{"guid": "2308c627-f7e9-43de-ab44-ef85e1fa8da0:754a0cec-6a84-4039-8f8d-f050030137fe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6912213252.1", "spisova_znacka": "41Co/838/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/838/2014 z 29. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2015, sp. zn. 41Co/838/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6912213252.1", "identifikacne_cislo": "6912213252", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Alena Križanová", "sudca_id": 1459, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-krizanova-1459", "datum_vydania": "2015-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/754a0cec-6a84-4039-8f8d-f050030137fe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6912213252.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6912213252.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6912213252.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 41Co/838/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6912213252\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213252.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nAleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej\nveci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,\nzastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti\nodporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom\nŽupné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 12C/ 230/2012-81 zo dňa\n7. októbra 2014 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 12C/230/2012-81 zo dňa 7. októbra 2014 potvrdzuje.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd  Rimavská Sobota ( ďalej len „ okresný súd“ ) zamietol\nnávrh navrhovateľa ; odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nZ odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa vo veci vedenej pod sp.zn.\n12C/230/2012, 12C/275/2012, 16C/189/2012 a 16C/230/2012, ktoré okresný súd uznesením zo dňa\n1.8.2014 č.k. 12C/230/2012-25 spojil na spoločné konanie ďalej vedené pod sp.zn. 12C/230/2012\ndomáhal voči odporcovi zaplatenia  náhrady majetkovej škody a  nemajetkovej ujmy z dôvodu\nnesprávneho úradného postupu exekučného súdu ( Okresného súdu Rimavská Sobota ), ktorý\nnerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.\n\nZ exekučného spisu exekučného súdu sp.zn. 14Er/312/2009 okresný súd zistil, že žiadosť súdneho\nexekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci\noprávneného ( navrhovateľa ) proti povinnému O. E. pre vymoženie sumy 726,99 Eur s príslušenstvom\ndoručenej súdu 20.7.2009 bola uznesením zo dňa 9.6.2011 zamietnutá podľa ustanovenia § 44 ods.\n2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučné poriadku ( ďalej len „ EP“). V predmetnej exekučnej veci bol\nexekučným titulom rozhodcovský rozsudok, pričom podľa exekučného súdu dojednanie rozhodcovskej\ndoložky v spotrebiteľskej zmluve bolo neplatné podľa ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) a v rozpore s ustanovenia  Smernice 93/13/EHS.\n\nZ exekučného spisu exekučného súdu sp.zn. 16/ER/386/2009 okresný súd zistil, že žiadosť súdneho\nexekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci\noprávneného ( navrhovateľa ) proti povinnému S. E. pre vymoženie sumy 504,35 Eur s príslušenstvom\ndoručenej súdu 27.8.2009 bola uznesením zo dňa 21.7.2010 zamietnutá, lebo v danej veci\nrozhodcovským rozsudkom bolo priznané plnenie právom nedovolené v rozpore s dobrými mravmi.\n\nZ exekučného spisu exekučného súdu sp.zn. 3Er/628/2009 okresný súd zistil, že žiadosť súdneho\nexekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci\noprávneného ( navrhovateľa ) proti povinnému R. G. pre vymoženie 1.877,46 Eur s príslušenstvom\ndoručenej súdu 26.11.2009 bola uznesením zo dňa 16.9.2010 zamietnutá, lebo dojednanie\nrozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve bolo neplatné podľa ustanovenia § 52a nasl.\nObčianskeho zákonníka.\n\nZ exekučného spisu exekučného súdu sp.zn 2Er/865/2009 okresný súd zistil, že žiadosť súdneho\nexekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia exekúcie v exekučnej veci oprávneného\n( navrhovateľa ) proti povinnému G. D. pre vymoženie sumy 525,76 Eur spríslušenstvom doručenej\nsúdu 25.9:2009 bola uznesením zo dňa 3.9.2010 zamietnutá, podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona\nč. 233/1995 Z.z. Exekučné poriadku ( ďalej len „ EP“). V predmetnej exekučnej veci bol exekučným\ntitulom rozhodcovský rozsudok, pričom podľa exekučného súdu dojednanie rozhodcovskej doložky v\nspotrebiteľskej zmluve bolo neplatné podľa ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka ( ďalej len „ OZ“) a v rozpore s ustanovenia Smernice 93/13/EHS.\n\nOkresný súd uviedol, že exekučný poriadok neustanovuje žiadnu zákonnú lehotu na rozhodnutie o\nzamietnutí žiadosti. Návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej\nujmy na základe nesprávneho úradného postupu, spočívajúci v nevykonaní úkonu alebo nevydaní\nrozhodnutia z zákonom stanovenej lehote, považoval okresný súd za nedôvodný.