Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10To/1/2014 z 11. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. februára 2014, sp. zn. 10To/1/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8713010556.1 Krajský súd Prešov | 10To/1/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8713010556.1 | 2014-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: TZ, § 189 ods. 1 TZ, § 189 ods. 2 písm. a) TZ, § 138 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e94a14df-a870-40e3-98cf-7fa04f186558 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8713010556.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010556
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713010556.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Pirkovskej a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.2.2014, v trestnej veci
proti obžalovanému T. V. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 39/2013 zo dňa
28.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému T. V. , nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom T. - Y., ul. Q. XXXX/XX, toho času vo väzbe
v ÚVV a ÚVTOS T. od 6.6.2013,

u k l a d á

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), § 38 ods. 3, § 39 ods.
1 a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu
podmienečne o d k l a d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu zameranému na predchádzanie trestnej činnosti.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k
poškodenej E. F., nar. X.X.XXXX, bytom T. - Y., N. XXXX/X, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obž. T. V. uznaný za vinného zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
d) Tr. zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že



- dňa 31.5.2013 v čase okolo 16.30 hodiny v T. - Y. na ulici N. XXXX/X, okres T., za použitia násilia, bez
predchádzajúceho súhlasu tam bývajúcej poškodenej E. F., neoprávnene vstúpil do rodinného domu so
súpisným číslom XXXX/X tak, že nohou vykopol vstupnú bránu do rodinného domu, ktorú sa poškodená
snažila zatvoriť a uzamknúť, vošiel do prechodovej chodby, pristúpil k poškodenej a čelom svojej hlavy
jej narazil do nosa, následne spoza chrbta pravou rukou vytiahol nôž, ktorý jej pritlačil ku krku, pričom na
ňu kričal, aby ešte dnes zaplatila pôžičku, lebo inak ju aj jej muža podreže, že ich zabije, následne šiel za
poškodenou do obývačky, kde jej znova pritlačil nôž ku krku a povedal jej, že tie peniaze dnes dostane,
lebo inak ju a jej muža zabije a následne rodinný dom opustil, pričom počas celej doby, ako bol v dome
ho poškodená niekoľkokrát vyzvala, aby dom opustil, čím poškodenej E. F. spôsobil zlomeninu nosových
kostí s tržnou ranou na chrbte nosa a pruhovitú odreninu kože krku s dobou liečenia 21 - 28 dní a s
obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v bolestiach nosa, zhoršenom dýchaní nosom
pre opuch slizníc v nose, v bežnej hygiene pre zlomeninu nosa a tržnú ranu na nose po dobu 28 dní.

Za to mu bol podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k), l), § 37 písm. h), m), §
38 ods. 2, § 39 ods. 3 písm. d) a § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 36 mesiacov.

