Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/60/2011 z 19. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 19. septembra 2011, sp. zn. 10Co/60/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8010200887.1
Krajský súd Prešov | 10Co/60/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8010200887.1 | 2011-09-19 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e1efcb3-3e39-4e3a-b160-a9e26dd7aebf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8010200887.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/60/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200887
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200887.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: C. L., a.s., Q. stínu XXX/X, F. XX, ČR, IČO: XXXXXXXX,
proti žalovanému: E. P., P. XX, IČO: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. P. H., advokátom, Q. XX, O.,
o zaplatenie 29.800.000,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad č.k. 20C/22/2011 - 61 zo dňa 15.7.2011, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vo veci rozhodol tak, že žalobcovi oslobodenie od súdnych
poplatkov v konaní sp. zn. 20C/22/2011 nepriznal. Uznesenie bolo vyhotovené vyššou súdnou
úradníčkou. Zákonný sudca sa stotožnil s rozhodnutím vyššej súdnej úradníčky a následne vec bola
predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní v celom rozsahu. Žiadosť
odôvodnil tým, že na základe žalobcom tvrdených a preukázaných skutočností považuje svoj nárok voči
žalovanému za jasne a nepochybne preukázaný, a preto očakáva, že bude mať vo veci plný úspech.
V prípade jeho úspechu vo veci tak bude trovy súdneho konania, vrátane súdneho poplatku, znášať
žalovaný. Pri počte obyvateľov Obce P. približne 394 je len ťažko možné predpokladať, že samotná
poplatková povinnosť obce nezaťaží obecný rozpočet tak, že ju neprivedie do nútenej správy. V takom
prípade sa zmarí úplne možnosť čo aj len čiastočného uspokojenia nároku žalobcu voči žalovanému,
čím dôjde k celkovému zmareniu účelu konania. Na výzvu súdu žalobca predložil svoje daňové priznanie
za rok 2010, z ktorého súd zistil, že žalobca dosiahol stratu od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške
32.666.154,- Kč s tým, že v rámci nákladov si žalobca započítal ako iné prevádzkové náklady sumu
29.800.000,- Kč zo záväzku nahradiť škodu a sumu 2.255.000,- Kč - trovy konania spoločnosti X. F.,
s.r.o., pričom podľa prílohy k účtovnej závierke ide o náklady z roku 2008, zaúčtované v roku 2010. V
predchádzajúcom zdaňovacom období dosiahol stratu 2.122.000,- Kč. Podľa ustanovenia § 138 ods. 1,
2 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov,
ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú
účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Priznané oslobodenie
súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného
skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

Podnikateľovi v zmysle citovaného ustanovenia je možné priznať oslobodenie od súdnych  poplatkov  len
za  situácie,  keď  sa  takýto  účastník dostane do ťaživej situácie bez vlastného pričinenia, nie však vtedy,
keď prípadne neúspešne podniká, pretože ide o jeho vlastné riziko spojené s výkonom podnikateľskej
činnosti. Každý podnikateľský subjekt, bez ohľadu na svoje postavenie, organizačnú formu alebo na
to, s akým majetkom podniká, vstupuje pri podnikaní do oblasti vzťahov, ktoré so sebou nesú riziko



neúspechu, strát a ďalších nepriaznivých dôsledkov. Z tohto dôvodu je preto nutné u podnikateľských
subjektov, pokiaľ ide o posudzovanie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, rozlišovať,
či nepriaznivá situácia podnikateľa vychádza z jeho podnikateľskej činnosti, či postupoval pri tejto
činnosti riadne a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností, resp. z dôvodu porušenia
právnych povinností tretej strany, alebo postupoval nezodpovedne a sám si svoju situáciu zavinil.
Zároveň prvostupňový súd poukázal aj na konanie, vedené pod sp. zn. 19C/15/2009, v ktorom si žalobca
riadne splnil poplatkovú povinnosť ako za žalobu, tak aj za odvolanie, po 2.020,31 eur. V žiadnom
prípade neobstojí odôvodnenie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcu, kedy žiadal
oslobodiť toto konanie od súdnych poplatkov nielen vzhľadom na pomery žalobcu, ale aj na pomery
žalovaného, na ktorého by v prípade jeho neúspechu prešla poplatková povinnosť. Vecné oslobodenie
od súdnych poplatkov je upravené v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a danej veci sa vecné
oslobodenie od súdnych poplatkov netýka. V tomto prípade poplatková povinnosť žalobcu za návrh
predstavuje podľa položky 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov maximálnu sumu súdneho poplatku vo
výške 16.596,50 eur. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd, musí rátať s poplatkovou povinnosťou, keďže
zákon, okrem upravených výnimiek, nezaručuje účastníkom bezplatné súdne konanie. S poukazom na
uvedené prvostupňový súd vo veci rozhodol tak, že neoslobodil žalobcu od platenia súdnych poplatkov,
čiže oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote bolo podané odvolanie zo strany žalobcu. V
podanom odvolaní žalobca namieta právny názor súdu, ktorým konštatuje, že právnická osoba má nárok
na oslobodenie od poplatku iba v prípade vis maior. Podľa právneho názoru súdu, nie sú rozhodujúce
pomery účastníka, ktorý je právnickou osobou, ak nie sú nepriaznivo ovplyvnené vyššou mocou. S
týmto právnym názorom sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávny. Takisto považuje za neprijateľné
konštatovanie súdu, že úľavou zo súdnych poplatkov pre podnikateľov, ktorí sú v strate, by neúspešní
podnikatelia boli zvýhodnení voči úspešným podnikateľom. Toto konštatovanie je v rozpore s Ústavou
SR, ktorá zakladá každému, t.j. rovnako fyzickým, ako aj právnickým osobám, právo na ochranu svojich
práv pred súdom. Súd ďalej v odôvodnení konštatoval, že v žiadnom prípade neobstojí odôvodnenie
návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov v prípade nepriaznivých finančných a majetkových
pomerov žalovaného. Uvedený právny názor súdu je v priamom rozpore s ustanovením § 138 O.s.p.,
ktoré ako jednu z podmienok oslobodenia od poplatkov ustanovuje pomery účastníka, a preto aj pomery
žalovaného môžu odôvodniť, a v tomto prípade aj odôvodňujú, oslobodenie od súdneho poplatku. Ak
zákonodarca mal úmysel oslobodiť konanie od poplatku iba v prípade, ak to odôvodňujú pomery žalobcu,
resp. poplatníka, tak by znenie príslušného ustanovenia neobsahovalo pojem účastník. Vzhľadom na
uvedené navrhuje, aby odvolací súd priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní sp.