\n\nExekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre\nvedenie exekúcie, a to v každom štádiu exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky\nmateriálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia\nexekúcie adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného je povinný skúmať, či podklad, na základe\nsúdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom\npodľa ustanovenia § 41 EP, zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ZoRK“ ). [ viď\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. januára 2012, sp.zn. 6Cdo 153/2012,\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  sp.zn. 6Cdo 1/2012.]\n\nExekučný súd s prihliadnutím na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu\nochranu, s prihliadnutím na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú\nnáročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi\nEÚ preskúmal rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie uznesením zamietol podľa § 44 ods. 2 EP.\n\nDĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora od udelenia poverenia do vydania\nrozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla vzhľadom na to, že bolo potrebné posúdiť\nzákonnosť vedenej exekúcie ( čo vyžaduje osobitnú právnu úvahu ), nie je takej povahy, aby bolo možné\nv danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n\nNásledne okresný súd konštatoval, že nemal za preukázaný nesprávny právny postup (existenciu\nprieťahov v konaní ) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom.\n\nNa rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1. O.s.p. a odporcovi\nnáhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.\n\nProti uvedenému rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal,\naby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie právne\nodôvodnil aplikáciou ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. s použitím § 221 ods. 1 O.s.p.\n\nKonkrétne poukázal na to, že okresný súd vec prejednal v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti\njeho právneho zástupcu, s odôvodnením, že sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavili. V\ntejto súvislosti uviedol, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody\na súdu predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, a preto okresný súd nemohol postupovať\npodľa § 101 ods. 2 O.s.p., čím mu odňal právo na konanie pred súdom. Ďalej uviedol, že v návrhu\n\nupovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom\nsúdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Krajský súd však\nna túto okolnosť neprihliadol. V jeho očiach a objektívne i v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu\npovažovať za nestranného. Rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou\niných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Keďže podal ústavnú sťažnosť pre\nporušenie jeho práva na nestranný súd, nebolo prípustné, aby konania pokračovala pojednávaním v\nktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo\nv čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho\nnávrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2  písm.c) O.s.p., proti ktorému legálne\npripustil odvolanie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania preto podáva\nodvolanie. V čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí\nnávrhu na prerušenie konania. Okresný súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je\nmožné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie ( odročenie ) nariadeného pojednávania z\ndôležitého dôvodu, pričom na pojednávaní v jeho neprítomnosti meritórne rozhodol, hoci on oznámil,\nže trvá na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní za podmienky, že bude vedené\nnestranným sudcom na nestrannom súde. Ďalej uviedol, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam\nodporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal. Tým\ndošlo k degradácií zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k\nodňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Okrem toho namietal, že okresný súd sa dopustil viacerých\nomylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v\nodôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Aby okresný súd mohol konštatovať,\nže v príslušnom exekučnom konaní sa nevyskytol nesprávny úradný postup, je potrebné zisťovať aj\nmoment doručenia riadneho poverenia ( rozhodnutia o žiadosti na vydanie poverenia ). Okresný súd\nrozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Nebol oboznámený s\nobsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a navrhnúť\ndôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa jeho názoru, v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez\nnariadenia pojednávania. Bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami\nzaloženými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k návrhu, mu mal\nokresný súd umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj k právnym otázkam v súvislosti s\nnesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Keď okresný súd zistil, že existuje okolnosť\nbrániaca vydať pre neho pozitívne rozhodnutia, mal vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov a\numožniť im , aby sa kontradiktórne vyjadrili. Okresný súd vykonal dokazovanie listiny, ktorých pôvod\nnie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je  zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom\nspise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom\nk tomu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Ak odporca nereagoval na\nvýzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal okresný\nsúd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O.s.p. Skutkovým\nzákladom sa mal stať ním ( navrhovateľom ) tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd bez nariadenia\npojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne\nvo veci meritórne rozhodol, ignorujúc ustanovenie § 153b O.s.p. Okresný súd zamietol návrh v časti\nnáhrady skutočnej škody z dôvodu jej neodôvodnenosti. V odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal len\nškodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, opisoval ju ako škodu, ktorá\nvznikla z príčinnej súvislosti s konaním dlžníka ( povinného ) , pričom ignoroval všetky jeho tvrdenia\no majetkovej škode, ktorá vznikla z dôvodu udržiavania a správy informačného systému a výdajov na\nadministratívne spracovanie textov, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a\ntelekomunikačné výdaje ( urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde), preto je rozhodnutie\nsúdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je prejavom svojvôle súdu. Z odôvodnenia rozsudku\nvôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda a nemajetková\nujma nevznikla. Okresný súd nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný.\nV prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z\nnich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať\nza rozhodnutie, ktoré je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (  Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1.ÚS 243/07 z 19. júna 2008 ). Okresný\nsúd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,\nako v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupujú totožní účastníci, avšak v ktorých bol rozdielny\nskutkový dej, a teda skutkový základ. Pri dodržiavaní jeho práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nnemožno ústavnoprávne akceptovať, že okresný súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým\nspôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil\n\ndlžník ( povinný ). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady\nna správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie.\nPravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu,  za ktorý dlžník\nnemôže niesť zodpovednosť. Pri špecifikácií majetkovej škody v návrhu výslovne uviedol, že vyčíslenie\nvychádza z účtovnej agendy. Z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných\ninformácií nebolo možné korešpodenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.\nNa pojednávaní chcel predložiť dôkazy o výške majetkovej škody prostredníctvom znaleckého posudku.\nOkresný súd vykonal dokazovanie ex offo, nepoučil ho podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a\nneoznámil mu, že chce vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Množstvo dôkazov vzniklo po podaní\nnávrhu, ktoré nemohol predložiť spolu s návrhom a nemohol ich predložiť ani neskôr, pretože nebol\npoučený a informovaný. Okresný súd vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva\nnavrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v článku 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom\nstanovenom čase. Okresný súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, a\npre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce\ndôvody. V súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval  okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia. Jeho\npráva boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty, preto sú irelevantné úvahy okresného\nsúdu o tom:\n1) aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil,\n2) o podstate a rozsahu podnikateľského rizika,\n3) o udržiavaní kontaktu súdneho exekútora, ktorý nemôže byť činný, kým nezíska poverenie na\nvykonanie exekúcie od exekučného súdu.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1\nO.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu\npodľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom\nverejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p.\nbolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa\n12.6.2015.\n\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012 ( ďalej len „ zákon č. 514/2003 Z.z.“ ), štát zodpovedá\nza podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,\nokrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci\na) nezákonným rozhodnutím\nb) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nc) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo\nd) nesprávnym úradným postupom.\nZodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.\n\nPodľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona 514/2003 Z.z.  , štát zodpovedá za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti\norgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť\norgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah\ndo práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;  právo na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\n\nZ definície verejnej moci vyplýva, že sa jedná o takú moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach\na povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt,  o ktorého právach alebo\npovinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a\nobsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým\nprostredníctvom orgánov moci zákonnodárnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže\nvykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov, ktorými sú\na)  územné samosprávy a správne celky\nb) záujmové, resp. profesijné ( stavovské ) samosprávy\nc) verejnoprávne inštitúcie\n\nd) fyzické osoby, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci ( napr. činnosť notára alebo súdneho\nexekútora.\nVerejná moc teda predstavuje vo svojej podstate určitý ucelený, presne organizovaný systém konkrétne\n( Ústavou, prípadne zákonom ) definovaných prvkov a vzťahov, ktorý je determinovaný vývojom\nspoločnosti.\n\nZákladným právnym prameňom aktuálnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci je Ústava Slovenskej republiky, ktorá v druhej hlave - základné práva a slobody, v siedmom\noddiele - právo na súdnu a inú právnu ochranu, v článku 46 ods. 3 priamo zakotvuje, že „ každý má\nprávo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu\nverejnej správy  alebo nesprávnym úradným postupom“. Ďalším prameňom aktuálnej právnej úpravy\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je tiež článok 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd ( týkajúcich sa odškodnenia za nezákonné pozbavenie osobnej\nslobody ), ale aj článok 3 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n( týkajúcich sa odškodnenia za justičný omyl  a zákon č. 514/2003 Z.z. ).\n\nAktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná\nako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i praxi\noznačujú, ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto\npredpokladov ( podmienok ):\n1) porušenie právnej povinnosti ( protiprávny úkon ), prípadne relevantná udalosť\nspôsobujúca škodu ( škodná udalosť ) ;\n2) nepriaznivý následok protiprávneho úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda\n( ujma );\n3) príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi porušením právnej povinnosti ( protiprávnym\núkonom ), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu, ( škodnou udalosťou) a\nnepriaznivým  následkom ( teda ujmou ) škodou.\n\nPrvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je\nprotiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.\nIde o činnosť orgánu verejnej moci, ktorá je v rozpore s objektívnym právom. Protiprávnosti, resp.\nnezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť\na) nezákonným rozhodnutím,\nb) nesprávnym úradným postupom\nc) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody ( za\npodmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. ),\nd) rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ( za podmienok\nuvedených v § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. ).\n\nĎalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá\nsa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy ( t.j. vo forme skutočnej škody, ušlého zisku )\nalebo vo forme nemajetkovej ujmy.\n\nPosledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná\nsúvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnosťou ( nezákonnosťou ) pri rozhodovaní alebo úradnom\npostupe orgánu verejnej moci a vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak\nškoda vznikla v dôsledku ( ako priamy následok ) nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho\núradného postupu, inak povedané, ak nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a\nškoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo\nk nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody.\nPríčinou škody môže byť taká okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol. Pretože\nzákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako\nobjektívna zodpovednosť, resp. presnejšie ako absolútna objektívna zodpovednosť, od poškodeného\nsa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje preukázanie len vyššie uvedených\nzákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený povinnosťou preukazovať i\nzavinenie zodpovedného subjektu, ako by to bolo v prípade, ak by zákonná úprava zodpovednosti\n\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bola založená na subjektívnom princípe - na zavinení\nzodpovedného subjektu ( t.j. ak by sa jednalo o subjektívnu zodpovednosť ) .\n\nJedným, osobitne vymedzeným zákonným dôvodom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je\nzodpovednosť za nesprávny úradný postup. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti\npovažovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných\norgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda\no stav, kedy príslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho\nustanovuje právny predpis. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý\npri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v\nrozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna úprava v\nustanovení § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú\nza nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie\nv zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásah\ndo práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.