Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/125/2013 z 20. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 20. augusta 2013, sp. zn. 14CoE/125/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7812208715.1 Krajský súd Košice | 14CoE/125/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7812208715.1 | 2013-08-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b49f106-8af7-4b03-a6ac-985d032cef86 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7812208715.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/125/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812208715
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812208715.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., P. XX, V., C.: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou R. s.r.o., so sídlom v V., P. XX, C.: XX XXX XXX, proti povinnému: C. W.,
nar. X.X.XXXX, O. XXX, Y., o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora
L.. E. M., Exekútorský úrad V., K. XX, V., pod č. EX XXXXX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu E., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa X.X.XXXX domáhal u súdneho exekútora
vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. SR
XXXXX/XX. Súd prvého stupňa po preskúmaní podmienok na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zistil, že oprávnený a povinný uzavreli
dňa X.XX.XXXX úverovú zmluvu, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52, §
53 ods. 1, 4 písm. r/ , 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že v bode 15
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa nachádzala rozhodcovská doložka - riešenie sporov,
podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom M. rameno 8, Bratislava, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej
republiky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá
so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom
ovplyvniť. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Poukázal na to, že účastníci exekučného konania uzavreli zmluvu o
úvere, na ktorej zabezpečenie použil oprávnený neúplnú zmenku. Základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi takéto podmienky patrí aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka). Praktickým dôsledkom
rozhodcovskej doložky tak, ako bola formulovaná v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom



v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Akékoľvek plnenie priznané na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd prvého stupňa
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205
ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a zároveň má konanie inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.. Podľa
názoru oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má
za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučného titulu, exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného,
exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu
sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže
zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len
na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa
jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený
pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil
účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom
konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka
na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky,
ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec.
Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený
uviedol, že rozhodnutie má aj procesnú vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
uznesenia. Súd sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym
predpisom na jeho vznik. Ďalej oprávnený namietal, že v prípade, ak súd svoje rozhodnutie založil
na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom, musí náležite odôvodniť, na základe akých
vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však
v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským (§ 52 OZ) bez toho, aby prihliadal na splnenie podmienok stanovených pre vznik
spotrebiteľského vzťahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu,
na základe ktorého dospel k záveru o aplikácií Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa vôbec
nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existenciou spotrebiteľa a
dodávateľa. Súd to nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach
svedčiacich o závere, k akému dospel.

Podľa názoru oprávneného je rozhodnutie súdu založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať
pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Ďalej namietal, že na uvedený prípad nie je prípustné
aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aplikáciou tohto ustanovenia možno dospieť
k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom
spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie je nutné sa
prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského „argumentum ad absurdum“. Súd musí mať pri
posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na
predtlačenom formulári je spotrebiteľom. Súd musí mať teda zistené, že sa poskytnutý úver netýka



jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania, a že fyzická osoba nemala možnosť ovplyvniť
obsah zmluvy. Oprávnený bol toho názoru, že súd sa týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne
dokazovanie nevykonával. Ak exekučný súd posudzoval exekučný titul tak z vecnej ako aj právnej
stránky, mal posúdiť aj to do akej miery a v akej časti je exekučný titul v súlade so zákonom a v tejto časti
mal vykonávať dokazovanie. Súd však takto nepostupoval, ale iba konštatoval rozpor exekučného titulu
so zákonom. Nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu.
V civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Exekučný
súd svojím postupom pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko
oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci „res
iudicata“. Navyše mal súd pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať tak, aby dodržiaval zásadu „pacta
sunt servanda“ zmluvy sa musia dodržiavať a z toho vyplývajúcu zásadu reštriktívneho výkladu dôvodov
neplatnosti právneho úkonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.X.XXXX a povinnému dňa XX.X.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého
uznesenia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov
napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza
nasledovné:

V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
právny predpis, a to ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, že
neodôvodnil prečo úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za spotrebiteľskú.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
F. rozhodcovskou, a.s., so sídlom M. rameno 8, V., zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. SR XXXXX/XX.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví :

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,



b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
M. rameno 8, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu V.
I, oddiel Sa, vložka č. XXXX/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne
neplatná. Aj keď citované ustanovenie bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené až
novelou účinnou od 1.1.2008, táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej
podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len
demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok
mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení
§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo
zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez
ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

V rozhodcovskom konaní oprávnený ako žalobca uplatňoval proti povinnému ako žalovanému nároky
zo zmenky, ktorá bola vystavená povinným na zabezpečenie jeho pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Zmenka bola ( ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku ) vystavená dňa X.XX.XXXX, t.j. v deň uzavretia úverovej zmluvy.

Čo sa týka posúdenia zmenky, ktorou účastníci zabezpečili svoj vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere,
odvolací súd uvádza, že zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 270/2008
Z.z. účinného od 1.1.2008 kde podľa § 4 ods. 6 tohto zákona, v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať



a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Účastníci konania teda uzavreli zmluvu o úvere a zmenka bola vystavená v čase, keď Slovenská
republika bola už členským štátom Európskej únie (od 1.5.2004). Odo dňa pristúpenia sa ustanovenia
pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením stali
záväznými aj pre Slovenskú republiku.

Smernica č. 93/13/EHS bola prebratá do nášho vnútroštátneho práva novelou Občianskeho
zákonníka vykonanou zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorá zakotvila do nášho právneho poriadku inštitút
spotrebiteľských zmúv.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu
- fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy
v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie,
alebo neprijatie návrhu.

Povinný predmetnou zmluvou o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na
výkon zamestnania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Podľa
ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon podnikania, avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len
všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku,
akú podnikateľskú činnosť povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním či predmetom
činnosti uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie Zákona o spotrebiteľských
úveroch. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ
(oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo však
oprávnený neurobil.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.



Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Odvolací súd konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom
(a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť
spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne podľa
§ 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná
s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo
vzťahu k účastníkom exekučného konania. Skutočnosť, že súdny exekútor L.. E. M. bol zamestnancom
účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného) čo vyplýva z Nálezu Ústavného súdu
SR č. C.. ÚS XXX/XXXX z XX.X.XXXX, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa §
30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne
oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor,
ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného
poriadku). Preto súdny exekútor L.. E. M. nemôže vykonávať predmetnú exekúciu pre oprávneného, čo
je ďalší dôvod, pre ktorý súd nemohol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
L.. E. M..

Súdny exekútor musí byť nestranný. Nestrannosť exekútora je zabezpečená aj možnosťou vylúčenia
exekútora z vykonávania exekúcie. Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak sú dané skutočnosti
uvedené v § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodom vylúčenia môže byť čokoľvek, z čoho možno
vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti exekútora. To znamená, že exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie nielen vtedy, ak má pomer k veci, účastníkom alebo ich zástupcom, ale pre jeho vylúčenie
stačí, že je pre tento pomer daná pochybnosť o jeho nezaujatosti. K nestrannosti exekútora nestačí,
že exekútor subjektívne nepociťuje k veci ani účastníkom alebo ich zástupcom taký vzťah, ktorý by sa
mohol prejaviť na jeho rozhodovaní, ak v konaní súčasne nepostupuje tak objektívne, aby o nedostatku
tohto vzťahu nevzbudzoval žiadne pochybnosti.

Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom
konaní. Ak sa námietka týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada. Exekútor má sám povinnosť
potom, čo sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený pre niektorý z dôvodov uvedených v
ustanovení § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, neodkladne to oznámiť súdu, ktorý rozhodne o tom, či
je alebo nie je z vykonávania exekúcie vylúčený. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v
exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí
súd.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože
oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.