{"guid": "230ce61e-416d-4fa3-a99d-5075c5cef8ad:da7e2e08-45e3-44c6-9552-f4f6eeed1a52", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113209200.3", "spisova_znacka": "5CoZm/3/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoZm/3/2015 z 29. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. marca 2016, sp. zn. 5CoZm/3/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113209200.3", "identifikacne_cislo": "8113209200", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2016-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191", "nazov": "ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da7e2e08-45e3-44c6-9552-f4f6eeed1a52", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113209200.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113209200.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113209200.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoZm/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209200
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113209200.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka
Kohúta a JUDr. Jozefa Engela, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vezňů 1272/21,
Nové Město, Praha, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX,
o zaplatenie 449,74 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
27.2.2015 pod č. k. 19CbZm/51/2013-86, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a     späťvzatie návrhu, pokiaľ bol požadovaný zmenkový úrok nad 0,06 % denne, v tejto
časti     r u š í    rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí tohto návrhu a v tomto rozsahu konanie
z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zvyšnej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

R u š í    výrok rozsudku o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXX, uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o., a žalovanou dňa
18.12.2008, pod bodom č. 17.

N e p r i z n á v a     žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať
žalovanú na zaplatenie sumy 449,74,- eur s príslušenstvom. Súčasne vyhlásil zmluvnú podmienku vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXX, uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o.
a žalovanou dňa 18.12.2008, pod bodom č. 17 v znení uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku, za
neprijateľnú. Zároveň rozhodol, že náhradu trov konania žalovanej nepriznáva.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca podal dňa 28.3.2013 na tamojšom súde návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ním sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 449,74 eur s príslušenstvom, presne špecifikovaným v dôvodoch napadnutého
rozsudku, dôvodiac, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 18.12.2008 na zmenkovú sumu 529,74 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade  zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne od 24.4.2009. Indosovaná zmenka je  vistazmenkou opatrnou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Do jej textu bol poňatý aj záväzok žalovanej zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom
od 24.4.2009, pričom za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant



predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ zaplatil 80,- eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil
80,- a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Ďalej prvostupňový súd vychádzal z toho, že žalovaná uzavrela dňa 18.12.2008 s obchodnou
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 265,55 eur s tým, že sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 252,27 eur, celkovo zaplatiť čiastku 517,83 eur v 12  mesačných splátkach po 43,15 eur, počnúc
dňom 19.1.2009, na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej
len „VPPÚ“). V spodnej časti tejto formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle §
497 a násl. Obchodného zákonníka, žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy
o úvere, aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených, a súhlasí so „VPPÚ“, ktoré sú na zadnej
strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa č.l. 14 „VPPÚ“
nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto
vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Podľa originálu predloženej zmenky,
táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj - číslo zmluvy: XXXXXXX  a za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o..

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že v danom prípade sa evidentne jedná o
spotrebiteľský právny vzťah, je potrebné vyporiadať sa aj s otázkou platnosti uzavretej zmluvy o úvere,
ktorá bola kauzálnym vzťahom na vystavenie  zmenky ako  blankozmenky.  Zmluva o úvere,  ako je
možné konštatovať po oboznámení sa s formulárovým textom zmluvy, bola uzavretá  za účinnosti zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa ustanovenia § 4  tohto zákona, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať o. i. podľa písm. k) priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Podľa
ustanovenia § 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj, úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je evidentné, že spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. uzavrela zo žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala táto podstatná náležitosť
zmluvy a následkom toho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej konštatoval, že z predložených listinných dokladov je evidentné, že ustanovenia o Dohode o
vyplnení zmenky sú uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom
podpísaná a ktorá by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení,
niet o zabezpečení záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 14 VPPÚ
písaný, je nepriehľadný a táto zmluvná podmienka ani nebola individuálne dojednaná, a je zrejmé, že
spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tým
došlo k skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je potrebné považovať za neprimeranú zmluvnú
podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi, tak aj poctivým obchodným stykom. Navyše prvý
nadobúdateľ zmenky, obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vyplnila zmenku v rozpore so skutočnou
dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy o úvere
vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a týmto nárok prvého
nadobúdateľa zmenky mohol v zmenke obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov a úverov.
Následne na to, čo sa Pohotovosti s.r.o. na základe takto vyplnenej zmenky nepodarilo v rozhodcovskom
konaní uspieť a nadobudnúť predmetné sumy, zmenku rubopisom postúpila ďalšiemu nadobúdateľovi
zmenky.



