Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/211/2013 z 28. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 28. mája 2014, sp. zn. 14Cob/211/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5612214162.1 Krajský súd Žilina | 14Cob/211/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5612214162.1 | 2014-05-28 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 226 OSP, § 224 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c26abcd-fb61-44ea-b5ab-8baffc39dd02 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5612214162.1 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/211/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612214162 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612214162.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Ředitelství silnic a dálnic ČR, Na Pankráci 546/56, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 65993390, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: AG Logistics, s.r.o., so sídlom Hony 369/5, 031 05 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 004 915, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Jurigom - Brankovičom, advokátom, so sídlom O. D. X, XXX XX R., v konaní podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vo veciach s nízkou hodnotou sporu 436,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/269/2012-59 zo dňa 10.06.2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/269/2012-59 zo dňa 10.06.2013 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 436,57 Eur s úrokmi z omeškania 7 % ročne od 27.02.2012 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 26,- Eur a trov právneho zastúpenia 94,02 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že formulárom návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 elektronicky podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 20.12.2012 podpísaného zaručeným elektronickým podpisom sa žalobca domáha zaplatenia istiny 436,57 Eur s úrokmi z omeškania 7 % ročne od 27.02.2012 a trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 26,- Eur a trov právneho zastúpenia 94,02 Eur (vrátane DPH) s tým, že žalovaný užíval spoplatnené pozemné komunikácie cestným motorovým vozidlom s registračnou značkou LM 300AV, ktorého najvyššia povolená hmotnosť dosahovala najmenej 12 ton, a preto podliehalo ustanoveniu § 22 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách, v znení neskorších predpisov o úhrade mýtneho. Povinnosť zaplatiť mýtne žalovanému vznikla momentom, keď dobrovoľne využil na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel motorovým vozidlom mýtnym bodom na spoplatnenej pozemnej komunikácii. Žalovaný svoju povinnosť porušil od 09.09.2008 do 31.01.2009, a to opakovane, o čom svedčil rozpis v elektronickom zázname o prejazde vozidla mýtnymi bodmi vo výške nedoplatku spolu 436,57 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie v náhradnej lehote do 26.02.2012, ktorý dlh žalovaný nesplnil. Podľa § 22e Zákona o pozemných komunikáciách pokiaľ prevádzkovateľ motorového vozidla v systéme elektronického mýta nezaplatí dlžné mýto ani na základe výzvy prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho, v ktorej bude stanovená primeraná lehota k úhrade, je prevádzkovateľ mýtneho oprávnený domáhať sa svojho práva na súde, vrátane zaplatenia úrokov z omeškania určených predpismi Občianskeho práva. Žalobca je prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho registrovaný v Českej republike a domáhal sa úrokov z omeškania podľa Českého právneho poriadku. V zmysle čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie. Tlačivom C na odpoveď podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vyzval okresný súd žalovaného, aby sa vyjadril k uplatnenej pohľadávke, ktorá výzva bola doručená žalovanému dňa 22.04.2013. Žalovaný dňa 20.05.2013 podal vyjadrenie k návrhu na uplatnenie pohľadávky