Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sp/13/2014 z 9. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. septembra 2014, sp. zn. 6Sp/13/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8014200729.1 Krajský súd Prešov | 6Sp/13/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8014200729.1 | 2014-09-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b9303b0-34d4-4e94-90f3-904cd428bff1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200729.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200729
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200729.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti odporcovi Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor, 17.
novembra 2, Sabinov, za účasti D. T., bytom N. D. XXX/XX, D., o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia odporcu Č.k.: V 304/2014/VA zo dňa 1. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č.k.: V 304/2014/VA zo dňa 1. apríla 2014 podľa § 250j ods. 2 písm.
c/, d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 01.04.2014 odporca ako orgán príslušný na rozhodovanie o
povolení vkladu podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo
veci návrhu na vklad záložného práva podaného dňa 03.03.2014, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení
záložného práva č. 033/2014-ŠTE uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a D. T. ako
záložcom rozhodol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona tak, že návrh na vklad zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 11.02.2014 uzavreli záložnú zmluvu záložca D. T., zastúpená
splnomocnencom a navrhovateľ ako záložný veriteľ. Súčasťou návrhu na vklad je aj dohoda o
splnomocnení, ktorou záložca splnomocňuje ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom
Povraznícka 18, Bratislava vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako poskytovateľom
úveru. Vyhlasuje ako splnomocniteľ v tejto dohode, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere, čo je v súlade s jeho záujmami, pretože sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. Združenie ProHelp tak za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa okrem iného uzatvoril v mene záložcu zmluvu podľa Občianskeho
zákonníka.

Ďalej konštatoval, že dňa 03.03.2014 mu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 11.02.2014 uzavretej podľa § 151 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako zástupcom
záložcu D. T. na základe splnomocnenia. Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané v k.ú.
I. zapísané na LV č. XXX ako parcela registra CKN 161/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 152



m2, CKN 161/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, CKN 162/4 - záhrady o výmere 41 m2
a rodinný dom súp.č. XXX, stojaci na parcele registra CKN 161/1 vo výlučnom vlastníctve D. T..

Citoval ust. § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“) a dôvodil, že požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav
veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Podľa § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku
vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Ďalej citoval ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že je nepochybné, že udelenie
plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a v zmysle § 34 Občianskeho
zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Dôvodil, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorým záložca D.
T. splnomocnila toto združenie na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou a to
navrhovateľom je absolútne neplatné. Je možné predpokladať, že ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci je vopred určené navrhovateľom a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne
obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa jeho názoru absolútne neplatné aj pre
rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Postupom zo strany
navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. To, že splnomocnenca vyberá na
štandardnom zmluvnom formulári veriteľ je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber
osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho záležitosti. To, že navrhovateľ vyberá aktuálne nie
„svojho“ advokáta, ale „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia
prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v
rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené konanie nebankovej spoločnosti predstavuje
vážnu nekalú obchodnú praktiku hromadného charakteru, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa
zakázaná.

Ďalej uviedol, že v rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o plnej moci zaradená na samostatnej
listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (§
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Takúto dohodu o splnomocnení hodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a to z dôvodu, že
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Na zabezpečenie
istiny - dlžnej sumy vo výške 900,- € záložnej zmluvou sa zakladá rodinný dom spolu s parcelami, ktorých
hodnota presahuje niekoľkonásobne dlžnú sumu. To považuje za druhý osobitný dôvod absolútnej
neplatnosti. Za pravdu mu v prípade inej spoločnosti dal aj Okresný súd Trenčín rozsudkom sp.zn. 217C
5/2011 zo dňa 12.04.2011. V tomto prípade je tu ďalší dôvod zamietnutia návrhu na vklad záložného
práva a to pre rozpor s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je podporený už početnou
judikatúrou aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Argumentoval, že musí právam vlastníka poskytnúť ochranu pred úkonom porušujúcim zákon, ktorý je
absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Kritérium § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je potrebné vykladať v objektivizujúcom zmysle „rozpor záujmov“. Z obsahu dohody o splnomocnení
vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť
ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka bola obmedzená. Skutočnosť,
že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vybral záložný veriteľ je v rozpore s § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný
výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne náležitosti. Zo spornej dohody o
splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či záložca D.
T. mala možnosť výberu advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jej vôľa
uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.



Citoval ust. § 22 ods. 2, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona
a konštatoval, že v tomto prípade nie sú podmienky na vklad splnené.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia. Citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 37 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok)
a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení uviedol, že je toho názoru, že dohoda o
splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali
byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená
za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade
ide podľa jeho názoru o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu. Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého
zistenia skutkového stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú
pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť
všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové
zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne
interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza
len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia a v danom
prípade konštatuje, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní
napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Vyššie uvedené ustanovenia Správneho
poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie o
povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.

Uviedol, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie,
že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné
kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V
odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti
a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené
a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z
ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia,
ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením
a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval,
je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Dôvodil, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná
možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať.



K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v
žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil
záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že
záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností.

Ďalej uviedol, že v prípade dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to
všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Predmetná námietka je preto čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.

Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne, tak ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Uvedenie predtlače záložného
veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí neobstojí. Uvedenie
zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného
veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva, t.j. z dôvodu identifikácie
osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu. Pokiaľ odporca z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne
iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac ako bolo uvedené vyššie, pochybnosť
o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ust. § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať
reálny rozpor, ktorý bol odporca povinný preukázať. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným
veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola
odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je hrubo rozporný s obsahom spisu. Z predloženého
plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil
o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho
záujmy. V závere tohto opravného prostriedku konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci,
riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdil. Z vyššie uvedených dôvodov preto aj vydal nezákonné rozhodnutie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Súd vo veci konal podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov
konania, ktorí sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnili, pričom im bolo predvolanie na pojednávanie
riadne a včas doručené. Svoju neprítomnosť neospravedlnili.



Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie,
ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 03.03.2014 odporcovi
návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 033/2014-ŠTE do katastra nehnuteľností. Prílohou
tohto návrhu bola aj predmetná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 11.02.2014 medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a D. T. ako záložcom, ktorá bola zastúpená na základe dohody
o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.
Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. I. podľa špecifikácie
uvedenej v čl. I tejto zmluvy. Zriadenie záložného práva na základe tejto zmluvy malo slúžiť na
zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa ako záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a
vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 808800585 zo dňa 11.01.2013, najmä na zabezpečenie istiny
vo výške 900,- € spolu s jej príslušenstvom, úrokom z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok
a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia (čl. II zmluvy o zriadení záložného
práva).

Prílohou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom D. T. a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.
Z tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto
dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo zmluvy
808800585. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo
všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane
právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach
rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní
s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú
pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované
v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy
o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi
platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za
účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení,
ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1
tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných
pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je
v súlade s jeho záujmami, pretože ide o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je
zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej
označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.



Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia
sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľnosti,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.



Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Ako vyplýva z ust. § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa
všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak (zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka - pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka - ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka - právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Ako vyplýva z ust. § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa
všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak (zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správny
orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z ničím
nepodložených predpokladov, predovšetkým v prípade posudzovania dohody o splnomocnení a



tvrdenia, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a tým dlžník
nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V tomto prípade je námietka navrhovateľa
opodstatnená.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným
právnym úkonom (nie jednostranným právnym úkonom tak ako to uvádza v odôvodnení rozhodnutia
odporca), ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný. V predmetnej dohode je v bode II a III deklarovaná vôľa splnomocniteľa
zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre
združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených
v tejto dohode. Dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári kde je vopred určený
splnomocnenec ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie
plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom.

Ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona ukladá správnemu orgánu preskúmať zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správny orgán aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Takouto skutkovou a
právnou skutočnosťou je aj dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon.

V danom prípade bolo potrebné skúmať vôľovú stránku tohto právneho úkonu, to znamená, že či
splnomocniteľ uzavrel tento právny úkon slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, ako aj skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu Iba zo samotného obsahu listín,
ktoré predložil v konaní navrhovateľ nemožno vyvodiť závery, že je tento úkon absolútne neplatný
pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, že splnomocniteľ je vopred určený navrhovateľom a že
záložca - splnomocniteľ nemal možnosť výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať. V danom prípade
zo strany odporcu ide teda o závery, ktoré nemajú oporu v listinných podkladoch, ktoré tvoria obsah
administratívneho spisu a nevychádzajú zo žiadnych skutočností, ktoré by správny orgán v konaní
zistil. Chýba akákoľvek správna úvaha, na základe ktorej odporca dospel ku vyššie citovaným záverom.
Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia z tohto dôvodu nespĺňa kritériá, ktoré sú uvedené v § 47
ods. 3 Správneho poriadku.

Tak ako to uvádza aj navrhovateľ v opravnom prostriedku, správny orgán v odôvodnení rozhodnutiam
musí reagovať na dva okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za
skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam.
Je potrebné uviesť aké dôkazy (podklady) boli vykonané a ako ich správny orgán hodnotí. Právne
posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie
hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovým zistením musí byť logický vzťah.
Právne posúdenie musí obsahovať odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán
vychádzal pri rozhodnutí vo veci a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia
príslušného ustanovenia, ale je potrebné, aby správny orgán vyložil obsah právnej normy, aby bol zrejmý
vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením ako aj správna úvaha, ktorou bol správny orgán
vedený pri rozhodované vo veci.

Ak mal odporca pochybnosti o prejavenej vôli splnomocniteľa uzavrieť dohodu o splnomocnení a
pochybnosti o platnosti právneho úkonu, ktorý mu bol predložený na posúdenie a preskúmanie
za účelom rozhodnutia o vklade, bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci podľa §
32 ods. 1 Správneho poriadku a za tým účelom si obstarať potrebné podklady, aby pochybnosti
odstránil. Súd sa nestotožňuje ani s názorom odporcu, že dohoda o splnomocnení je štandardnou
(typovou) zmluvnou podmienkou, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a podľa § 53 ods. 1 a
5 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení nespĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a preto
sa na ňu ust. § 53 Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ



so spotrebiteľom. Dohoda o splnomocnení je však dvojstranným právnym úkonom uzavretým medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom, ktorým sa rieši jeho zastupovanie v rozsahu, ktorý je v dohode
uvedený. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ani nie je zrejmé z akých skutočností (zistených)
odporca vychádzal, keď dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení je zmluvnou podmienkou, ktorú
splnomocniteľ nemohol ovplyvniť.

Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, najmä
pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a taktiež nie je úlohou súdov dopĺňať resp. nahrádzať
odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a §
250q ods. 2 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie, preto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vrátil vec odporcovi na
ďalšie konanie.

Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude úplne a presne zistiť skutočný stav veci, preskúmať opätovne
podmienky uzatvárania dohody o splnomocnení, vyhodnotiť všetky listinné dôkazy a na tomto základe
vo veci opätovne rozhodnúť v súlade s ust. § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ
bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil a odporca zo zákona nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250s O.s.p.).