Výkon trestu mu podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bol podmienečne
odložený a uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá bola podľa § 51 ods.
2 určená v trvaní 4 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a), g) Tr. zákona mu boli zároveň uložené povinnosti spočívajúce v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu a v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej E. F.
na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol tiež uložený trest prepadnutia veci a to 1 ks kovových
klieští na nechty.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a to proti jeho výroku o treste v neprospech
obžalovaného, podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne aj písomne odôvodnil. Uviedol, že
neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, ktorým
súd mimoriadne znížil trest a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody a taktiež na
použitie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. k) Trestného zákona. Čo sa týka podmienok
použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona (a teda aj ustanovenia odseku 3 písm. d) Trestného zákona),
dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, týkajúce sa pomerov obžalovaného a toho, že
sa stará o maloleté deti a o svoju družku, ktorá je toho času na materskej dovolenke, nie sú podľa
neho dôvodmi postačujúcimi na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu. Poukazuje na to, že obžalovaný
spáchal viac trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, že ide o závažné trestné činy násilného
charakteru, pričom zločinu vydierania sa dopustil so zbraňou. Obžalovaný v čase spáchania skutku
mal vedomosť o jeho rodinných povinnostiach vo vzťahu k družke a k maloletým deťom a aj napriek
tomu sa skutku dopustil. Samotná skutočnosť, že má povinnosť starať sa o maloleté deti a družku
ešte neznamená, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody je pre jeho nápravu dostatočné
a tiež postačujúce na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Podľa neho naopak, zo zabezpečených
dôkazov, najmä zo znaleckého posudku zabezpečeného z vyšetrenia duševného stavu obžalovaného
a popisu jeho osobnosti vyplýva, že u obžalovaného boli zistené rysy dominantného presadzovania
sa a agresivity, ktoré nielen, ale aj pod vplyvom alkoholu majú tendenciu prejavovať sa vo forme
manipulatívneho správania, vyvolávania neistoty a strachu s cieľom ublížiť, poškodiť druhému. Čo sa
týka aplikácie poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. k) Trestného zákona, uvádza,
že zo žiadnych zabezpečených dôkazov nevyplynuli konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by
bolo možné konštatovať pričinenie sa obžalovaného o odstránenie škodlivých následkov trestného
činu alebo dobrovoľné nahradenie škody, nakoľko škoda v materiálnej podobe konaním obžalovaného
nevznikla. Konanie obžalovaného, ako jeho reakcia na trestné stíhanie (jeho tvrdenie, že sa poškodenej
ospravedlnil), je možné skôr subsumovať pod poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm.
l) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd obžalovanému uložil
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom upravenej trestnej sadzby podľa
§ 189 ods. 2 Trestného zákona, za použitia ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m),



h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona so zaradením na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolacie námietky okresného
prokurátora sú čiastočne dôvodné.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2013 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po tom, čo obžalovaný aj
kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku
okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku potom vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do
úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že použijúc zásady pre ukladanie trestov
prihliadal najmä na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti jeho nápravy. Okresný súd u obžalovaného pritom zistil existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností uvedených v ust. § 36 písm. k), l) Tr. zákona, keď ako poľahčujúcu okolnosť konštatoval, že
sa obžalovaný pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil
spôsobenú škodu (§ 36 písm. k) Tr. zákona) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný
čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona). Z priťažujúcich okolností prvostupňový súd zistil, že
obžalovaný spáchal viac trestných činov a že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. h), m) Tr.
zákona). Zároveň u obžalovaného okresný súd konštatoval aj existenciu dôvodu na použitie ust. § 39
ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu, spočívajúceho jednak v tom, že obžalovaný sa ku
skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestného činu a jednak
aj v tom, že sa obžalovaný stará o maloleté deti spolu s jeho družkou, ktorá je toho času na materskej
dovolenke a je tak na neho ekonomicky odkázaná. Takto dospel k záveru, že sa u obžalovaného účel
trestu dosiahne aj uložením úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 4 rokov, za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad
jeho správaním v skúšobnej dobe a uloženia primeraných povinností.

Po preskúmaní obsahu spisu však krajský súd zistil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste
neustálil správne poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a ich pomer, pričom tieto okolnosti celkom
nezodpovedajú ani odôvodneniu napadnutého rozsudku.

Vychádzajúc z výroku o treste napadnutého rozsudku, popri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
l) Tr. zákona prvostupňový súd zistil aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k) Tr. zákona,
teda že sa obžalovaný pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne
nahradil spôsobenú škodu. Takáto skutočnosť však z obsahu spisu nevyplýva a nemožno ju vyvodiť ani
z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z obsahu spisu však vyplýva iná poľahčujúca okolnosť a to že
obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, ktorá je uvedená v § 36
písm. n) Tr. zákona. Na túto v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súdu síce poukazoval, ale
vo výroku o treste ju nekonštatoval.

