Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/158/2012 z 7. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. januára 2013, sp. zn. 13Co/158/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6710214151.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/158/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6710214151.1 | 2013-01-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-671 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/05617ede-f009-452e-a1eb-6c31da0581a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6710214151.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/158/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710214151
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6710214151.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: Mesto Detva, J. G.
Tajovského 7, 962 12 Detva, IČO: 319805, zast. Miroslavom Červenkom, advokátom, Komercia -
združenie advokátov, M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva, proti odporcovi C. Z., nar. XX. XX. XXXX,
hlásený pobyt bezdomovca A., t. č. ÚVTOS, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, Kráľová, v
konaní o zaplatenie 1 053,17 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 13C/145/2011-56 zo dňa 02. 02. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1 053,17 €
a nahradiť mu trovy konania vo výške 223,58 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno ohľadne
skutočností tvrdených v návrhu. Z tohto dôvodu zaviazal odporcu na zaplatenie dlžného nájomného
v celkovej výške 1 053,17 €, nakoľko v konaní bolo preukázané, že odporca mal v nájme byt č. XX
nachádzajúci sa v A. na ul. C. XX. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej
uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nájomný pomer odporcu bol ukončený ku dňu
30. 09. 2007. K tomuto dňu dlhoval odporca na nájomnom a na službách spojených s užívaním
predmetného bytu práve žalovanú sumu 1 053,17 €, preto okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie
vyššie uvedenej sumy.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa odporca v podaní zo dňa 11. 03. 2012 odvolal a v
odvolaní uviedol, že dostal síce predvolanie na súd, ale nikto ho na súd riadne nepredviedol, aby sa
mohol k veci vyjadriť. Poukázal na to, že s navrhovateľom uzatvoril dohodu, v zmysle tejto dohody dlh
splácal tak ako vedel, napriek tomu mu byt „zobrali“. Uviedol, že v A. sú „oveľa väčší neplatiči“, s väčším
dlhom na nájomnom a službách súvisiacich s užívaním bytu; napriek tomu neboli postihnutí tak ako on,
čo znamená, že nemuseli vypratať byt. Uviedol, že momentálne je v zlej finančnej situácii, odpykáva
si trest odňatia slobody, preto nevie splatiť dlžnú sumu v lehote troch dní tak ako mu bolo uložené v
rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil. V podaní zo dňa 26. 03.
2011 odporca ešte nad rámec dôvodov uvedených v odvolaní uviedol, že v predmetnom byte bývala aj
jeho sestra, preto by sa aj ona mala podieľať na úhrade dlhu na nájomnom.

Navrhovateľ zaujal stanovisko k obsahu odvolania odporcu v podaní zo dňa 05. 03. 2012 kde uviedol,
že v predmetnom byte bol prihlásený iba žalovaný, preto je žalovaný povinný platiť celé nájomné podľa
evidenčného listu. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil.



Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v medziach daných odvolaním odporcu, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221
ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v rámci prvostupňového konania došlo zo strany
okresného súdu k takému procesnému postupu, ktorý je možné považovať za odňatie možnosti odporcu
konať pred súdom.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup
súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré
mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v
rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Základné (ústavné) právo na súdnu ochranu je garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len Ústava), kde je uvedené: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky“. Toto právo v sebe zahŕňa aj Ústavou garantované právo na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka konania, vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy, kde sa explicitne uvádza, že:
„ každý má právo, aby sa vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom“. Uvedené ústavné právo účastníka súdneho konania je podrobnejšie upravené
v jednotlivých procesnoprávnych predpisoch; v prípade občianskeho súdneho konania v Občianskom
súdnom poriadku. Z ust. § 123 OSP vyplýva, že účastníci občianskeho súdneho konania majú právo
vyjadriť sa k jednotlivým návrhom na dôkazy, ale aj ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Rovnako z
ust. § 118 ods. 4 OSP vyplýva, že účastníci konania pred ukončením dokazovania a pred vyhlásením
rozhodnutia majú právo, aby zhrnuli svoje návrhy a aby sa vyjadrili k dokazovaniu a k právnej stránke
veci. Právo na súdnu ochranu však v sebe nezahŕňa len samotné právo vyjadriť sa k jednotlivým návrhom
na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, ale zahŕňa aj právo byť prítomný na vykonávanom
dokazovaní (§ 122 ods. 2 OSP).

V prejednávanej veci je nesporné, že odporca bol v priebehu prvostupňového konania vo výkone trestu
odňatia slobody. Ani výkon trestu odňatia slobody ho nezbavuje základného práva na súdnu ochranu a
práva na spravodlivý súdny proces a teda ani práva, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali a ani práva byť prítomný na vykonávanom dokazovaní. Aj ustálená súdna prax dospela k
jednoznačnému záveru, že účastník konania, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody má právo byť
riadne predvolaný na súdne pojednávanie, má právo na dostatočnú prípravu na pojednávanie, právo
predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zhrnúť ich a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

Podľa § 47 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Zb. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len
Spravovací poriadok), súd takéhoto účastníka konania (vo výkone trestu odňatia slobody) predvolá na
pojednávanie prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu alebo väznice so žiadosťou o predvedenie.

Zo spisu odvolací súd zistil, že okresný súd podľa potvrdenia o doručení písomnosti (doručenka č. l. 48
spisu ) doručil síce odporcovi predvolanie na pojednávanie do ÚVTOS Sládkovičova 80, Banská Bystrica
- Kráľová, ale v rozpore s existujúcim stavom potom, čo do predvolania uviedol, že odporcu pokladá za
potrebné vypočuť nepostupoval v zmysle ust. § 47 ods. 2 Spravovacieho poriadku, pretože k predvolaniu
na pojednávanie nepripojil žiadosť o predvedenie odporcu. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje,
že odporcovi uvedeným postupom súdu nebolo umožnené, aby bol prítomný na pojednávaní konanom
dňa 02. 02. 2012, hoci ho súd podľa obsahu predvolania na pojednávanie (č. l. 49 spisu) na pojednávaní
považoval za potrebné vypočuť, navyše do predvolania uviedol, že sa má v určený čas „ustanoviť“
na pojednávanie, v opačnom prípade ho dá súd predviesť orgánmi polície. Možno teda jednoznačne
konštatovať, že zo strany okresného súdu došlo nielen k postupu, ktorý bol zmätočný, ale ktorý zároveň
de facto predstavoval odňatie možnosti odporcu konať pred súdom.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie
konštatujúc, že okresný súd okrem zmätočného predvolania odporcu na pojednávanie pochybil aj v



tom, že odporcovi neumožnil vyjadriť sa k dôkazu, ktorý navrhovateľ predložil súdu až na pojednávaní
konanom dňa 02. 02. 2012 (vyúčtovanie nedoplatku odporcu).

V rámci ďalšieho konania odstráni okresný súd vyššie uvedené nedostatky a v zmysle ust. § 224 ods. 3
OSP rozhodne v novom rozhodnutí vo veci samej aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.