Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/110/2013 z 30. 7. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2013, sp. zn. 12Co/110/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6711218280.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/110/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6711218280.1 | 2013-07-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP, § 13 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/933a3b66-c607-4eae-b0e0-c82468f732be Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6711218280.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/110/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711218280
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711218280.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov 1/ Y. W., rod. U., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX V., 2/ E. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Y. XXX/
XX, XXX XX A., 3/ I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Y. XXX/XX, XXX XX A., 4/ Y. Q., rod. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. M. U. XXX/XX, XXX XX A., 5/ Y. T., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/XX,
XXX XX A. a 6/ Y. Q., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX A., navrhovatelia 1/ až
6/ právne zastúpení JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tŕnie č. 134,
962 34, s adresou pracoviska kancelárie Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, proti odporcom 1/ T. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. W. XXX/XX, XXX XX A., 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. W. XXX/XX,
XXX XX A., odporcovia 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom J. Kozáčeka 146/13, 960 01 Zvolen, P. O. BOX 146, v konaní o zaplatenie náhrady
za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške 261,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/ a 2/
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/218/2011-70 zo dňa 23. 01. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľom 1/ až 6/ povinnosť, aby v lehote
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia spoločne a nerozdielne nahradili odporcom 1/ a 2/ trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 86,24 Eur, na účet ich právnej zástupkyne
JUDr. Ivany Gajdošíkovej, advokátky, Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 146/13, 960 01
Zvolen, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1/ až 6/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uznesením zo dňa 23. 01. 2013 konanie o návrhu navrhovateľov 1/ až 6/, ktorým sa
voči odporcom 1/ a 2/ domáhali náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo výške 261,37 Eur s
príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) zastavil (prvý výrok). Tento procesný postup odôvodnil tým, že navrhovatelia 1/ až 6/ vzali návrh
na začatie konania v celom rozsahu späť, skôr než sa začalo pojednávanie vo veci samej. O trovách
konania rozhodol tak, že navrhovateľom 1/ až 6/ uložil povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia spoločne a nerozdielne nahradili odporcom 1/ a 2/ trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia vo výške 86,24 Eur, na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivany
Gajdošíkovej, advokátky, Advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 146/13, 960 01 Zvolen (druhý
výrok). V odôvodnení rozhodnutia o trovách konania uviedol, že vychádzal z ustanovenia § 146 ods.
2, vety prvej O. s. p. a keďže zastavenie konania procesne zavinili navrhovatelia 1/ až 6/, vznikla im
solidárna povinnosť nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania, ktoré v tomto prípade predstavujú trovy ich
právneho zastúpenia. Na základe tejto skutočnosti zaviazal navrhovateľov 1/ až 6/ k solidárnej povinnosti
nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania predstavujúce trovy ich právneho zastúpenia vo výške 86,24
Eur, za štyri (v odôvodnení rozhodnutia) presne špecifikované úkony právnej služby, pričom pri určovaní
základnej sadzby tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vychádzal z hodnoty sporu (261,37
Eur), pričom postupoval podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 1 písm. a), b), § 14 ods. 4 písm. a),



§ 14 ods. 5 písm. b) a § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov
(ďalej len „vyhláška“, event. „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) a keďže v prípade odporcov
1/ a 2/ sa jednalo o právne zastupovanie spoločnou právnou zástupkyňou (resp. právna zástupkyňa
odporcov 1/ a 2/ zastupovala v konaní dve osoby), i s použitím § 13 ods. 2 vyhlášky. Zároveň okresný
súd navrhovateľom 1/ až 6/ vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,87 Eur s tým, že
uvedenú sumu vyplatí špecifikovaný daňový úrad po právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).

Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia 1/ a 2/ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadli výrok uznesenia okresného súdu, ktorým im bola priznaná náhrada trov
prvostupňového konania (len) vo výške 86,24 Eur (druhý výrok). Žiadali, aby odvolací súdu rozhodnutie
okresného súdu v tejto časti zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby
rozhodnutie okresného súdu v tejto časti zmenil a priznal im náhradu trov prvostupňového konania,
predstavujúcich náhradu trov ich právneho zastúpenia v pôvodne vyčíslenej výške, t.j. v sume 114,15
Eur. V odôvodnení odvolania de facto namietali nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo spočívať v
tom, že okresný súd si nesprávne vykladá ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky. Podľa ich názoru, za úkony
právnej služby pri zastupovaní jedného klienta patrí advokátovi odmena vo výške tarifnej odmeny za
úkony právnej služby. Vo vzťahu k druhému, prípadne ďalším klientom v tej istej veci, sa tarifná odmena
za druhého, resp. ďalšieho klienta znižuje o 50 % tarify v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky. Za
úkony zastúpenia dvoch klientov v jednom konaní podľa ich názoru patrí advokátovi tarifná
odmena vo výške 1,5-násobku tarifnej odmeny. Konštatovali, že pri výklade ustanovenia § 13 ods. 2
vyhlášky uskutočnenej prvostupňovým súdom, zníženie tarifnej odmeny pri zastupovaní ďalšieho klienta
stráca opodstatnenosť. Pri zastupovaní dvoch klientov by bola základná sadzba tarifnej odmeny rovnaká
ako pri zastupovaní jedného klienta. Záverom poukázali na to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu je v rozpore s inými rozhodnutiami Okresného súdu Zvolen v obdobných veciach
(kde im jednotlivé senáty - 12C, 13C, 16C a 6C) priznali trovy konania v súlade s ich vyúčtovaním,
podľa zásad ktoré prezentujú v tomto odvolaní. Zároveň poukázali na to, že i Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozhodnutiach sp. zn. 16Co/268/2012 a 16Co/269/2012 priznal právo na náhradu trov konania
spôsobom, akého sa dožadujú v tomto odvolaní.
Navrhovatelia 1/ až 6/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ uviedli, že prvostupňový súd pri
rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004
Z. z..