Nesprávne prvostupňový súd určil aj priťažujúce okolnosti. Z priťažujúcich okolností prvostupňový
súd zistil, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a že bol už za trestný čin odsúdený (§
37 písm. h), m) Tr. zákona). Hoci v odôvodnení konštatuje, že na predchádzajúce odsúdenie
vzhľadom na jeho povahu môže neprihliadať, tak vo výroku o treste konštatuje aj priťažujúcu okolnosť
spočívajúcu v predchádzajúcom odsúdení pre trestný čin. Z odpisu registra trestov však vyplýva, že
týmto predchádzajúcim odsúdením obžalovaného je odsúdenie rozhodnutím nemeckého súdu zo dňa
5.3.2013 za krádež na 100 denných sadzieb pokuty pri výške jednej dennej sadzby 10 euro. Už z tohto
uloženého trestu, u ktorého fikcia neodsúdenia nastáva podľa nášho Tr. zákona zaplatením pokuty, aj
pri porovnaní so žalovanými trestnými činmi možno vyvodiť, že závažnosť tohto trestného činu bola
nízka. Podľa obžalovaného dve splátky pokuty aj uhradil, následne však bol vzatý do väzby. Preto podľa



krajského súdu vzhľadom na uvedenú povahu predchádzajúceho odsúdenia na priťažujúcu okolnosť
uvedenú v ust. § 37 písm. m) Tr. zákona prvostupňový súd prihliadať nemal.

Odvolací súd tak zistil, na rozdiel od prvostupňového súdu, prevahu dvoch poľahčujúcich okolností
uvedených v § 36 písm. l), n) Tr. zákona nad jednou priťažujúcou okolnosťou uvedenou v § 37 písm.
h) Tr. zákona.

Napriek uvedenému pochybeniu však aj podľa odvolacieho súdu pri rozhodovaní o treste prvostupňový
súd správne použil ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. Z tohto ustanovenia
vyplýva, že páchateľovi možno uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom
vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by
použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Keďže podľa zákona ide o mimoriadne zníženie trestu, pre takýto postup musia byť zistené také okolnosti
prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v
iných obdobných prípadoch, a zároveň vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody
ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú predovšetkým také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť
povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Tieto musia byť také intenzívne
a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu. Pod mimoriadne pomery
páchateľa zase treba zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu
a môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stav obžalovaného. Aj tieto však musia
vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v iných podobných prípadoch.

Takýmito okolnosťami a pomermi páchateľa však môžu byť aj inak poľahčujúce okolnosti, za
predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich
okolností. Nie je možné však vylúčiť, že viacero okolností, ktoré inak samy o sebe sú len
všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne, prípadne aj v súhrne s pomermi
páchateľa, nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako
mimoriadne v zmysle ustanovení § 39 ods. 1
Tr. zákona .

Takýto prípad krajský súd zistil aj v predmetnej trestnej veci.

Ako už bolo uvedené, okresný súd odôvodnil splnenie podmienok na použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona
o mimoriadnom znížení trestu tým, že obžalovaný sa ku skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval,
že napomáhal pri objasňovaní trestného činu a tiež že sa stará o maloleté deti spolu so svojou družkou,
ktorá je toho času na materskej dovolenke a je tak na neho ekonomicky odkázaná.

Podľa krajského súdu je však potrebné vziať do úvahy aj motív konania obžalovaného, ktorým nebolo
obohatenie sa na úkor poškodenej, ale snaha o dosiahnutie vrátenia dlžnej sumy poškodenou jeho
matke, ktorá si za účelom poskytnutia peňazí pre poškodenú vzala sama pôžičku, no poškodená
ju napriek viacerým urgenciám nesplácala a tak matka obžalovaného dostala od veriteľa už druhú
upomienku. Čin sa pritom nevyznačuje ani nadmernou hrubosťou a nebol ani vopred plánovaný či
premyslený, ale bol len výsledkom konkrétnej konfliktnej situácie prameniacej z nesplácania dlhu
poškodenou, ktorá je tetou obžalovaného a následných z toho plynúcich problémov aj jeho matky.

