{"guid": "231e8e84-3f88-46d9-b3d1-f155206bcec9:4c26abcd-fb61-44ea-b5ab-8baffc39dd02", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5612214162.1", "spisova_znacka": "14Cob/211/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/211/2013 z 28. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 28. mája 2014, sp. zn. 14Cob/211/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5612214162.1", "identifikacne_cislo": "5612214162", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Martina Nemravová", "sudca_id": 1610, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-nemravova-1610", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-226", "nazov": "§ 226 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-226", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-226"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-3", "nazov": "§ 224 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-226", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c26abcd-fb61-44ea-b5ab-8baffc39dd02", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5612214162.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5612214162.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5612214162.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 14Cob/211/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5612214162\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612214162.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Ředitelství silnic a dálnic ČR, Na Pankráci\n546/56, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 65993390, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: AG Logistics, s.r.o.,\nso sídlom Hony 369/5, 031 05 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 004 915, zastúpenému právnym zástupcom\nJUDr. Ľubomírom Jurigom - Brankovičom, advokátom, so sídlom O. D. X, XXX XX R., v konaní podľa\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vo veciach s nízkou hodnotou sporu 436,57\nEur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.\n9Cb/269/2012-59 zo dňa 10.06.2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/269/2012-59 zo dňa 10.06.2013     z r u š u j e\na    v r a c i a   vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 436,57 Eur s\núrokmi z omeškania 7 % ročne od 27.02.2012 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 26,- Eur a trov právneho\nzastúpenia 94,02 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu, do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku.\n\nV odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že formulárom návrhu na uplatnenie\npohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)            č. 861/2007\nelektronicky podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 20.12.2012 podpísaného zaručeným\nelektronickým podpisom sa žalobca domáha zaplatenia istiny 436,57 Eur s úrokmi z omeškania 7\n% ročne od 27.02.2012 a trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 26,- Eur a trov právneho\nzastúpenia 94,02 Eur (vrátane DPH) s tým, že žalovaný užíval spoplatnené pozemné komunikácie\ncestným motorovým vozidlom s registračnou značkou LM 300AV, ktorého najvyššia povolená hmotnosť\ndosahovala najmenej 12 ton, a preto podliehalo ustanoveniu § 22 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných\nkomunikáciách, v znení neskorších predpisov o úhrade mýtneho. Povinnosť zaplatiť mýtne žalovanému\nvznikla momentom, keď dobrovoľne využil na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť\npozemnej komunikácie a prešiel motorovým vozidlom mýtnym bodom na spoplatnenej pozemnej\nkomunikácii. Žalovaný svoju povinnosť porušil od 09.09.2008 do 31.01.2009, a to opakovane, o čom\nsvedčil rozpis v elektronickom zázname o prejazde vozidla mýtnymi bodmi vo výške nedoplatku spolu\n436,57 