Keďže súd má v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/EHS poskytnúť
spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, prvostupňový súd  konštatoval, že v
danom prípade došlo ako zo strany Pohotovosti, s.r.o., tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu
základných zásad ochrany spotrebiteľa podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Ďalej zistil,
že Pohotovosť s.r.o. napriek tomu, že dlžník neplnil svoje povinnosti z uzavretej zmluvy, neuplatňovala
svoj nárok z titulu uzavretej zmluvy o úvere v súdnom konaní, ale postúpila práva zo zmenky na
nového nadobúdateľa, musela mu byť protiprávnosť jeho konania známa a napriek tomu tak urobil. Nový
nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa
uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu
práv spotrebiteľa, ale ani on tak neurobil. Preto nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Súd prvého stupňa zároveň súd vyhlásil zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru k zmluve č. XXXXXXX, uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o.,  a odporkyňou dňa 18.12.2008,
pod bodom č. 17, za neprijateľnú. Mal za to, že ustanovenie zmluvy o úvere obsahujúce dohody o
vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto zmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná, t.j. bola vopred navrhnutá, a spotrebiteľ nebol schopný
ovplyvniť podstatu tejto podmienky a toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa, pretože dodávateľ si
zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o úvere na úkor práv spotrebiteľa. Teda
mal za to, že dotknuté zmluvné dojednanie narušuje rovnováhu výhod poskytovaných dodávateľovi a
spotrebiteľovi, a dospel k záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, pričom je úlohou súdu, aby
zabránil uplatňovaniu takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka je
potrebné neprijateľnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve považovať za neplatnú. Pretože
ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná, mal za to, že
dodávateľ nebol oprávnený takú zmenku vyplniť a tým si ani uplatniť nárok z tejto zmenky na súde.
(uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.3.2011, č.k. 37Er/7273/2010-10).

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže vzhľadom na pomer
úspechu a neúspechu by právo na náhradu trov konania prináležalo odporkyni, ale tejto trovy konania
nevznikli, preto jej ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol jeho zmenu tak, aby jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené a boli mu priznané trovy odvolacieho konania. Odvolanie podal
z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t. j. že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, a tiež, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p.). Prvostupňový súd síce opiera svoje
rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a VPPÚ k zmluve, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné
doklady v konaní predložila alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán.
Žalobca, a podľa dostupných informácii ani žalovaná, nenavrhovali doplnenie dôkazov. Podľa ust. §
120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V
danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto skutočností má žalobca za to,
že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. o
zmenkách a šekoch, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj
iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne,
ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a nevykonanie nejakého
dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť.  Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí
vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5
ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu, na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukazovalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Uvedené správanie súdu
je neprijateľné, v právnom štáte predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré



je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z, podľa neho, nesporných
skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., uzatvorila
zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou,
a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však
neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z
dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým
by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka  a nie iný
záväzkový právny vzťah. Ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Je síce prípustné za
určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000,
keď pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je
tento judikát použiteľný na prejednávanú vec. Ohľadne argumentácie súdu k odklonu od všeobecnej
teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky a teda postupovať podľa zmenkového práva, na ktorý
poukazuje s ohľadom na Nález Ústavného súdu ČR č. PI.ÚS/16/12 a Nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
IV.ÚS/457/10, žalobca uviedol, že vo veci, ktorou sa zaoberal Ústavný súd ČR v konaní IV.ÚS/457/10,
došlo zo strany žalovaného k obrane, a tento vzniesol námietku voči zmenkovému platobnému rozkazu.
Pokiaľ súd dospel k záveru o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, v tejto súvislosti poukázal na to,
že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverov mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Ďalej žalobca sa vyjadril k záveru súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v bode č. 17, a to v tom smere, že v konaní sa prejednáva spor zo zmenky ako
cenného papiera, a ak súd sám vykonal dôkazy spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti žalobcu sa k ním
vyjadriť, nie je možné uzavrieť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V tomto prípade nerešpektoval
znenie ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a aj napriek odlišnému predmetu sporu vyhlásil zmluvnú podmienku
za neprijateľnú. V prípade, ak by výrok o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú nadobudol
právoplatnosť, stane sa záväzným tak pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány, teda najmä
súdy. Podotkol, že súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania, a naopak, výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý však
zmluvnú podmienku vôbec nepoužíva. Súd bol oprávnený v zmysle Zákona zmenkového a šekového
skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne
do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Žalovaná sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadrila.