Pri rozhodovaní o treste ďalej nie je bez významu ani skutočnosť, že obžalovaný, ktorý na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, už aj v prípravnom konaní



svoju vinu priznával a prokurátorovi navrhol, aby začal s ním konanie o dohode o vine a treste. Takúto
dohodu následne s prokurátorom aj reálne uzavrel, pričom v nej dohodnutý trest bol v podstate totožný,
než aký bol obžalovanému uložený v napadnutom rozsudku. Prokurátor síce na okresný súd aj podal
návrh na schválenie uzavretej dohody o vine a treste, tento návrh však vzal späť a na obžalovaného
podal obžalobu.

Podľa odvolacieho súdu sa vyhlásenie obžalovaného o vine uskutočnené na hlavnom pojednávaní,
objektívne „približuje“ ku konaniu o dohode o vine a treste. Obidva inštitúty ako skrátené formy konania
sa totiž pri svojom procesnom postupe vo vzťahu k výroku o vine riadia rovnakým ustanovením Tr.
poriadku, t. j. § 333 ods. 3. Pri rozhodovaní o uložení trestu sa obvinený v konaní o dohode o vine a
treste, ktoré nie je závislé len od jeho vôle, dostáva do výrazne lepšieho postavenia z dôvodu, že v
tomto konaní je možné v súlade s § 39 ods. 4 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu
tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v prípade vyhlásenia obžalovaného
o vine absentuje, hoci sa v obidvoch prípadoch dosiahne rovnaký účel trestného konania, t. j. rýchlosť
a hospodárnosť súdneho konania.

Priznanie obžalovaného v predmetnej veci vytváralo predpoklad na vykonanie konania o dohode o
vine a treste. Napriek tomu z obsahu spisu nevyplýva, prečo k tomuto procesnému postupu zo strany
prokurátora nedošlo, respektíve prečo prokurátor vzal návrh na schválenie uzavretej dohody o vine
a treste späť. Prokurátor nebol síce povinný uzavrieť s obžalovaným dohodu o vine a treste, avšak
z obsahu spisu by malo byť aspoň zrejmé, prečo napriek splneniu podmienok k tejto forme odklonu
trestného konania nedošlo. V opačnom prípade je totiž postup prokurátora nepreskúmateľný z pohľadu,
či postupuje v obdobných prípadoch rovnako, alebo je jeho postup svojvoľný. Za takejto situácie je
krajský súd názoru, že ak obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, v dôsledku čoho sa vzdal
svojho práva na verejný súdny proces a zásadným spôsobom tak skrátil konanie, toto jeho vyhlásenie
možno považovať za takú okolnosť prípadu, kedy súd môže aplikovať zmierňovacie ustanovenie § 39
ods. 1 Tr. zákona.

Zohľadniac všetky uvedené okolnosti prípadu a pomery obžalovaného dospel krajský súd k záveru, že
použitie trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom v § 189 ods. 2 Tr. zákona
(po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona na 4 až 8 rokov) by bolo pre neho neprimerane prísne a
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj úhrnný trest odňatia slobody kratšieho trvania a
to vo výmere 36 mesiacov.

Keďže vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu boli splnené podmienky uvedené v ust.
§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, za správne krajský súd považuje aj rozhodnutie prvostupňového súdu
o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 4 rokov a to za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ako aj uloženia primeraných
povinností obžalovanému uvedených v § 51 ods. 4 písm. a), g) Tr. zákona.

Za zákonné však nepovažuje uloženie trestu prepadnutia veci - klieští na nechty, pretože použitie tejto
veci na spáchanie trestného činu, ktorým sa podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona odôvodňuje uloženie
tohto trestu, nezodpovedá skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Keďže vytknuté chyby napadnutého rozsudku nebolo možné napraviť inak, než zrušením jeho výroku
o treste, krajský súd vzhľadom na uvedené tento výrok zrušil a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.