{"guid": "23260dc1-cf9b-4d01-85d5-af5baf317902:ba1f06b2-e062-4958-9d64-479daf8a55c8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6211208280.1", "spisova_znacka": "17Co/258/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/258/2012 z 26. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2012, sp. zn. 17Co/258/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6211208280.1", "identifikacne_cislo": "6211208280", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2012-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-1", "nazov": "§ 93 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "nazov": "§ 93 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "nazov": "§ 93 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba1f06b2-e062-4958-9d64-479daf8a55c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6211208280.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6211208280.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6211208280.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/258/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211208280
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6211208280.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti odporkyni O. N., bytom T.. víťazstva XXX/X, XXX XX N., t. č. na neznámom mieste, v konaní
zastúpenej opatrovníčkou Martinou Balážovou, tajomníčkou informačného centra Okresného súdu vo
Veľkom Krtíši, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Spotrebiteľského združenia OSA, so
sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 383,32
Eur s príslušenstvom, na základe odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu
Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 3C/67/2012-87 zo dňa 27. 07. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov konania nepriznáva  m e n í  tak, že navrhovateľ je povinný  nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového konania, predstavujúce trovy jeho právneho
zastúpenia vo výške 86,04 Eur, na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie HKP Legal,
s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, vedený v H. N., a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v
lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uznesením zo dňa  27. 07. 2012 konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporkyni zaplatenia sumy 383,32 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil (prvý výrok). Dôvodom tohto procesného postupu súdu
bola skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť skôr než sa začalo pojednávanie. O
trovách konania rozhodol tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
konania nepriznal (druhý výrok). V odôvodnení rozhodnutia o trovách konania uviedol, že „vzhľadom
na to, že navrhovateľ vzal podaný návrh celkom späť, zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a preto
by mal znášať trovy konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2, vety prvej O.s.p.. Odporkyni súd trovy
nepriznal, pretože jej tieto nevznikli. Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka, súd o trovách voči
nemu rozhodol podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.“, pričom „zohľadnil to, že odporkyňa nepožiadala
združenie o pomoc pri riešení svojho problému, dokonca ani nemala vedomosť o vstupe vedľajšieho
účastníka. Ak je cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľa
a právom spotrebiteľa chrániť svoje záujmy prostredníctvom združenia na ochranu spotrebiteľa, musí
sa súd, ak združenie vystupuje v konaní ako vedľajší účastník vysporiadať s tým, či trovy konania
boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup do konaní (na
základe údajov o prebehajúcich súdnych konaniach získaných podľa zákona o slobodnom prístupe k
informáciám), v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, zbytočne navyšuje trovy konania, najmä keď



sa združenie dalo zastúpiť advokátom, z čoho vzniká dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv
spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.“ Zároveň okresný súd vrátil
navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 15,87 Eur s tým, že uvedenú sumu vyplatí
špecifikovaný daňový úrad (tretí výrok).

Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník na strane odporkyne v zákonnej lehote odvolanie,
ktorým napadol časť výroku, ktorým mu okresný súd nepriznal náhradu trov prvostupňového konania,
predstavujúcich náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý výrok
„vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“, ktoré „spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovenia
§ 150 ods. 1 O.s.p..“ Namietal, že vo vzťahu k nemu „neexistuje dôvod na aplikáciu ustanovenia
§ 150 O.s.p.. Aplikácia tohto ustanovenia by bola možná skôr naopak, teda v prípade, ak by bol v
konaní úspešný navrhovateľ a odporca ako spotrebiteľ by vzhľadom na svoje majetkové, či sociálne
pomery nebol zaviazaný súdom na náhradu trov konania.“ V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v konaní
vystupoval na podporu odporkyne, proti ktorej podal navrhovateľ predmetný návrh. Zo späťvzatia
návrhu na začatie konania nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Preto
„podstatným pre právne posúdenie veci je, že nárok uplatňovaný navrhovateľom nebol uplatňovaný
dôvodne, resp. bol premlčaný podľa ustanovení Občianskeho zákonníka“ a preto „súd mal v tomto
prípade o trovách konania rozhodnúť podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a zisťovať, či
návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojim nedôvodne podaným návrhom
nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že navrhovateľ zobral žalobu v celom rozsahu späť,
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu.“  V súvislosti
s opodstatnenosťou jeho vstupu do konania na strane odporkyne a v súvislosti s opodstatnenosťou
jeho právneho zastúpenia uviedol, že „je nepochybné, že navrhovateľ sa od počiatku konania spoliehal
na právnu negramotnosť spotrebiteľov a po pristúpení vedľajšieho účastníka a vznesení námietky
premlčania jeho právnym zástupcom bol nútený bez ďalšieho vziať svoj návrh späť. To znamená, že
odporca bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý vedľajšiemu účastníkovi
nebola napadnutým uznesením priznaná náhrada trov konania.“ Zároveň poukázal i na konkrétne
vnútroštátne a komunitárne normy, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že „stanovisko popierajúce
význam právneho zastúpenia“ spotrebiteľa vedľajším účastníkom je „účelové a zjavne nesprávne“. Z
hľadiska samotného uplatňovaného nároku poukázal i na to, že „námietka a premlčania nebola daná
zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Námietka premlčania je právnou
námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych právnych predpisov. Bez právneho posúdenia veci a bez
vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na
ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo
veci neúspešný, obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal
premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné
podmienky.“  Z uvedených dôvodov má za to, že okresný súd v rozhodnutí o trovách konania „dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec nesprávne právne posúdil.“

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne žiadal,
aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa ustanovenia § 219
O.s.p. potvrdil a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania, predstavujúcich trovy jeho právneho
zastúpenia, ktorých výšku presne špecifikoval.

Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej
časti, t.j. v časti výroku, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
prvostupňového konania, predstavujúcich náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 220 O.s.p. zmenil,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.
1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky,
či  Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt,



ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp.
trov právneho zastúpenia).

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008
zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na
ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je
z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením,
možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu
do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku
konania.

Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.“

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Spotrebiteľské združenie OSA má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane
odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už
bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa)
mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.. Keďže ustanovenie
§ 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom,
a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p.
bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval.

V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť,
bez toho, aby uviedol konkrétny dôvod, avšak niet pochybností o tom, že k tomuto procesnému kroku
pristúpil až po tom, ako mu bolo zo strany súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne, v ktorom vzniesol námietku premlčania voči uplatňovanému nároku.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak bolo konanie zastavené.



Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie druhého odseku § 146
O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť bez
toho, aby uviedol konkrétny dôvod, pričom z obsahu spisu možno vyvodiť, že tak urobil z dôvodu, že
akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane
odporkyne, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný
(objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu
podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov)
i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho
zastúpenia.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nepostupoval správne, keď na základe vyššie uvedeného
skutkového a právneho stavu nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu
trov konania (ktoré v tomto prípade predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia), pretože ním uvádzané
okolnosti (za daného skutkového a právneho stavu) nie sú a nemôžu byť relevantným dôvodom na to,
aby vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná (§
150 ods. 1 O.s.p.).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako uznesenie
okresného súdu vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového konania, predstavujúce trovy jeho
právneho zastúpenia vo výške 86,04 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej
služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie písomného vyjadrenia vo veci, vo výške
28,22 Eur za každý úkon  (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 383,32 Eur, podľa
§ 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 1 písm. a, b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), z režijnej paušálnej náhrady
výdavkov za uvedené  úkony právnej služby v sume 7,63 Eur za každý úkon - spolu 15, 26 Eur (§ 16
ods. 3 vyhlášky). Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je platiteľom DPH,
uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z. z., účinnej od 01.
06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú sumu 14,34 Eur.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vedľajší účastník na strane odporkyne si pri vyčíslení
trov právneho zastúpenia uplatnil tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej služby z hodnoty sporu tak,
že k uplatňovanej istine pripočítal i úrok z omeškania (v tomto prípade 18,25 % ročne), kapitalizovaný
ku dňu 17. 05. 2012 (t.j. ku dňu začatia poskytovania právnej služby). Odvolací súd to však nemohol
akceptovať, pretože i keď možno konštatovať, že na určenie výšky trov právneho zastúpenia sa zákon
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zák. č. 71/1992
Zb.) priamo nevzťahuje, súdna prax zastáva názor, že pri aplikácii Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.
z.) je analogická aplikácia uvedeného zákona prípustná (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 15. 04. 2011, sp. zn. 5 M Cdo 17/2010). Preto ak v tomto prípade bol (správne)
zaplatený súdny poplatok z návrhu (podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb., s použitím Položky 1 písm.



a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb.) vo výške 6 % len zo samotnej
uplatňovanej istiny (383,32 Eur), analogicky treba považovať uvedenú sumu (383,32 Eur) za tarifnú
hodnotu veci v zmysle § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a základná sadzba tarifnej odmeny za každý
úkon právnej služby sa potom určí podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy prvostupňového konania na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal procesným návrhom vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne, uvedeným v odvolaní, ktorom žiadal, aby odvolací súd „v zmysle § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev
(Súdny dvor Európskej únie) o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne
zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia
budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského
združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke“, pretože tento procesný návrh bol
podaný podmienečne, pre prípad, „ak sa odvolací súd  stotožní s názorom súdu prvého stupňa“, čo sa
však nestalo.

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania, o nepriznaní náhrady
trov konania odporkyni a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku a zostali nedotknuté (§ 206 ods.
3 O.s.p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca i vedľajší účastník na strane odporkyne  boli v
odvolacom konaní úspešní a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Odporkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne konkrétne
trovy odvolacieho konania nevznikli, a vedľajší účastník na strane odporkyne do doby rozhodnutia
odvolacieho súdu nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania (§
151 ods. 1, 4 O.s.p.) a preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania  nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/67/2012", "guid": "924c8700-abd5-496c-b764-3a25c04bf6b1:2404e7d5-c484-466c-b277-fdd3189231bb", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}