Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/11/2019 z 12. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. júna 2019, sp. zn. 2Co/11/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7617218291.1 Krajský súd Košice | 2Co/11/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7617218291.1 | 2019-06-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/260d52a4-4b49-4d42-bd6a-15bdc2d4c912 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7617218291.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617218291
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617218291.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. S., C.. XX.XX.XXXX, W., M. XXX/X, o zaplatenie 1.871,81
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
20.augusta 2018, č k. 16Csp/281/2017-74

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a výroku o nároku na náhradu trov konania.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.389,65 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od
5.7.2015 do zaplatenia, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalovanému v rozsahu 48,48%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou žalobca žiadal o uloženie povinnosti žalovanému na zaplatenie sumy
1.871,81 € s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 5.7.2015 až do zaplatenia titulom nesplneného
záväzku žalovaného zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2015 (ďalej
„úverová zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.470 €, ktorý mal uhradiť
v 42. mesačných splátkach vo výške 46,48 €. Žalovaný zaplatil iba sumu 80,35 €, preto veriteľ zosplatnil
zostatok dlhu vo výške žalovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie prihliadal tiež k ustanoveniam zmluvy,
podľa ktorých mesačná splátka úverovou zmluvou poskytnutej čiastky 1.470 € so splatnosťou v 42.
splátkach, mala byť v prípade úhrady poplatku podľa dohody o poskytnutí služieb až vo výške 80,35 €,
poplatok za poskytnutie úveru činil 147 €, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vyčíslená
na hodnotu 2.099,16 €, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) zmluvy 26,17%, ročná úroková
sadzba úveru 18,08% a priemerná RPMN 36,30%. Podľa zistení súdu v úverovej zmluve nebola
uvedená konečná splatnosť úveru ani splatnosť jednotlivých splátok, tieto údaje boli uvedené až v listine
„oznámení veriteľa o schválení úveru“.

3. Predmetnú úverovú zmluvu súd prvej inštancie posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú aplikujúc § 52, §
53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ), ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dospejúc k záveru, že je v zmluve je nesprávne v neprospech
spotrebiteľa uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, a absentujú v nej náležitosti podľa §
9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z., o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
a termíne splatnosti jednotlivých splátok. Súd prvej inštancie poukázal nato, že tieto údaje sa nachádzajú



až v dodatočnom oznámení veriteľa o schválení úveru, čo však nespĺňa podmienku písomnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere lebo listina, nie je potvrdená podpisom žalovaného. Pri stanovení hodnoty
RPMN poukázal na interaktívnu kalkulačku zverejnenú na stránke portálu finančnej osvety a ochrany
finančného spotrebiteľa, keď pri zadaní údajov z úverovej zmluvy, zohľadňujúc poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 147 € pri výške mesačnej splátky 80,35 € hodnota RPMN predstavovala 87,09% oproti
v zmluve uvedenému údaju 26,17%, a v prípade výšky splátok 46,48 € bez započítania poplatkov podľa
dohody o poskytovaní služieb hodnota RPMN predstavovala 27,54% oproti v zmluve uvedenému údaju
26,17%. S odkazom na § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. hodnotil úverovú zmluvu ako zmluvu bez
úrokov a bez poplatkov. pretože v nej bola ročná percentuálna miera uvedená nesprávne v neprospech
spotrebiteľa. K námietkam žalovaného, že pri stanovení nákladov spojených s úverom nemal byť
zohľadňovaný poplatok podľa dohody o poskytovaní služby, ktorý mal činiť 33,87 € mesačne, pretože
sa jednalo o samostatný právny úkon, ktorý nebol podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, súd prvej
inštancie konštatoval, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď z predložených listín
vyplýva, že úverová zmluva počítala aj s hodnotou splátky podľa dohody o poskytnutí služby a žalobca
napriek výzvam súdu túto dohodu nepredložil a teda neumožnil jej preskúmanie. Bez ohľadu na uvedené
súd prvej inštancie zdôraznil, že hodnota RPMN so zohľadnením či bez zohľadnenia poplatku z tejto
dohody vykazovala hodnotu v neprospech spotrebiteľa. Majúc za nesporné poukázanie finančných
prostriedkov žalovanému v rozsahu 1.470 €, z ktorých žalovaný uhradil len 80,35 €, priznal žalobcovi iba
nárok na úhradu nevrátenej istiny vo výške 1.389,65 €. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením
peňažného dlhu zaviazal ho tiež na úhradu úrokov z omeškania podľa § 517 ods.1, 2 OZ v hodnote
úrokov z omeškania vyplývajúcich z nariadenia vl. č. 87/95 Z.z. v súlade s návrhom žalobcu. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku (CSP), v zmysle ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Prihliadajúc na to, že
žalobca bol úspešný v rozsahu 74,24%, čo zodpovedalo úspechu žalovaného 25,76%, žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov v pomernom rozsahu 48,48% (74,24% - 25,76%).

4. Proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania podal
odvolanie žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne priznal
žalobcovi nárok v zamietnutej časti.

5. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

6. Žalobca tvrdil nesprávnosť postupu súdu pri výpočte RPMN za použitia interaktívnej kalkulačky,
ktorý je prepočet je len informatívny, vychádzajúci z predpokladu, že splatnosť prvej splátky je presne
jeden mesiac po čerpaní úveru. V danom prípade však medzi čerpaním úveru a splatnosťou prvej
splátky neuplynula lehota jedného mesiaca, a pokiaľ súd do výpočtu zahrňoval aj údaj o celkovej platbe
zahrňujúce sumu splátky podľa dohody o poskytovaní služieb a súčasne konštatoval, že nebola súdu
predložená, nie je preskúmateľné, z akého dôvodu vychádzal z toho, že je daný dôvod na jej zahrnutie
do celkových nákladov a teda do výpočtu RPMN. Nesúhlasil ani s absenciou údajov o splatnosti úveru
a splatnosti splátok poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home
Credit c/a Bíróová (SDEÚ C-42/15) v zmysle ktorého by sa ustanovenie čl. 10 ods. 2 Smernice Rady
Európskeho parlamentu 2008/48/ES nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než tie, ktoré
sú vymenované v tomto článku Smernice. Poukázal na to, že z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
súdneho dvora vyplýva tiež záver, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti,
nie je vylúčené, aby sa zmluva považovala za zmluvu bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Tvrdil, že v
zmluve uzavretej so žalovaným zákonná požiadavka konečnej splatnosti úveru bola splnená viacerými
spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch, počtom mesačných
splátok, ako aj dojednaniami vyplývajúcimi z Čl. 4 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých je dátum
splatnosti poslednej splátky, dátum uvedený v oznámení o schválení úveru. Žalovaný mal tak objektívne
vedomosť o tom, kedy nastáva termín splatnosti prvej i poslednej splátky úveru, zmluva obsahovala
všetky náležitosti vyžadované zákonom, preto neboli podmienky pre jej určenie za zmluvu bez úrokov
a bez poplatkov.



7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil v zhode s § 387 ods. 1 CSP.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.júna 2019 o 10.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods.1, 3 CSP.

9. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

10. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo
alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený
skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné
ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový
stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny
záver. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je podrobne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho
odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

11. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Pre zvýraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku
odvolací súd dodáva:

13. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania po konštatovaní nenaplnenia viacerých
zákonných podmienok pri uzatváraní zmluvy správne konštatoval, že predmetnú úverovú zmluvu je
nutné posudzovať ako bezúročnú a bez poplatkov. Z hľadiska formy právneho úkonu, zákonná úprava
vyžaduje uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z.), a jej nedodržanie sankcionuje stratou práva veriteľa na úroky a poplatky (§ 11 ods. 1 písm. a/
zák. č. 129/2010 Z.z.). V danom prípade sa zmluva uzatvárala na formulári veriteľa, označenom ako
Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového úveru/zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu. Pre platnosť a vznik zmluvy sa vyžadoval podpis oboma zmluvnými stranami, teda
dlžníkom aj veriteľom (§ 40 OZ). Je evidentné, že žalovaný ako dlžník žiadosť/zmluvu podpísal dňa
26.1.2015, ktorej obsahom neboli všetky potrebné údaje o schválenom úvere a tieto boli uvedené až
neskôr v listine veriteľa „oznámenie o schválení úveru“. Z uvedeného je nutné jednoznačne vyvodiť, že