na č.l. 47 spisu (bez vyplnenia tlačiva) s priložením fotokópie osvedčenia o evidencii vozidla (č.l. 49-53 spisu) a fotokópiou potvrdenia IVECO SLOVAKIA, s.r.o., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava (č.l. 54 spisu). Žalovaný nežiadal o nariadenie ústneho pojednávania, preto okresný súd rozhodol o vydaní rozsudku bez nariadenia pojednávania, jeho vyhlásením na základe uznesenia zo dňa 23.05.2013 č.k. 9Cb/269/2012-56 umiestnením na úradnej tabuli súdu dňa 31.05.2013. Vo vyjadrení k návrhu žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu uvádzal, že tvrdenie o najvyššej povolenej hmotnosti viac ako 12 ton žalovaného s registračnými značkami LM300AV sa nezakladalo na pravde, lebo podľa technických špecifikácii v technickom preukaze o osvedčení evidencie č. SF 149232 k vozidlu s ev. č. LM300AV bolo uvedené, že ide o nákladné vozidlo IVECO FIAT, typ 75E17 a jeho najväčšia prípustná celková hmotnosť je 7.490 kg s tým, že tento typ vozidla je vybavený spájacím zariadením triedy A50-X (spájacie zariadenie s guľou ISO50). Pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 je hmotnosť prípojného vozidla brzdeného 3.500 kg, pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 je hmotnosť jazdnej súpravy 10.990 kg, čo bolo uvedené v časti ďalšie úradné záznamy v osvedčení o evidencii. Túto skutočnosť potvrdzovala kópia osvedčenia o evidencii a potvrdenie IVECO SLOVAKIA, s.r.o., divízia IVECO TRUCKS, Dúbravská cesta 2, Bratislava 841 04, kde sa uvádzalo, že pri použití spájacieho zariadenia je hmotnosť celej jazdnej súpravy 10.990 kg. Preto najvyššia možná hmotnosť predmetov vozidla aj s prípojným vozidlom je 10.990 kg, čo je menej ako 12.000 kg (12 ton). Preto ho podľa žalovaného nemožno posudzovať ako vozidlo, ktoré podlieha úhrade mýta podľa § 22 ods. 1 zák. č. 13/1997 Sb. K porušeniu povinnosti zaplatiť mýto podľa žalovaného nedošlo, lebo vozidlo nebolo predmetom úhrady mýta, lebo nespĺňalo zákonom stanovené podmienky pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Okresný súd v napadnutom rozsudku citoval § 20 ods. 2 zák. č. 13/1997 Sb. v znení účinnom do 31.12.2009 o pozemných komunikáciách (ďalej iba „ZPK“), § 22a ods. 1 ZPK, § 22b ods. 1 písm. b), d), ods. 4 ZPK, § 22 ods. 1 ZPK, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníku v platnom znení, § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. v znení účinnom do 30.06.2010, „kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku“ a konštatoval dôvodnosť žaloby. Medzi účastníkmi nebolo sporné použitie nákladného motorového vozidla žalovaného evidenčného čísla LM300AV na spoplatnenej pozemnej komunikácii tak, ako bolo uvedené v rozpise nedoplatku mýtneho - vozidla bez platnej registrácie v mýtnom systéme (č.l. 8-11 spisu) v období od 09.09.2008 do 30.01.2009. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu listom zo dňa 26.01.2012 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na mýtnom vo výške 437,45 Eur do 26.02.2012. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný mýtne nezaplatil. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi bolo sporné, či cestné motorové vozidlo podlieha povinnosti platiť mýtne podľa § 22 ods. 1 ZPK v znení účinnom do 31.12.2009, podľa ktorého ustanovenia použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie cestným motorovým vozidlom s najmenej štyrmi kolesami, ktorého najväčšia povolená hmotnosť je najmenej 12 ton alebo jazdnej súpravy, ktorej najväčšia povolená hmotnosť je najmenej 12 ton podlieha úhrade mýtneho. Podľa fotokópie osvedčenia o evidencii nákladného motorového vozidla žalovaného evidenčného čísla LM300AV (SF149232) ide o nákladné motorové vozidlo, kategória N2, značky IVECO, typ 75E17 s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 7.490 kg a najväčšou prípustnou hmotnosťou jazdnej súpravy 16.500 kg (F.1, F.3). Ďalej podľa osvedčenia o