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie v náhradnej lehote do 26.02.2012, ktorý dlh\nžalovaný nesplnil. Podľa § 22e Zákona o pozemných komunikáciách pokiaľ prevádzkovateľ motorového\nvozidla v systéme elektronického mýta nezaplatí dlžné mýto ani na základe výzvy prevádzkovateľa\nsystému elektronického mýtneho, v ktorej bude stanovená primeraná lehota k úhrade, je prevádzkovateľ\nmýtneho oprávnený domáhať sa svojho práva na súde, vrátane zaplatenia úrokov z omeškania určených\npredpismi Občianskeho práva. Žalobca je prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho registrovaný\nv Českej republike a domáhal sa úrokov z omeškania podľa Českého právneho poriadku. V zmysle čl. 19\n\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie\nvo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo\nveciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie\nkonanie. Tlačivom C na odpoveď podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(ES)      č. 861/2007 vyzval okresný súd žalovaného, aby sa vyjadril k uplatnenej pohľadávke, ktorá\nvýzva bola doručená žalovanému dňa 22.04.2013. Žalovaný dňa 20.05.2013 podal vyjadrenie k návrhu\nna uplatnenie pohľadávky na č.l. 47 spisu (bez vyplnenia tlačiva) s priložením fotokópie osvedčenia o\nevidencii vozidla (č.l. 49-53 spisu) a fotokópiou potvrdenia IVECO SLOVAKIA, s.r.o., Dúbravská cesta 2,\n841 04 Bratislava (č.l. 54 spisu). Žalovaný nežiadal o nariadenie ústneho pojednávania, preto okresný\nsúd rozhodol o vydaní rozsudku bez nariadenia pojednávania, jeho vyhlásením na základe uznesenia\nzo dňa 23.05.2013 č.k. 9Cb/269/2012-56 umiestnením na úradnej tabuli súdu dňa 31.05.2013.\n\nVo vyjadrení k návrhu žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu uvádzal, že tvrdenie\no najvyššej povolenej hmotnosti viac ako 12 ton žalovaného s registračnými značkami LM300AV\nsa nezakladalo na pravde, lebo podľa technických špecifikácii v technickom preukaze o osvedčení\nevidencie č. SF 149232 k vozidlu s ev. č. LM300AV bolo uvedené, že ide o nákladné vozidlo IVECO\nFIAT, typ 75E17 a jeho najväčšia prípustná celková hmotnosť je 7.490 kg s tým, že tento typ vozidla je\nvybavený spájacím zariadením triedy A50-X (spájacie zariadenie s guľou ISO50). Pri použití spájacieho\nzariadenia s guľou ISO50 je hmotnosť prípojného vozidla brzdeného 3.500 kg, pri použití spájacieho\nzariadenia s guľou ISO50 je hmotnosť jazdnej súpravy 10.990 kg, čo bolo uvedené v časti ďalšie\núradné záznamy v osvedčení o evidencii. Túto skutočnosť potvrdzovala kópia osvedčenia o evidencii\na potvrdenie IVECO SLOVAKIA, s.r.o., divízia IVECO TRUCKS, Dúbravská cesta 2, Bratislava 841 04,\nkde sa uvádzalo, že pri použití spájacieho zariadenia je hmotnosť celej jazdnej súpravy 10.990 kg. Preto\nnajvyššia možná hmotnosť predmetov vozidla aj s prípojným vozidlom je 10.990 kg, čo je menej ako\n12.000 kg (12 ton). Preto ho podľa žalovaného nemožno posudzovať ako vozidlo, ktoré podlieha úhrade\nmýta podľa § 22 ods. 1 zák. č. 13/1997 Sb. K porušeniu povinnosti zaplatiť mýto podľa žalovaného\nnedošlo, lebo vozidlo nebolo predmetom úhrady mýta, lebo nespĺňalo zákonom stanovené podmienky\npre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a zaviazať žalobcu na\nnáhradu trov konania.\nOkresný súd v napadnutom rozsudku citoval § 20 ods. 2 zák. č. 13/1997 Sb. v znení účinnom do\n31.12.2009 o pozemných komunikáciách (ďalej iba „ZPK“), § 22a ods. 1 ZPK,          § 22b ods. 1\npísm. b), d), ods. 4 ZPK, § 22 ods. 1 ZPK, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníku v\nplatnom znení, § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. v znení účinnom do 30.06.2010,\n„kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku“ a\nkonštatoval dôvodnosť žaloby. Medzi účastníkmi nebolo sporné použitie nákladného motorového vozidla\nžalovaného evidenčného čísla LM300AV na spoplatnenej pozemnej komunikácii tak, ako bolo uvedené\nv rozpise nedoplatku mýtneho - vozidla bez platnej registrácie v mýtnom systéme (č.l. 8-11 spisu) v\nobdobí od 09.09.2008 do 30.01.2009. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca prostredníctvom\nsplnomocneného zástupcu listom zo dňa 26.01.2012 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na\nmýtnom vo výške 437,45 Eur do 26.02.2012. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný mýtne\nnezaplatil.\n\nOkresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi bolo sporné, či cestné\nmotorové vozidlo podlieha povinnosti platiť mýtne podľa § 22 ods. 1 ZPK v znení účinnom do 31.12.2009,\npodľa ktorého ustanovenia použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie cestným motorovým vozidlom\ns najmenej štyrmi kolesami, ktorého najväčšia povolená hmotnosť je najmenej 12 ton alebo jazdnej\nsúpravy, ktorej najväčšia povolená hmotnosť je najmenej 12 ton podlieha úhrade mýtneho. Podľa\nfotokópie osvedčenia o evidencii nákladného motorového vozidla žalovaného evidenčného čísla\nLM300AV (SF149232) ide o nákladné motorové vozidlo, kategória N2, značky IVECO, typ 75E17\ns najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 7.490 kg a najväčšou prípustnou hmotnosťou jazdnej\nsúpravy 16.500 kg (F.1, F.3). Ďalej podľa osvedčenia o evidencii je najväčšia prípustná hmotnosť\npripojeného vozidla brzdeného: 9010 kg a nebrzdeného 750 kg (O.1, O.2). Teda podľa osvedčenia o\nevidencii je najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 16.500 kg (7.490 kg + 9.100 kg = 16.500 kg).\nNa základe vyššie uvedeného podlieha jazdná súprava, ktorej najväčšia povolená hmotnosť je najmenej\n12 ton, úhrade mýtneho podľa § 22 ods. 1 ZPK v znení účinnom do 31.12.2009, hoci aj podľa ďalších\núradných záznamov v osvedčení o evidencii sa uvádza spájacie zariadenie A50-X na prípojné vozidlo\ns hmotnosťou brzdeného do 3.500 kg a pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 je hmotnosť\njazdnej súpravy 10.990 kg, čo potvrdzovalo aj vyjadrenie obchodnej spoločnosti IVECO SLOVAKIA,\n\ns.r.o., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 35 765 704, že predmetný typ vozidla IVECO 75E,\nvariant 75E17 mal typové schválenie v Slovenskej republike s najväčšou prípustnou hmotnosťou jazdnej\nsúpravy 16.500 kg, preto bola v osvedčení o evidencii vozidla uvedená najväčšia prípustná hmotnosť\njazdnej súpravy 16.500 kg, hoci by sa aj v tomto konkrétnom prípade nejednalo o verziu vozidla vybavenú\nbrzdovým zariadením umožňujúcim ťahanie prípojných vozidiel kategórie O3, preto je v osvedčení o\nevidencii uvedené, že pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 je hmotnosť prípojného vozidla\nbrzdeného 3.500 kg a hmotnosť jazdnej súpravy pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 je\n10.990 kg.\n\nVzhľadom na zápis v osvedčení o evidencii sa okresný súd priklonil k údajom uvedeným v tomto zápise\no rozmeroch a hmotnosti (F.3), ako najvyššej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy 16.500 kg, ktorá je\nnajväčšou povolenou hmotnosťou prevyšujúcou 12 ton a je zákonom vyžadovanou náležitosťou, pre\nvznik povinnosti na úhradu mýtneho. Ďalšie úradné záznamy osvedčenia o evidencii sa vzťahujú len\nna spájacie zariadenie A50-X a schválené ťažné zariadenie ISO50 pre prípojné vozidlo jazdnej súpravy\n10.990 kg. Okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom mýtneho 436,57 Eur\nspolu s úrokmi z omeškania 7 % ročne, ktoré neprevyšujú zákonný úrok z omeškania, na ktorý žalobcovi\nvzniklo právo počnúc prvým dňom omeškania (deň nasledujúci po splatnosti) od 27.02.2012 z dlžnej\nsumy, lebo je len vyjadrením 7 percentuálnych bodov bez navýšenia o repo sadzbu Českej národnej\nbanky. Žalovaný ani na výzvu žalobcu z 26.01.2012 v stanovenej lehote do 26.02.2012 mýtne nezaplatil\n(č.l. 12 spisu). O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa článku XVI., článku IX.