žalovaný podpísal iba žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, teda návrh na uzavretie zmluvy,
pri podpise zmluvy nebol spotrebiteľský úver individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z
hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch, a nové doplnené údaje nemožno posúdiť inak, ako nový
návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané a tvrdené, aby žalovaný takýto nový návrh
písomne akceptoval. V údajoch o požadovanom spotrebiteľskom úvere a o úvere schválenom sa
nachádza rozpor aj v predpokladanej RPMN úveru (26,7% oproti 25,9%) a veriteľ v oznámení o schválení
úveru jednostranne stanovil aj dátum splatnosti splátok úveru a tým aj dátum poslednej splátky úveru.
Tieto dátumy pri žiadosti o poskytnutie úveru neboli žalovanému známe. Ak zákonodarca určil, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsahovať určité náležitosti
(medzi nimi aj termín splatnosti a zmluve zodpovedajúcu hodnotu RPMN), je úlohou dodávateľa tieto
údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa o nich mohol spotrebiteľ priamo
dozvedieť z návrhu bez toho, aby ich musel odvodzovať z iných údajov.

14. V tomto odvolací súd poukazuje na body 46 až 50 rozsudku SDEÚ C-42/15, keď súdny dvor síce
konštatuje, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok odkazom
na konkrétny dátum, avšak súčasne vyžaduje, aby podmienky zmluvy umožňovali spotrebiteľovi s
istotou identifikovať dátumy splátok bez akýchkoľvek ťažkostí, aby sa tak zaručilo, že spotrebiteľ poznal
deň, v ktorom je splatná každá splátka úveru. Posudzovaná zmluva nespĺňa stanovenú požiadavku,
keďže písomné vyhotovenie žiadosti o poskytnutie úveru potvrdené podpismi oboch zmluvných strán
žiadny údaj o termíne a splatnosti splátok a celkovej splatnosti dlhu neobsahuje, a oznámenie o
schválení úveru je jednostranný právny úkon veriteľa v zásade predstavujúci nový návrh zmluvy, ktorý
nebol potvrdený podpisom žalovaného. Uvedené dôvody tiež spôsobujú neakceptovateľnosť námietok
žalobcu spochybňujúcich správnosť výpočtu hodnoty RPMN súdom prvej inštancie, ktoré námietky sú
založené na nesprávnom zohľadnení splatnosti splátok. Za uvedené nedostatky nesie v plnej miere
zodpovednosť žalobca, a jeho nedôslednosť pri vstupe do záväzkového vzťahu so spotrebiteľom, ktorá
je v rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa, nemôže byť prostriedkom
obhajoby. Ani obrana založená na tvrdení, že nesprávnosť výpočtu je daná zohľadnením poplatku
z dohody o poskytnutí služby, ktorá dohoda nebola podmienkou uzavretia zmluvy, preto poplatok
nemal byť pri výpočte zohľadnený, nie je opodstatnená, lebo z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie je zrejmé, že hodnota RPMN je určená nesprávne v neprospech spotrebiteľa vo vzťahu ku
každej uvažovanej výške mesačnej splátky (46,48€ alebo 80,35€), t.j. tak pre prípad existencie, ako i
neexistencie povinnosti dlžníka na úhradu poplatku.

15. Zohľadňujúc vyššie uvedené argumenty, rozhodnutie preskúmavané v odvolacom konaní je vecne
správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti potvrdil.

16. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o náhrade vzniknutých trov konania, ktoré správne
zohľadnilo pomer procesného úspechu a neúspechu strán na súde prvej inštancie v súlade s § 255
ods. 2 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1
CSP. Žalobca ako odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu
trov konania. Žalovanému v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy, o výške ktorej by bolo potrebné
rozhodovať, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).