evidencii je najväčšia prípustná hmotnosť pripojeného vozidla brzdeného: 9010 kg a nebrzdeného 750 kg (O.1, O.2). Teda podľa osvedčenia o evidencii je najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 16.500 kg (7.490 kg + 9.100 kg = 16.500 kg). Na základe vyššie uvedeného podlieha jazdná súprava, ktorej najväčšia povolená hmotnosť je najmenej 12 ton, úhrade mýtneho podľa § 22 ods. 1 ZPK v znení účinnom do 31.12.2009, hoci aj podľa ďalších úradných záznamov v osvedčení o evidencii sa uvádza spájacie zariadenie A50-X na prípojné vozidlo s hmotnosťou brzdeného do 3.500 kg a pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 je hmotnosť jazdnej súpravy 10.990 kg, čo potvrdzovalo aj vyjadrenie obchodnej spoločnosti IVECO SLOVAKIA, s.r.o., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 35 765 704, že predmetný typ vozidla IVECO 75E, variant 75E17 mal typové schválenie v Slovenskej republike s najväčšou prípustnou hmotnosťou jazdnej súpravy 16.500 kg, preto bola v osvedčení o evidencii vozidla uvedená najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 16.500 kg, hoci by sa aj v tomto konkrétnom prípade nejednalo o verziu vozidla vybavenú brzdovým zariadením umožňujúcim ťahanie prípojných vozidiel kategórie O3, preto je v osvedčení o evidencii uvedené, že pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 je hmotnosť prípojného vozidla brzdeného 3.500 kg a hmotnosť jazdnej súpravy pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 je 10.990 kg. Vzhľadom na zápis v osvedčení o evidencii sa okresný súd priklonil k údajom uvedeným v tomto zápise o rozmeroch a hmotnosti (F.3), ako najvyššej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy 16.500 kg, ktorá je najväčšou povolenou hmotnosťou prevyšujúcou 12 ton a je zákonom vyžadovanou náležitosťou, pre vznik povinnosti na úhradu mýtneho. Ďalšie úradné záznamy osvedčenia o evidencii sa vzťahujú len na spájacie zariadenie A50-X a schválené ťažné zariadenie ISO50 pre prípojné vozidlo jazdnej súpravy 10.990 kg. Okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom mýtneho 436,57 Eur spolu s úrokmi z omeškania 7 % ročne, ktoré neprevyšujú zákonný úrok z omeškania, na ktorý žalobcovi vzniklo právo počnúc prvým dňom omeškania (deň nasledujúci po splatnosti) od 27.02.2012 z dlžnej sumy, lebo je len vyjadrením 7 percentuálnych bodov bez navýšenia o repo sadzbu Českej národnej banky. Žalovaný ani na výzvu žalobcu z 26.01.2012 v stanovenej lehote do 26.02.2012 mýtne nezaplatil (č.l. 12 spisu). O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa článku XVI., článku IX. citovaného nariadenia, keďže trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Slovenská republika neinformovala Komisiu o tom, či je na základe procesného práva Slovenskej republiky prípustné podať opravný prostriedok proti rozsudku vydanému v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu a v akých lehotách možno takýto opravný prostriedok podať, takéto informácie Komisiou neboli zverejnené, preto mal okresný súd za to, že voči tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že sa priklonil k údajom uvedeným v zápise o rozmeroch a hmotnosti (F.3), ako najvyššej povolenej hmotnosti jazdnej súpravy 16.500 kg, ktorá je najvyššou povolenou hmotnosťou prevyšujúcou 12 ton a je zákonom vyžadovanou náležitosťou pre vznik povinnosti na úhradu mýtneho. Ďalšie úradné záznamy osvedčenie o evidencii sa vzťahujú len na spájacie zariadenie A50-X a schválené ťažné zariadenie ISO50 pre prípojné vozidlo jazdnej súpravy 10.990 kg. Záver okresného súdu o tom, že ďalšie úradné záznamy osvedčenie o evidencii sa vzťahujú len na spájacie zariadenie A50-X a schválené ťažné zariadenie ISO50 pre prípojné vozidlo jazdnej súpravy 10.990 kg, bol nesprávny, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku čoho bol napadnutý rozsudok okresného súdu podľa žalovaného nezákonný. Nesprávnosť