\n\nVzhľadom na širokú škálu rozličností a náročností jednotlivých vecí, ktoré sú prejednávané, či už v rámci\nobčianskoprávneho konania, trestného konania alebo správneho konania, nie je objektívne možné ( až\nna určité výnimky ) určiť konkrétnu lehotu, v ktorej mal alebo musel orgán verejnej moci (  spravidla\nsúd ) rozhodnúť. Východiskom pri skúmaní otázky „ včasnosti rozhodnutia“, resp. „ prieťahov v konaní“\nje potom najmä článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 48 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s príslušnými ustanoveniami jednotlivých procesných predpisov\n( napr. § 6 O.s.p. ) . Hľadisko včasnosti rozhodnutia, v ktorom sa realizuje zásada rýchlosti konania, ktorá\nje eminentnou podmienkou subjektívneho práva účastníka konania na rozhodnutie veci bez zbytočných\nprieťahov a v primeranej  lehote, je síce veľmi dôležité hľadisko, ale nejde o absolútne hľadisko, ktoré\nby dominovalo nad ďalšími relevantnými požiadavkami, ktoré sú spojené s rozhodovaním, napr. nad\npovinnosťou súdu vychádzať pri rozhodnutí zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, najmä v\nprípadoch, keď sú napr. v civilnom konaní niektoré skutočnosti medzi účastníkmi sporné. Za porušenie\nzásady rýchlosti konania, ktorá je vo svojom dôsledku nesprávnym úradným postupom, je možno preto\npovažovať len taký postup súdu v konaní, kedy doba jeho priebehu nezodpovedá zložitosti, skutkovej\na právnej náročnosti prejednávanej veci, a keď dĺžka konania spočíva v príčinách vychádzajúcich z\npôsobenia súdu v prejednávanej veci. Štát však nemôže zodpovedať za prieťahy v konaní, ktoré sú\nspôsobené nedostatkom súčinnosti alebo zámerným pôsobením zo strany účastníkov konania, alebo\nak sú vyvolané inými okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v povahe súdov a v ich inštitucionálnom a\norganizačnom vybavení. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že s ohľadom na konkrétne okolnosti\nmôže byť za nesprávny úradný postup považovaná akákoľvek činnosť verejnej moci, ktorá je spojená\ns výkonom verejnej moci, ak pri jej vykonávaní, alebo v súvislosti s ňou došlo k porušeniu pravidiel\npredpísaných právnymi normami pre jej výkon, alebo k porušeniu poriadku, ktorý je určený povahou\nalebo funkciou konkrétneho postupu. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciou\nustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát ( prostredníctvom svojich orgánov alebo iných\norgánov verejnej moci ) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné\nkonštatovať, že i v prípade tejto zodpovednosti - zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov škody, a to vznik škody a príčinná\nsúvislosť ( kauzálny nexus ) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Oprávneným\nsubjektom nároku na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť každá ( teda\nfyzická i právnická ) osoba, ktorej bola spôsobená škoda v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom.\n\nSúčasná právna úprava ( § 15 až § 16  zákona č. 514/2003 Z.z. ) ako podmienku uplatniteľnosti\nnároku na súde obligatórne vyžaduje v prípade náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o\nochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, v prípade náhrady škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Obligatórnosť predbežného\nprerokovania nároku spočíva v tom, že podľa ustanovenia § 16 ods. 1, s použitím § 15 ods. 1 zákona č.\n514/2003 Z.z. sa poškodený môže ( úspešne ) domáhať uplatnenia nároku ( alebo jeho neuspokojenej\nčasti ) na súde len v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí jeho nárok na náhradu škody\n( alebo jej časť  ) do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie\nnároku. Z daného vyplýva, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predstavuje\n\nzákonom stanovenú podmienku procesného charakteru preto, aby tento nárok mohol byť prejednaný v\nobčianskom súdnom konaní. Pri určovaní príslušných orgánov na predbežné prerokovanie nároku na\nnáhradu škody zákon č. 514/2003 Z.z. explicitne odkazuje na konkrétne orgány, ktoré sú v jednotlivých\nzodpovednostných vzťahoch oprávnené za štát\n( § 4 ). Vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ustanovenia §\n3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v\nprípade, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym\núradným postupom. Ak príslušný orgán neuspokojil nárok poškodeného na náhradu škody ( alebo jeho\nčasť ), poškodený sa po uplynutí 6 mesiacov odo dňa, ako oprávnený orgán prijal jeho žiadosť ( odo dňa,\nkeď mu bola fakticky bola doručená), môže domáhať uspokojenia nároku ( alebo jeho neuspokojenej\nčasti ) na súde ( § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ). Táto 6-mesačná lehota má význam v tom, že\naž po jej uplynutí je nárok poškodeného splatný.\n\nVzhľadom na uplatnené odvolacie námietky navrhovateľa je potrebné v prvom rade zdôrazniť,\nže odvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími dôvodmi ( § 212 ods. 1 O.s.p.). V danom\nprípade je zrejmé, že nepochybne aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní\nnavrhovateľom na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými\nzisteniami uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov\nreagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov okresnými súdmi SR v obdobných veciach.