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním
napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia odporcov 1/ a 2/ podľa § 219 ods.
1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom odvolania odporcov 1/ a 2/ je spôsob postupu okresného
súdu pri určovaní odmeny právnej zástupkyne (advokátky), ktorá v tomto konaní súčasne zastupovala
dve osoby (odporcov 1/ a 2/), v mene ktorých urobila štyri úkony právnej služby (ktorých účelnosť
a opodstatnenosť nebola zo strany súdu alebo druhej procesnej strany spochybnená). Konkrétne
odvolatelia (odporcovia 1/ a 2/) namietali, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnej
interpretácii a aplikácii ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

Tarifná odmena advokáta sa podľa § 9 ods. 1 vyhlášky stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu
veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška
ustanovuje inak. Základnú sadzbu tarifnej odmeny možno znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených
vo vyhláške (§ 9 ods. 2).

Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej
služby sa podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. určuje z tarifnej hodnoty veci, ak je predmet
konania oceniteľný peniazmi. Zvýšenie alebo zníženie tarifnej odmeny upravuje § 13 vyhlášky.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.



Znenie § 13 ods. 2 vyhlášky je jednoznačné a v súdnej praxi nespôsobuje výkladové problémy.
Prvostupňový súd si správne vyložil uvedené ustanovenie, z ktorého jasne vyplýva, že základná sadzba
tarifnej odmeny sa znižuje o 50 % u každej zastupovanej osoby, ak ide o spoločné
úkony. Vyúčtovanie odmeny za spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb spôsobom
uvádzaným odporcami 1/ a 2/ v odvolaní nemá oporu v uvedenej právnej norme. Vo viacerých
rozhodnutiach určili súdy odmenu advokáta podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. rovnakým
spôsobom ako odvolací súd v tomto konaní, napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. 5Sžo 205/2010 z 31. 08. 2010, kde odmenu za úkon právnej služby pri zastupovaní
dvoch, následne troch klientov krátil u každej zastupovanej osoby o 20, resp. 50 % podľa aktuálneho
znenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č. k. 14Co/205/2012-198 zo
dňa 18. 06. 2012, ktorý k odvolacej námietke spochybňujúcej postup súdu pri určení odmeny advokáta
za zastupovanie dvoch a viacerých osôb uviedol: „Pri určení odmeny advokáta za
zastupovanie dvoch a viacerých účastníkov konania je nutné vychádzať z dikcie ustanovenia § 13 ods.
2 vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Zo slovného, logického, ani systematického výkladu
znenia tohto ustanovenia nemožno vyvodiť výklad, ktorého aplikácie sa odvolateľ domáha. Postup, ktorý
zvolil okresný súd, keď rozhodol, že v prípade zastupovania viacerých účastníkov advokátom,
patrí advokátovi tarifná odmena za zastupovanie všetkých zastúpených po jej znížení o 50 %,
pričom takto znížená odmena sa násobí počtom zastúpených osôb v konaní, zodpovedá jednak
zneniu citovaného ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky a jednak zodpovedá aj zaužívanej súdnej praxi
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 105/2007 zo dňa 04. 04. 2007). Zo
žiadneho z ustanovení vyhlášky nemožno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť oprávnenosť súdu na
postup, ktorého sa odvolateľ dovoláva, teda pri vyčíslení odmeny advokáta za zastupovanie viacerých
osôb sčasti aplikovať ustanovenie § 10 vyhlášky (pri prvom zastúpenom) a až následne pri
ostatných zastúpených už postupovať podľa ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky.“ . Interpretácia a aplikácia
ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 14Co/205/2012-198 zo dňa 18. 06. 2012 bola predmetom skúmania Ústavného súdu
Slovenskej republiky v dôsledku sťažnosti účastníka vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv podľa článku 20 ods. 1 a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd práve z dôvodu, že odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie,
ktorým prvostupňový súd priznal trovy právneho zastupovania pri zastupovaní štyroch osôb tým istým
advokátom podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške tarifnej odmeny zníženej o 50 %
(hoci podľa sťažovateľa, základná sadzba tarifnej odmeny za právny úkon mala byť pri prvej osobe
zastúpenej tým istým právnym zástupcom určená podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ advokátskej
tarify v nezníženej výške). Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 510/2012-9
z 09. 10. 2012 sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti po konštatovaní, že v
rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/205/2012 obsiahnutú interpretáciu a aplikáciu
príslušných ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov nemožno považovať za arbitrárnu,
ani zjavne neodôvodnenú. Ústavný súd poukázal aj na svoju ustálenú rozhodovaciu
prax, podľa ktorej pri výpočte náhrady trov konania vzniknutých v konaní pred ústavným súdom z titulu
právneho zastúpenia viacerých osôb advokátom tiež určil výšku základnej sadzby tarifnej odmeny v
súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov ako zníženú u všetkých spoločne
zastupovaných osôb o 50 %.

Len pre úplnosť odvolací súd záverom uvádza, že tejto veci nie je viazaný rozhodnutím Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/268/2012 zo dňa 08. 11. 2012 a 16Co/269/2012 zo dňa 08. 11. 2012.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru, že uznesenie okresného súdu v
odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia odporcov 1/ a 2/ je v
súlade s aktuálnou právnou úpravou aj ustálenou rozhodovacou praxou, a preto ho ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovatelia 1/ až 6/ boli v odvolacom konaní úspešní a preto im podľa
vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žiadne
trovy odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd im trovy odvolacieho
konania nepriznal.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.