napadnutého rozsudku podľa žalovaného spočívala v tom, že v prejednávanej veci sa jednalo o nákladné vozidlo Iveco Fiat, typ 75 E 17 s tým, že bolo použité spájacie zariadenie s guľou ISO50. V osvedčení o evidencii vozidla v časti „Ďalšie úradné záznamy“ „je jasne a nespochybniteľné uvedené, že pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 pri tomto type vozidla je hmotnosť jazdnej súpravy 10.990 kg“. Záver okresného súdu o tom, že tieto údaje sa vzťahovali len na spájacie zariadenie A50-X a schválené ťažné zariadenie ISO50 pre prípojné vozidlo bol podľa žalovaného zmätočný a nemal oporu v technických údajoch uvedených v osvedčení o evidencii vozidla. Ako totiž vyplývalo z údajov uvedených v osvedčení o evidencii vozidla najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla typu 75 E 17 je 7.490 kg a pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 bola teda hmotnosť prípojného vozidla brzdeného 3.500 kg, a teda hmotnosť celej jazdnej súpravy 10.990 kg, teda ide o celkovú hmotnosť „jazdnej súpravy, t.j. samotného vozidla + prípojné vozidlo. „Všetky tieto skutočnosti uvádzané“ žalovaným potvrdzovalo aj potvrdenie vystavené spoločnosťou Iveco Slovakia, s.r.o., Divízia Iveco Truck, Dúbravská cesta 2, Bratislava, ktoré bolo pripojené v súdnom spise, a tiež v súdnom spise bolo pripojené osvedčenie o evidencii predmetného vozidla, teda nejedná sa len o závery žalovaného. V odvolaní žalovaný uviedol, že išlo teda o vozidlo, ktorého hmotnosť je 7.490 kg s fixne zabudovaným spájacím zariadením s guľou ISO50 a pri použití tohto spájacieho zariadenia bola maximálna hmotnosť prípojného vozidla 3.500 kg, a teda najvyššia prípustná hmotnosť celej jazdnej súpravy je 10.990kg (7.490 + 3.500 = 10.990). Okresný súd teda vôbec nezobral tento fakt do úvahy a ako sám uvádzal v odôvodnení napadnutého rozsudku, priklonil sa k údajom, ktoré sa na daný prípad nevzťahovali, pretože maximálna prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 16.500 kg sa vzťahuje iba na prípad, kedy pri danom type vozidla pri jeho hmotnosti 7.490 kg je fixne zabudované spájacie zariadenie iného typu - vyššieho rádu, kedy maximálna hmotnosť prípojného vozidla je 9.010 kg a iba vtedy je maximálna hmotnosť celej jazdnej súpravy 16.500 kg (7.490 + 9.010 = 16.500). Okresný súd nesprávne uviedol v odôvodnení rozsudku na strane 5 najvyššiu prípustnú hmotnosť prípojného vozidla brzdeného, keď uviedol údaj 9.100 kg, pričom správne podľa údajov v osvedčení o evidencii vozidla má byť 9.010 kg. Podľa žalovaného bolo teda zrejmé, že v prejednávanej veci bola hmotnosť jazdnej súpravy 10.990 kg, čo nie je „najmenej 12 ton", a teda § 22 ods. l zákona č. 13/1997 Sb. na prejednávanú vec nedopadá, preto, že jazdná súprava nedosiahla hmotnosť najmenej 12 ton, a tak povinnosť úhrady mýtneho žalovanému nevznikla. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutý rozsudok okresného súdu s poukazom na § 221 ods. l písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie prípadne, aby napadnutý rozsudok s poukazom na § 220 OSP zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu ako nedôvodnú. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní právneho zástupcu, ktorý napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny. Žalobca sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu, že medzi účastníkmi bolo sporné, či motorové vozidlo podlieha povinnosti platiť mýtne podľa § 22 ods. 1 Zákona o pozemních komunikacích (ďalej len „ZPK"), podľa ktorého spoplatneniu podlieha vozidlo s najmenej štyrmi kolesami, ktorého najväčšia povolená hmotnosť je najmenej 12 ton alebo jazdnej súpravy, ktorej povolená hmotnosť je najmenej 12 ton. Okresný súd v rozsudku vyslovil, že podľa fotokópie osvedčenia o evidencii nákladného motorového vozidla žalovaného evidenčné číslo LM 300AV ide o nákladné vozidlo, kategória N2, značky IVECO typ 75E17 s