V priebehu odvolacieho konania doručil žalobca prvostupňovému súdu čiastočné späťvzatie podaného
návrhu, v ktorom uviedol, že: „berie svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a to  v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Teda  viac neuplatňuje
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ale žiada súd priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.“

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu (žaloby) žalobcom, a to v rozsahu tak, ako je
to uvedené vyššie, s tým, že po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatňuje v tomto konaní
len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.  Žalovaná neoznámila súdu nesúhlas s týmto čiastočným
späťvzatím a preto odvolací súd v zmysle ustanovenia § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie žaloby v časti



týkajúcej sa uplatňovaného zmenkového úroku nad 0,06 % denne, v tej časti zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a konanie zastavil.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal odvolanie žalobcu v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že:

a) odvolaniu  žalobcu proti výroku rozsudku o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú je možné
vyhovieť,

b) uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku vo
výrokoch o zamietnutí zostatku návrhu (po vyššie uvedenom čiastočnom späťvzatí) i o náhrade trov
konania.

Ad a) Odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, týkajúcu sa výroku o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, ako dôvodnú. Súd prvého stupňa rozsudkom vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku
používanú spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania. Preto v
prejednávanej veci takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, kde dodávateľ na rozdiel od
spotrebiteľa nie je účastníkom konania, neprichádza, podľa odvolacieho súdu, do úvahy. Nie sú preto
splnené procesné podmienky dané ust. § 153 ods. 4 O.s.p., aby súd aj bez návrhu uvádzal takúto
zmluvnú podmienku, netýkajúcu sa žalobcu, do rozsudku. Preto boli splnené podmienky pre postup
podľa § 221 ods.1 písm. i) O.s.p. na zrušenie tohto výroku rozsudku.

Ad b) Vo zvyšnej zamietavej časti (okrem už vyššie konštatovaného čiastočného zastavenia konania)
je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne.

Podľa § 219 ods.1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje
a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami je potrebné uviesť len  nasledovné:

Odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015,  v zmysle ktorého,  ak žalobca ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca
použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok na absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po
úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Ďalej aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu
posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je i pri rešpekte
k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinný vždy
prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa nesmie prehliadať jeho špecifické
záujmy a postavenie.  Pri svojej rozhodovacej činnosti musí



hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie
zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.

V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka bola
vystavená dňa 18.12.2008 na sumu 529,74 eur (15.958,95 Sk), pričom v ľavom dolnom rohu je uvedené
číslo zmluvy, a to XXXXXXX. Uvedené číslo je na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom Pohotovosť,
s.r.o., a žalovanou. Zmluva o úvere (č.l. 63) bola uzavretá  dňa 18.12.2008. Podľa nej veriteľ poskytol
dlžníčke úver vo výške 265,55  eur (8.000,- Sk). V tom čase ustanovenie  § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať
a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu vyplýva, že zmenka bola
vyplnená v rozpore s týmto ustanovením a preto sa žalobca nemohol domáhať plnenia z uvedenej
zmenky.

Pokiaľ ide o Dohodu o vyplňovacom práve, uvedenú vo VPPÚ, tu odvolací súd uvádza, že obchodné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú však slúžiť na to, aby do
nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania,
o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná,
nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky
je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa, pri určovaní ktoré dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo
všeobecných podmienkach, len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ
a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa
spotrebiteľ ťažko môže domôcť zmeny predom pripravených zmluvných dojednaní. Doložka v zmluve
uzavretej adhéznym spôsobom, ktorá odkazuje na podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy, je
platná, len ak slabšia strana s doložkou a jej významom bola oboznámená alebo ak sa preukáže, že
význam doložky musela poznať. Tieto podmienky v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom
práve blankozmenky, splnené neboli, a preto aj z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie
dohody o vyplňovacom práve blankozmenky do VPPÚ za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, táto si však náhradu trov konania neuplatnila. Preto jej
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19CbZm/51/2013", "guid": "9bed0f7b-f3d4-48c6-b7e2-8a103aea9c87:575f6552-4140-488b-b88e-6d0e59733118", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9f1dbe6f-e8fb-4f7f-b178-345549513d37:856aaa12-6d03-479c-ba2d-dcc824e4fc6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Er/7273/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 37Er/7273/2010 z 2. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2018-08-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9f1dbe6f-e8fb-4f7f-b178-345549513d37:856aaa12-6d03-479c-ba2d-dcc824e4fc6b"}], "citovane_v": []}