\ncitovaného nariadenia, keďže trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech.\n\nSlovenská republika neinformovala Komisiu o tom, či je na základe procesného práva Slovenskej\nrepubliky prípustné podať opravný prostriedok proti rozsudku vydanému v európskom konaní vo veciach\ns nízkou hodnotou sporu a v akých lehotách možno takýto opravný prostriedok podať, takéto informácie\nKomisiou neboli zverejnené, preto mal okresný súd za to, že voči tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.\n\nProti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný súd\nzaložil svoje rozhodnutie na závere, že sa priklonil k údajom uvedeným v zápise o rozmeroch a hmotnosti\n(F.3), ako najvyššej povolenej hmotnosti jazdnej súpravy 16.500 kg, ktorá je najvyššou povolenou\nhmotnosťou prevyšujúcou 12 ton a je zákonom vyžadovanou náležitosťou pre vznik povinnosti na\núhradu mýtneho. Ďalšie úradné záznamy osvedčenie o evidencii sa vzťahujú len na spájacie zariadenie\nA50-X a schválené ťažné zariadenie ISO50 pre prípojné vozidlo jazdnej súpravy 10.990 kg. Záver\nokresného súdu o tom, že ďalšie úradné záznamy osvedčenie o evidencii sa vzťahujú len na spájacie\nzariadenie A50-X a schválené ťažné zariadenie ISO50 pre prípojné vozidlo jazdnej súpravy 10.990 kg,\nbol nesprávny, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku čoho bol napadnutý\nrozsudok okresného súdu podľa žalovaného nezákonný.\n\nNesprávnosť napadnutého rozsudku podľa žalovaného spočívala v tom, že v prejednávanej veci sa\njednalo o nákladné vozidlo Iveco Fiat, typ 75 E 17 s tým, že bolo použité spájacie zariadenie s guľou\nISO50. V osvedčení o evidencii vozidla v časti „Ďalšie úradné záznamy“ „je jasne a nespochybniteľné\nuvedené, že pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 pri tomto type vozidla je hmotnosť jazdnej\nsúpravy 10.990 kg“. Záver okresného súdu o tom, že tieto údaje sa vzťahovali len na spájacie zariadenie\nA50-X a schválené ťažné zariadenie ISO50 pre prípojné vozidlo bol podľa žalovaného zmätočný a\nnemal oporu v technických údajoch uvedených v osvedčení o evidencii vozidla. Ako totiž vyplývalo z\núdajov uvedených v osvedčení o evidencii vozidla najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla typu\n75 E 17 je 7.490 kg a pri použití spájacieho zariadenia s guľou ISO50 bola teda hmotnosť prípojného\nvozidla brzdeného 3.500 kg, a teda hmotnosť celej jazdnej súpravy 10.990 kg, teda ide o celkovú\nhmotnosť „jazdnej súpravy, t.j. samotného vozidla + prípojné vozidlo. „Všetky tieto skutočnosti uvádzané“\nžalovaným potvrdzovalo aj potvrdenie vystavené spoločnosťou Iveco Slovakia, s.r.o., Divízia Iveco\nTruck, Dúbravská cesta 2, Bratislava, ktoré bolo pripojené v súdnom spise, a tiež v súdnom spise bolo\npripojené osvedčenie o evidencii predmetného vozidla, teda nejedná sa len o závery žalovaného.\n\nV odvolaní žalovaný uviedol, že išlo teda o vozidlo, ktorého hmotnosť je 7.490 kg s fixne zabudovaným\nspájacím zariadením s guľou ISO50 a pri použití tohto spájacieho zariadenia bola maximálna hmotnosť\nprípojného vozidla 3.500 kg, a teda najvyššia prípustná hmotnosť celej jazdnej súpravy je 10.990kg\n(7.490 + 3.500 = 10.990). Okresný súd teda vôbec nezobral tento fakt do úvahy a ako sám uvádzal\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, priklonil sa k údajom, ktoré sa na daný prípad nevzťahovali,\n\npretože maximálna prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 16.500 kg sa vzťahuje iba na prípad, kedy pri\ndanom type vozidla pri jeho hmotnosti 7.490 kg je fixne zabudované spájacie zariadenie iného typu\n- vyššieho rádu, kedy maximálna hmotnosť prípojného vozidla je 9.010 kg a iba vtedy je maximálna\nhmotnosť celej jazdnej súpravy 16.500 kg (7.490 + 9.010 = 16.500). Okresný súd nesprávne uviedol\nv odôvodnení rozsudku na strane 5 najvyššiu prípustnú hmotnosť prípojného vozidla brzdeného, keď\nuviedol údaj 9.100 kg, pričom správne podľa údajov v osvedčení o evidencii vozidla má byť 9.010 kg.