Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/16/2016 z 7. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. februára 2016, sp. zn. 14CoE/16/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6115217310.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/16/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6115217310.1 | 2016-02-07 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 44 ods. 2 EP, § 53 ods. 5 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/878feaa1-718c-45e9-b83b-1cada0747da0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6115217310.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/16/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115217310
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115217310.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so sídlom 811
09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému I. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. B., P. XXXX/X, o vymoženie pohľadávky v sume 354,- Eur s
príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so
sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 60 pod spisovou značkou Ex 13675/2015,
o odvolaní oprávneného zo dňa 13.10.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo
konania 2Er/2597/2015-12 zo dňa 28.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v spojení s ustanoveniami § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods.
1, § 53 ods. 4 písm. r/ a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd konštatoval, že
medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorej praktickým dôsledkom i
napriek jej formálnemu znenia je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom.
Alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom
konaní neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho
samotného viesť spor. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý
bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom, bude takmer
vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer
úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany
spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporov z uzavretých zmlúv zo strany spotrebiteľa je tak skôr teoretická.
Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva individuálne
dojednaná. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ťaží v tomto prípade dôkazné
bremeno dodávateľa (oprávneného). Súd ďalej konštatoval, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v
rovnaký deň ako zmluva o úvere, pričom obidve tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom
formulári, do ktorého sa vpisujú konkrétne údaje. Povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
obsah rozhodcovskej zmluvy a skutočnosť, že podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje
dôvodné pochybnosť o tom, či povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou
úvere a uzavretie tejto zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez
možnosti ju odmietnuť. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku a v
dôsledku toho aj za neplatnú. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, v dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný
a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj
dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na jej vykonanie.



Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie
exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi a nie
rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Namieta tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený
s povinným uzatvárali rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a násl. zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutočného stavu. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie
okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa ustanovenia §
221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila
vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu
účastníka konania nemieni vyhovieť.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2) je
zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia
pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj
bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci
Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva,
s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Právny názor, ktorý
zastáva aj odvolací súd, zhodne so závermi prvostupňového súdu, sú súladné s konštantnou judikatúrou
súdov vyššieho stupňa - z početných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR
v obdobných exekučných veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, 3Cdo 146/2011 z dňa
13.10.2011). Ústavný súd SR výslovne judikoval, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v



súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19).

Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania, konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom
na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil, respektíve nevenoval dostatočnú pozornosť
obsahu predložených listinných dôkazov.

Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci bola uzatvorená samostatná rozhodcovská
zmluva. Po oboznámení sa s obsahom predloženej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 20.02.2012 sa
nestotožňuje so záverom prijatým exekučným súdom o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu pre
jeho rozpornosť so spotrebiteľským právom (č. l. 4 spisu). Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská
zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná
ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, resp. Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko bola
zmluvnými stranami uzatvorená osobitne, na samostatnej listine. Táto listina navyše je aj označená
výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť
spotrebiteľovi aj pri bežnej obozretnosti zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len
včlenená do iných zmluvných ustanovení, respektíve všeobecných obchodných podmienok, s obsahom
ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu
je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných
dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, rozhodcovská zmluva bola
uzatvorená ku konkrétnemu číslu zmluvy o úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným
a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Za
predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné
dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ mal
možnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je
zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca
vplyv na dojednaný spotrebiteľský vzťah. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy navyše vyplýva vyhlásenie
dlžníka, osobitne zakomponované v závere rozhodcovskej zmluvy, že „s uzatvorením tejto zmluvy
súhlasí. Vyhlasuje, že bol pred uzatvorením tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia
tejto rozhodcovskej zmluvy“. Zásadné je aj konštatovanie, že v čl. II bod. 3. rozhodcovskej zmluvy je
upravená možnosť a právo „ktorejkoľvek zo zmluvných strán odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia
dôvodu a to v lehote 10 dní od uzatvorenia zmluvy.“ Taktiež v čl. III. tejto zmluvy, označeného ako
Poučenie o rozhodcovskom konaní, sú v jednotlivých bodoch zakomponované základné zásady a
špecifiká rozhodcovského konania, ktoré slúžia k zvýšeniu právneho povedomia spotrebiteľa a rozhodne
majú za následok posilnenie právnej ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na obsah tejto osobitne dlžníkom
podpísanej rozhodcovskej zmluvy, s poučením o zásadách a charaktere rozhodcovského konania,
navyše s upravenou možnosťou odstúpiť od tejto rozhodcovskej zmluvy a to aj bez udania dôvodu, bez
vplyvu na hlavný zmluvný vzťah a v dostatočne dlhej lehote 10 dní od uzatvorenia zmluvy, poskytujúcej
spotrebiteľovi možnosť aj dodatočne, v pohodlí domova sa podrobnejšie a bez akéhokoľvek stresu a
tlaku oboznámiť s obsahom podpísanej zmluvy a následne sa potom aj slobodne rozhodnúť odstúpiť
od nej bez akýchkoľvek konzekvencií a vplyvu na úverový vzťah, potom nemožno konštatovať, že
rozhodcovská zmluva v takejto podobe nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne. Spotrebiteľ má
síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do
takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti
za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do
zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia a
aj koncipovania osobitne vyhotovenej rozhodcovskej zmluvy s poučením o charaktere rozhodcovského
konania muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny
úkon podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá
nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak takéto zmluvné
dojednanie bolo so spotrebiteľom individuálne dojednané. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľná podmienka"). To
však neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.



Námietku odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola v konkrétnom prípade dojednaná individuálne a
spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa, je nutné považovať
za zásadnú a z hľadiska posúdenia správnosti úvah a záverov prvostupňového súdu, z ktorých vo
svojom rozhodnutí vychádzal, aj za primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že mal povinný, ako spotrebiteľ,
skutočnú, reálnu možnosť odmietnuť a vylúčiť rozhodcovskú zmluvu tým, že by k jej obsahu nepristúpil
a jej obsah nepodpísal, pretože nebola súčasťou hlavného zmluvného vzťahu, ale osobitným právnym
úkonom, odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu potom zjavne neobstojí.
Tvrdenie oprávneného o individuálnom dojedaní rozhodcovskej zmluvy pritom nebolo žiadnym prejavom
spochybnené ani povinným. Neexistuje tak okolnosť, ktorá by spochybňovala alebo oslabovala tvrdenie
oprávneného podporované listinnými dôkazmi. Za daného skutkového stavu je nutné dojednanú
Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 20.02.2012 v konkrétnej veci, vzťahujúcu sa k zmluve o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 20.02.2012, považovať za individuálne dojednanú so spotrebiteľom a preto
nemôže ísť o neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Na tomto skutkovom základe potom takéto právne posúdenie neobstojí.

Odvolací súd však súčasne zdôrazňuje, že súd je povinný skúmať uplatnený nárok, resp. jeho zákonnosť
aj z iných kritérií a hľadísk, ktoré novelizované znenie ustanovenia § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. l/ a
m/ Exekučného poriadku súdu ukladá.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

Odvolací súd preto konštatuje, že bude povinnosťou exekučného súdu skúmať zákonnosť vedenia danej
exekúcie a to v súlade s ustanoveniami § 243f v spojení s ustanovením § 44 ods. 2, prípadne aj § 57
ods. 1 písm. l/ a m/ Exekučného poriadku v dôsledku novely vnesenej zák. č. 438/2015 Z.z. v znení
účinnom od 23.12.2015.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na
ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.