zn. 20C/22/2011 v plnom rozsahu.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení uvádza, že výška škody uplatňovaná žalobcom
v tomto konaní nebola žalovanému riadne ustálená. Celé počínanie žalobcu vykazuje isté znaky
tendenčnosti, keďže požadovanie tak vysokej sumy za plnenie, ku ktorému reálne ani nedošlo, resp.
nemuselo dôjsť, je podľa názoru žalovaného nedôvodné. Tomu nasvedčuje aj postoj žalobcu k celému
rozhodcovskému konaniu a jeho pasivita v ňom, ktorá mohla mať za účel práve vytvorenie nedôvodne
vysokého domnelého nároku voči žalovanému. Žalovanému nie je ani zrejmé, na akom základe
žalobca ustálil počiatok behu lehoty pre vznik príslušenstva uplatneného nároku. Žalobca si nárok
na príslušenstvo uplatňuje dňom 15.12.2008, čiže dňom právoplatnosti uvedeného rozhodcovského
rozsudku. Nárok na náhradu škody si žalobca voči žalovanému nikdy osobitne neuplatnil a prvým
úkonom v tomto smere bolo až podanie žaloby dňa 6.12.2010. Žalovaný má okrem toho za to, že nárok
uplatnený žalobcom je premlčaný, keďže uplynula subjektívna dvojročná lehota odo dňa, kedy sa o
údajnej škode žalobca mohol dozvedieť, a neskôr aj reálne dozvedel. Navyše, listom zo dňa 6.10.2008
spoločnosť X. F., s.r.o., vyzvala žalobcu na náhradu škody vo výške 29.800.000,- Kč, a to v termíne
do 31.10.2008, na základe vyhotoveného znaleckého posudku. Ak by teda súd mal za to, že žalobcom
uplatnená výška škody je dôvodná, namieta, že táto bola riadne ustálená znalcom a žalobcovi oznámená
už 31.10.2008. Žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené preto žiada konajúci súd, aby žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, dôvodov uznesenia, ako aj odvolacích dôvodov
žalobcu proti napadnutému uzneseniu, vec prejednal v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je podané odvolanie voči napadnutému uzneseniu, ktorým nebolo
priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku žalobcovi. Odvolací súd zastáva názor
prvostupňového súdu, pokiaľ ide o poplatkovú povinnosť v zmysle zákona o súdnych poplatkoch.
Podaním žaloby žalobca má zákonnú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu. Ak spĺňa podmienky
na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, súd takémuto návrhu na oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov vyhovie. V danom prípade nie sú splnené podmienky na oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov. Pomery žalovaného nemôžu zakladať podmienky na oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov žalobcovi. Majetkové pomery na strane žalovaného môžu zakladať iba
podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalovanému. Tým, že žalobca podal návrh
na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, povinnosťou žalobcu je odôvodniť skutočnosti, ktoré ho
viedli k tomu, aby žiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a nie poukazovať na to, že aj v
prípade, ak by bol úspešný s poukazom na počet obyvateľov žalovaného a s poukazom na jeho rozpočet,
nebude mu môcť zaplatiť ani trovy tohto konania, pretože do trov konania patrí aj súdny poplatok,
ani výšku súdneho poplatku, a z tohto dôvodu si žiada oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Prvostupňový súd sa dôsledne vyporiadal s podaním žalobcu na uplatnenie oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov. Odvolací súd má za to, že vo veci neoslobodenia od platenia súdnych poplatkov
bolo rozhodnuté správne, pretože neboli preukázané dôvody pre nezaplatenie súdneho poplatku už aj
s poukazom na to, že  toto  tvrdenie  zo  strany  žalobcu  nie  je  ničím  podložené,  či  malá  Obec
P. nemá finančné prostriedky na splnenie si povinnosti, ktorá jej vyplynie z rozhodnutia súdu, majúc na
zreteli to, že v danom prípade boli predané pozemky za určitú hodnotu a táto hodnota bola príjmom
obce. Takéto tvrdenie neobstojí a taktiež neobstojí ani to, že majetkové pomery druhého účastníka, t.j.
žalovaného majú odôvodňovať a zakladať nárok na oslobodenie od plnenia si povinnosti žalobcu na
zaplatenie súdneho poplatku.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2
O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.