\nPodľa žalovaného bolo teda zrejmé, že v prejednávanej veci bola hmotnosť jazdnej súpravy 10.990\nkg, čo nie je „najmenej 12 ton\", a teda § 22 ods. l zákona č. 13/1997 Sb. na prejednávanú vec\nnedopadá, preto, že jazdná súprava nedosiahla hmotnosť najmenej 12 ton, a tak povinnosť úhrady\nmýtneho žalovanému nevznikla. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutý rozsudok\nokresného súdu s poukazom na § 221 ods. l písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\nprípadne, aby napadnutý rozsudok s poukazom na § 220 OSP zmenil tak, že žalobu zamietne v celom\nrozsahu ako nedôvodnú.\n\nK doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní právneho zástupcu, ktorý\nnapadnutý rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny. Žalobca sa stotožnil s argumentáciou\nokresného súdu, že medzi účastníkmi bolo sporné, či motorové vozidlo podlieha povinnosti platiť mýtne\npodľa § 22 ods. 1 Zákona o pozemních komunikacích (ďalej len „ZPK\"), podľa ktorého spoplatneniu\npodlieha vozidlo s najmenej štyrmi kolesami, ktorého najväčšia povolená hmotnosť je najmenej 12 ton\nalebo jazdnej súpravy, ktorej povolená hmotnosť je najmenej 12 ton. Okresný súd v rozsudku vyslovil,\nže podľa fotokópie osvedčenia o evidencii nákladného motorového vozidla žalovaného evidenčné číslo\nLM 300AV ide o nákladné vozidlo, kategória N2, značky IVECO typ 75E17 s najväčšou prípustnou\nhmotnosťou 7.490 kg a najväčšou prípustnou hmotnosťou jazdnej súpravy 16.500 kg. Najväčšia\nprípustná hmotnosť pripojeného vozidla brzdného je 9.100 kg, a teda najväčšia prípustná hmotnosť\njazdnej súpravy je 16.500 kg (7.490 kg + 9.100 kg - 16.500 kg). Preto podlieha jazdná súprava,\nktorej najväčšia povolená hmotnosť je najmenej 12 ton úhrade mýtneho podľa § 22 ods. 1 ZPK.\nOkresný súd vzal do úvahy aj vyjadrenie obchodnej spoločnosti IVECO SLOVAKIA, s.r.o., podľa\nktorého predmetný typ vozidla IVECO 75E17 mal typové schválenie v Slovenskej republike s najväčšou\nprípustnou hmotnosťou jazdnej súpravy 16.500 kg, preto bola v osvedčení o evidencii vozidla uvedená\nnajväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, hoci by sa nejednalo o verziu vozidla vybavenú brzdovým\nzariadením umožňujúcim ťahanie prípojných vozidiel. Okresný súd sa preto priklonil k údajom uvedeným\nv osvedčení o evidencii, a teda k najvyššej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy 16.500 kg, ktoré je\nnajväčšou povolenou hmotnosťou prevyšujúcou 12 ton a je zákonom vyžadovanou náležitosťou pre\nvznik povinnosti úhrady mýtneho. Žalobca žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie.\n\nKrajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust.        § 212 ods. 1\nOSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu\nzrušil v celom rozsahu v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f, h) OSP a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil\nvec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v\nsenáte pomerom hlasov 3:0.\n\nPodľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.\n\nZa aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol posudzovaný napadnutý rozsudok\nokresného súdu v medziach tak odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomnom podaní zo\ndňa 02.08.2013 (č.l 66 spisu).