najväčšou prípustnou hmotnosťou 7.490 kg a najväčšou prípustnou hmotnosťou jazdnej súpravy 16.500 kg. Najväčšia prípustná hmotnosť pripojeného vozidla brzdného je 9.100 kg, a teda najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy je 16.500 kg (7.490 kg + 9.100 kg - 16.500 kg). Preto podlieha jazdná súprava, ktorej najväčšia povolená hmotnosť je najmenej 12 ton úhrade mýtneho podľa § 22 ods. 1 ZPK. Okresný súd vzal do úvahy aj vyjadrenie obchodnej spoločnosti IVECO SLOVAKIA, s.r.o., podľa ktorého predmetný typ vozidla IVECO 75E17 mal typové schválenie v Slovenskej republike s najväčšou prípustnou hmotnosťou jazdnej súpravy 16.500 kg, preto bola v osvedčení o evidencii vozidla uvedená najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, hoci by sa nejednalo o verziu vozidla vybavenú brzdovým zariadením umožňujúcim ťahanie prípojných vozidiel. Okresný súd sa preto priklonil k údajom uvedeným v osvedčení o evidencii, a teda k najvyššej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy 16.500 kg, ktoré je najväčšou povolenou hmotnosťou prevyšujúcou 12 ton a je zákonom vyžadovanou náležitosťou pre vznik povinnosti úhrady mýtneho. Žalobca žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f, h) OSP a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach tak odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 02.08.2013 (č.l 66 spisu). Žalovaný v odvolaní primárne namietal závery okresného súdu, ktorý sa priklonil k údajom uvedeným v zápise o rozmeroch a hmotnosti, ako najvyššej povolenej hmotnosti jazdnej súpravy 16.500 kg, ktorá je najvyššou povolenou hmotnosťou prevyšujúcou 12 ton a je zákonom vyžadovanou náležitosťou pre vznik povinnosti na úhradu mýtneho. V rovine odvolacích námietok žalovaného považuje krajský súd za podstatné zvýrazniť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť cenu mýtneho, ktorú primárne okresný súd posudzoval podľa § 22 ods. 1 ZPK. Vzhľadom na nosnú právnu úpravu považoval krajský súd za podstatné práve túto právnu úpravu citovať: Podľa § 22 ods. 1 ZPK „Užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí nejméně 12 tun, nebo jízdní soupravou, jejíž největší povolená hmotnost činí nejméně 12 tun (dále jen "vozidlo v systému elektronického mýtného"), podléhá úhradě mýtného.“ Z citovaného zákonného ustanovenia, ako aj z odvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že základom rozhodnutia bolo posúdenie hmotnosti jazdnej súpravy v rovine úpravy § 22 ods. 1 ZPK. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, že práve táto primárna a rozhodujúca skutočnosť v rovine samotnej definície jazdnej súpravy bola okresným súdom vyhodnocovaná. Okresný súd vyhodnocoval ďalšie skutočnosti, avšak bez toho, aby zadefinoval samotný základ svojho rozhodnutia. Zo znenia § 22 ods. 1 ZPK predsa vyplýva, že samotná právna úprava rozlišovanie vozidiel pre účely ZPK viaže na naplnenie zákonom stanovených znakov, pričom jedným z týchto znakov je, že ide o jazdnú súpravu o stanovenej hmotnosti najmenej 12 ton. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „Podľa fotokópie osvedčenia o evidencii nákladného motorového vozidla odporcu E.Č. LM300AV (SF149232) ide o nákladné motorové vozidlo, kategória N2, značky IVECO, typ 75E17 s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 7490 kg a najväčšou prípustnou hmotnosťou jazdnej súpravy 16500 kg (F.1, F.3). Ďalej podľa osvedčenia o evidencii je najväčšia prípustná hmotnosť pripojeného vozidla brzdeného: 9010 kg a nebrzdeného 750 kg (O.1, O.2). Teda podľa osvedčenia o evidencii je najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 16500 kg (7490 kg + 9100 kg = 16500 kg).