vyplýva, že odporca dňa 25.10.2011
cestoval na linke MHD č. XXX bez cestovného lístka, čím porušil vyššie uvedené články Prepravného
poriadku MHD v Bratislave a čím vznikol navrhovateľovi nárok, aby mu odporca zaplatil cestovné
0,70 Eur a úhradu 50 Eur. Odporca však do dnešného dňa dlžnú sumu 50,70 Eur navrhovateľovi
neuhradil. Z toho dôvodu navrhovateľ trval na úhrade dlžnej sumy, ako aj trov konania, pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia. Zo spisového materiálu
mal súd preukázané, že odporca cestovné nezaplatil, cestoval bez cestovného lístka a takto mu vznikla
povinnosť zaplatiť okrem cestovného lístka v hodnote 0,70 Eur aj sumu 50 Eur  ako maximálne 100-
násobok základného cestovného, v zmysle vyššie cit. ustanovení. Súd mal za to, že návrh navrhovateľa
je dôvodný a opodstatnený a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Právne vec posúdil podľa §14 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 17 ods. 1 a § 12 ods. 2 písm. b/ zák. č. 56/2012
Z. z. o cestnej doprave. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p..
V prejednávanej veci navrhovateľ vo veci samej požadoval od odporcu zaplatenie sumy 50,70 eur,
pričom trovy prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s uplatnením takejto pohľadávky vyčíslil
spolu na sumu 103,74 Eur [16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za tri
úkony právnej služby: 1. za prevzatie veci a prípravu zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len
\"tarifa\", 2. za pokus o zmier v podobe tzv. predžalobnej výzvy odporcovi na zaplatenie podľa § 14 ods.
1 písm. c/ tarify a napokon 3. za písomný návrh na začatie konania podľa rovnakého ustanovenia pri
výške odmeny za úkon 16,60 Eur (§ 10 ods. 1 tarify), a 3krát paušálnu náhradu v sume 7,63 Eur (§
16 ods. 3 tarify) k tomu 20 % DPH (§ 18 ods. 3 tarify)]. Takto advokátom vyčíslené trovy konania v



súčte potom dvojnásobne prevyšujú žalovanú pohľadávku (2x 50,50 Eur = 101 Eur). Trovy, vyčíslené
v takejto výške preto podľa názoru súdu spĺňajú podmienku neprimeranosti voči žalovanej pohľadávke,
a preto o trovách konania rozhodol pri aplikácii § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to
aj s ohľadom na nízku právnu náročnosť a časovú náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby.
Rozhodol o nepriznaní odmeny za úkon právnej služby, označený ako - \"pokus o zmier - výzva
na zaplatenie\" z dôvodu, že ide o neúčelný a formálny úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu
prácu, a nie odborné právne vedomosti (aktualizácia vopred pripraveného tlačiva o osobné údaje
odporcu). Dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu/advokáta
do \"elektronickej predtlače\" písomnosti nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania;
rozhodne nie v celom rozsahu nárokovanej odmeny za právnu službu.(rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline vo veci sp. zn. 10Co/283/2010). Ostatnú odmenu právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby
- príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd po 16,60 Eur spolu s režijným paušálom vo
výške 2 x 7,63 Eur a 20% DPH vo výške 9,69 Eur súd krátil na rozsah 20% z dôvodu, že v danej veci ide o
drobný spor, pričom navrhovateľom uplatnené trovy konania predstavujú viac ako dvojnásobok samotnej
žalovanej pohľadávky. Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s
čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé
veci z hľadiska odmeny advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za
takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci zaujímavé.
Trovy konania, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi, tak zahŕňajú súdny poplatok vo výške
16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11,63 Eur. Trovy konania je odporca povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi navrhovateľa, v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ust.
§ 150 ods. 2 O.s.p.. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení trov
konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu
na začatie konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný
spor podľa ust. § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je
však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú
správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č. 384/2008 Z. z., účinný od 15.10.2008. Mal
za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia ust. § 150
ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu
istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy
konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu
za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový
súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného zároveň
vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá
možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a priznať navrhovateľovi ako
úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za
účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú
odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že
zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, v dôsledku čoho nemožno podľa
správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho
poplatku. Okrem uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je
náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka
nechať sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani
v tzv. drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a
ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že \"neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy.\" Na podporu
svojej argumentácie na záver spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009, v
ktorom odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený
advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i)



trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený
advokát. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti
nahradiť trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo
výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,24 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu /vo výroku o náhrade
trov konania/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania  /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej
časti o náhrade trov konania v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,
od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citované ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania,
resp. ich náhradu. Naproti ust. § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého pre súd takáto možnosť vyplýva iba vo
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom
viazaná výlučne na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou,
že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je
predmetom konania. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.

V danej veci  bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
Eur. V danom prípade teda ide o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1000 Eur a
zároveň nejde o vec uvedenú v ust. § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok
pre využitie moderačného práva súdu v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov
konania.

Navrhovateľ, ktorý bol v merite úspešný a ktorému by podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada
trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške 103,74 Eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na
začatie konania predstavoval 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 87,24 Eur. V pomere k predmetu
konania - istine vo výške 50,70 Eur tak uplatnené trovy konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok
sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je
pritom potrebné prihliadnuť nielen na trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné
uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda trovy spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku za návrh.
Citované ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi trovami právneho zastúpenia
a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o trovách konania ako takých. Je nepochybné, že
ak by chcel zákonodarca týmto spôsobom rozlišovať trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil,
že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu konania len pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia
účastníka. Okrem toho ust. § 150 ods. 2 O.s.p., rovnako ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nezakotvuje moderačné
právo súdu len vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia účastníka, ale k trovám konania účastníka ako
takým, teda bez ohľadu na to, čím sú tvorené. Gramatický a logický výklad ust. § 150 ods. 2 O.s.p. takto
podľa odvolacieho súdu vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri
účastníkom uplatnených celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodnutie súdu prvého stupňa
o znížení/nepriznaní ich náhrady musí týkať celkových trov konania.



V danej veci preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že pre aplikáciu ust.
§ 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania boli splnené všetky zákonné podmienky. Miera
zníženia náhrady trov konania navrhovateľa, uplatnená pri rozhodovaní súdom prvého stupňa, sa nejaví
ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou stotožňuje.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania,
ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila ( § 224 ods. 1 v spojení s ust. §
142 ods. 1 a  § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e   j e      prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/214/2013", "guid": "7b37886a-c957-44b5-8fec-401170d7ab6e:d89d1387-4645-41f0-a981-cd597a9695ee", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}