\n\nŽalovaný v odvolaní primárne namietal závery okresného súdu, ktorý sa priklonil k údajom uvedeným\nv zápise o rozmeroch a hmotnosti, ako najvyššej povolenej hmotnosti jazdnej súpravy 16.500 kg, ktorá\nje najvyššou povolenou hmotnosťou prevyšujúcou 12 ton a je zákonom vyžadovanou náležitosťou pre\nvznik povinnosti na úhradu mýtneho. V rovine odvolacích námietok žalovaného považuje krajský súd za\npodstatné zvýrazniť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že uloženie\npovinnosti žalovanému zaplatiť cenu mýtneho, ktorú primárne okresný súd posudzoval podľa § 22 ods. 1\nZPK. Vzhľadom na nosnú právnu úpravu považoval krajský súd za podstatné práve túto právnu úpravu\ncitovať:\n\nPodľa § 22 ods. 1 ZPK „Užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně\nse čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí nejméně 12 tun, nebo jízdní soupravou, jejíž\nnejvětší povolená hmotnost činí nejméně 12 tun (dále jen \"vozidlo v systému elektronického mýtného\"),\npodléhá úhradě mýtného.“\n\nZ citovaného zákonného ustanovenia, ako aj z odvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu\nvyplýva, že základom rozhodnutia bolo posúdenie hmotnosti jazdnej súpravy v rovine úpravy § 22 ods.\n1 ZPK. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, že práve táto primárna a rozhodujúca\nskutočnosť v rovine samotnej definície jazdnej súpravy bola okresným súdom vyhodnocovaná.\nOkresný súd vyhodnocoval ďalšie skutočnosti, avšak bez toho, aby zadefinoval samotný základ svojho\nrozhodnutia. Zo znenia § 22 ods. 1 ZPK predsa vyplýva, že samotná právna úprava rozlišovanie vozidiel\npre účely ZPK viaže na naplnenie zákonom stanovených znakov, pričom jedným z týchto znakov je, že\nide o jazdnú súpravu o stanovenej hmotnosti najmenej 12 ton. Okresný súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku uviedol, že „Podľa fotokópie osvedčenia o evidencii nákladného motorového vozidla odporcu\nE.Č. LM300AV (SF149232) ide o nákladné motorové vozidlo, kategória N2, značky IVECO, typ 75E17\ns najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 7490 kg a najväčšou prípustnou hmotnosťou jazdnej\nsúpravy 16500 kg (F.1, F.3). Ďalej podľa osvedčenia o evidencii je najväčšia prípustná hmotnosť\npripojeného vozidla brzdeného: 9010 kg a nebrzdeného 750 kg (O.1, O.2). Teda podľa osvedčenia\no evidencii je najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 16500 kg (7490 kg + 9100 kg = 16500\nkg).“ Okresný súd pri svojom rozhodnutí nielenže neozrejmil definíciu jazdnej súpravy ako takej, ale ani\nbližšie neozrejmil skutočnosti, ktoré ho viedli k tomu, že v danom konkrétne prejednávanom prípade boli\npodmienky práve pre jazdnú súpravu splnené. Len samotný poukaz na technický preukaz a na časť\nskutočností v ňom uvedených, ku ktorým sa okresný súd priklonil, bez ďalšieho nie je možné podľa\nkrajského súdu považovať za dostatočné odôvodnenie v rovine naplnenia jazdnej súpravy o hmotnosti\nstanovenej v § 22 ods. 1 ZPK, ako základného predpokladu pre aplikáciu § 22 ods. 1 ZPK, ak okresný súd\njasným a zrozumiteľným spôsobom nedefinoval jazdnú súpravu vo všeobecnej rovine a následne potom\ntieto všeobecné konštatovania neaplikoval na konkrétny skutkový a právny stav veci, tak potom práve\nv rovine týchto konštatovaných záverov potom nebolo možné, aby krajský súd relevantne vyhodnotil\nodvolacie dôvody žalovaného, ktoré sa odvíjali od hmotnosti jazdnej súpravy ním špecifikovaného\nako „t.j. samotného vozidla + prípojného vozidla“, keď okresný súd jazdnú súpravu nedefinoval. Z\nuvedených skutočností nebolo možné podľa odvolacieho súdu prijať iný záver, len že uvedená absencia\nvyhodnotenia základného predpokladu pre aplikáciu § 22 ods. 1 ZPK sa premietla do predčasnosti\nzáverov okresného súdu tak v skutkovej, ako i právnej rovine vyhodnotenia nároku žalobcu a následne\nuloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobou uplatnený nárok žalobcovi okresným súdom.