“ Okresný súd pri svojom rozhodnutí nielenže neozrejmil definíciu jazdnej súpravy ako takej, ale ani bližšie neozrejmil skutočnosti, ktoré ho viedli k tomu, že v danom konkrétne prejednávanom prípade boli podmienky práve pre jazdnú súpravu splnené. Len samotný poukaz na technický preukaz a na časť skutočností v ňom uvedených, ku ktorým sa okresný súd priklonil, bez ďalšieho nie je možné podľa krajského súdu považovať za dostatočné odôvodnenie v rovine naplnenia jazdnej súpravy o hmotnosti stanovenej v § 22 ods. 1 ZPK, ako základného predpokladu pre aplikáciu § 22 ods. 1 ZPK, ak okresný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom nedefinoval jazdnú súpravu vo všeobecnej rovine a následne potom tieto všeobecné konštatovania neaplikoval na konkrétny skutkový a právny stav veci, tak potom práve v rovine týchto konštatovaných záverov potom nebolo možné, aby krajský súd relevantne vyhodnotil odvolacie dôvody žalovaného, ktoré sa odvíjali od hmotnosti jazdnej súpravy ním špecifikovaného ako „t.j. samotného vozidla + prípojného vozidla“, keď okresný súd jazdnú súpravu nedefinoval. Z uvedených skutočností nebolo možné podľa odvolacieho súdu prijať iný záver, len že uvedená absencia vyhodnotenia základného predpokladu pre aplikáciu § 22 ods. 1 ZPK sa premietla do predčasnosti záverov okresného súdu tak v skutkovej, ako i právnej rovine vyhodnotenia nároku žalobcu a následne uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobou uplatnený nárok žalobcovi okresným súdom. Za situácie, že okresný súd uvedenú skutočnosť nevyhodnocoval, nebol vytvorený krajskému súdu priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere vzhľadom na dvojinštančnosť konania. Podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá významná (predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvostupňového, ako i odvolacieho. Porušením zásady dvojinštančnosti konania krajským súdom by došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajský súd v tomto smere poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo 302/2008 z 30. júla 2009, v zmysle ktorého „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“ Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie dôvody žalovaného, ktoré poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie uplatnenej obrany žalovaného. Uvedenými dôvodmi sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, čo malo dopad na jeho neúplné a predčasné skutkové, ako aj právne závery. Súčasne pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovanému ZPK odvolací súd konštatoval i nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu s ust. § 157 ods. 2 OSP, čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa cez § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. z dôvodu odňatia možnosti žalovaného konať pred súdom a súčasne z vyššie uvedených dôvodov, a to konštatovanej predčasnosti právnych záverov prijatých okresným súdom došlo k naplneniu § 221 ods. 1 písm. h) OSP pre zrušenie rozsudku okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 OSP pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať dôsledne argumentáciou žalovaného v rovine vyhodnotenia jeho obrany na základe ním tvrdených skutočností (včítane argumentácie použitej v odvolaní) a tiež s celou použitou argumentáciou žalobcu, pričom neopomenie vyčerpávajúco odôvodniť aj základné podmienky ZPK v rovine jazdnej súpravy, a to nielen vo všeobecnosti, ale i v tejto konkrétnej prejednávanej veci. Z doplneného dokazovania vyvodené zistenia opätovne skutkovo a právne vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom tvrdenému uplatnenému nároku. Vec opätovne prejedná, rozhodne o prípadných procesných návrhoch účastníkov na vykonanie dokazovania za dodržania § 118 ods. 2 OSP a opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za dodržania všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej, zásadnej zmene skutkového a právneho stavu vo veci, okresný súd bude vychádzať z uvedených záverov krajského súdu. Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcovi a vo vzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.