\n\nZa situácie, že okresný súd uvedenú skutočnosť nevyhodnocoval, nebol vytvorený krajskému súdu\npriestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného\nsúdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto\nsmere vzhľadom na dvojinštančnosť konania. Podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že\nkaždá významná (predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia\ntak súdu prvostupňového, ako i odvolacieho. Porušením zásady dvojinštančnosti konania krajským\nsúdom by došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Na dotvrdenie správnosti prijatých\nzáverov krajský súd v tomto smere poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp.zn. 3Cdo 302/2008 z 30. júla 2009, v zmysle ktorého „Ak odvolací súd dospel k iným právnym\nzáverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie\nprvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania\nústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť\niba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu\nich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu\nprvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom,\nvšak rozhodujúcich skutkových zistení.“\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie\ndôvody žalovaného, ktoré poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie uplatnenej obrany žalovaného.\nUvedenými dôvodmi sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, čo malo\ndopad na jeho neúplné a predčasné skutkové, ako aj právne závery. Súčasne pri konštatovanom zistení\nnedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovanému ZPK odvolací súd konštatoval i\nnesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu s ust. § 157 ods. 2 OSP, čo\nnaplnilo dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa cez § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. z dôvodu odňatia\n\nmožnosti žalovaného konať pred súdom a súčasne z vyššie uvedených dôvodov, a to konštatovanej\npredčasnosti právnych záverov prijatých okresným súdom došlo k naplneniu § 221 ods. 1 písm. h) OSP\npre zrušenie rozsudku okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 OSP pre vrátenie veci súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\n\nV ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať dôsledne argumentáciou žalovaného v\nrovine vyhodnotenia jeho obrany na základe ním tvrdených skutočností (včítane argumentácie použitej v\nodvolaní) a tiež s celou použitou argumentáciou žalobcu, pričom neopomenie vyčerpávajúco odôvodniť\naj základné podmienky ZPK v rovine jazdnej súpravy, a to nielen vo všeobecnosti, ale i v tejto\nkonkrétnej prejednávanej veci. Z doplneného dokazovania vyvodené zistenia opätovne skutkovo a\nprávne vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom tvrdenému uplatnenému nároku. Vec opätovne prejedná,\nrozhodne o prípadných procesných návrhoch účastníkov na vykonanie dokazovania za dodržania § 118\nods. 2 OSP a opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za dodržania všetkých\nnáležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej,\nzásadnej zmene skutkového a právneho stavu vo veci, okresný súd bude vychádzať z uvedených\nzáverov krajského súdu.\n\nOdvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcovi a vo\nvzťahu k obrane proti žalobe na žalovanom.\n\nPodľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n\nPodľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cb/269/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "a98eb8ca-3e56-4fa0-9f99-0bed8cdcb626:2eecd866-da21-4be7-b646-83251b404bf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/269/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 9Cb/269/2012 z 31. 1. 2019", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a98eb8ca-3e56-4fa0-9f99-0bed8cdcb626:2eecd866-da21-4be7-b646-83251b404bf9"}], "citovane_v": []}