\n\nZ obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd predvolal účastníkov konania na termín pojednávania\nriadne a včas a zároveň ich vyzval, aby na súdnom pojednávaní predložili alebo označili dôkazy, a to\nnajneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje\npojednávanie, do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené\nneskôr sa nepriliada ( § 114 ods. 2 O.s.p. , § 120 ods. 4 O.s.p. ).\n\nPrávny zástupca navrhovateľa doručil súdu návrh „ na zrušenie“ nariadeného pojednávania zo dňa\n2.10.2014 z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Poukázal na to, že podal\nsťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie jeho práva na zákonného sudcu a práva\nna nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu vo veci nevylúčenia\nsudcu povereného pojednávaním veci, pričom navrhol, aby okresný súd prerušil súdneho konanie, a to\ndo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti.\n\nNa pojednávaní okresný súd rozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania tak, že\nnávrh navrhovateľa na prerušenie konania, zo dňa 2.10.2014 zamieta. Zároveň nevyhovel žiadosti\nnavrhovateľa o zrušenie nariadeného pojednávania s tým, že bude pojednávať v neprítomnosti\núčastníkov, resp. ich zástupcov a následne rozhodol vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti\nkonštatuje, že v danom prípade neboli splnené obligatórne ani fakultatívne podmienky pre prerušenie\nkonania podľa ustanovenia § 109 ods. 1, 2 O.s.p., preto okresný súd postupoval správne, keď návrh\nnavrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Skutočnosť, že okresný súd na pojednávaní rozhodol\no zamietnutí návrhu na prerušenie konania, a následne rozhodol vo veci samej ( vzhľadom na\nneodôvodnenosť návrhu na prerušenie konania a vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu o\nzamietnutí návrhu na prerušenie konania ) nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ( s prihliadnutím na\nzásadu hospodárnosti konania ), ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania,\nktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n\nOdvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka, za podmienok\npredpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom a zároveň nie\nje porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.\numožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Aj v prípade, ak\núčastník požiada z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, alebo súd mu neoznámi, či jeho\nžiadosti vyhovuje, alebo nevyhovuje, má účastník právo sa na pojednávanie dostaviť a hájiť svoje práva.\n\nPokiaľ okresný súd vec na pojednávaní prejednal a vo veci samej rozhodol, neodňal tým navrhovateľovi\nmožnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil,\nhoci bol na pojednávanie včas predvolaný ( viac ako 5 dní pred termínom pojednávania ) podľa\nustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľom\nnebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa ustanovenia § 101 ods.\n\n2 O.s.p., a preto navrhovateľ a jeho právny zástupca si sami zmarili možnosť zrealizovať na pojednávaní\nsvoje procesné oprávnenia ( napr. navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a k tvrdeniam\nprotistrany ). Súčasne v tejto veci neexistoval iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, nakoľko\nuznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici o nevylúčení zákonných sudcov boli navrhovateľovi\ndoručené.\n\nOdvolací súd zároveň poukazuje na to, že okresný súd disponoval spisovým materiálom dostatočne\npreukazujúcim skutkový stav veci. Navrhovateľ v návrhu označil konkrétne dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení, pričom z ním označených dôkazov okresný súd vychádzal, keď si pripojil konkrétny\nexekučný spis, oboznámil sa s jeho obsahom, preto neobstojí námietka navrhovateľa, že nemal možnosť\nsa vyjadriť k dôkazom a k tvrdeniam odporcu, a to i s poukazom na to, že mu bolo doručené vyjadrenie\nodporcu k návrhu, ku ktorému sa nevyjadril.\n\nVzhľadom na hore uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne ( v súlade s\nustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. ),  keď prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, pretože boli naplnené\nvšetky zákonné podmienky aj pre vyhlásenie meritórneho rozhodnutia,  čomu nebránila ani skutočnosť,\nže navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania, o ktorom okresný súd na pojednávaní rozhodol\n( ako už bolo uvedené vyššie ), rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, a teda okresný súd svojím\npostupom neznemožnil realizáciu procesných práv navrhovateľa, ktoré mu Občiansky súdny poriadok\npriznáva, t.j. neodňal mu možnosť konať pred súdom.\n\nPokiaľ navrhovateľ spochybňoval v konaní zákonného sudcu s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1\nO.s.p., odvolací súd zdôrazňuje, že o vylúčení zákonných sudcov už rozhodoval Krajský súd v Banskej\nBystrici uzneseniami č.k. 43NcC/462012 zo dňa 11.10.2012, č.k. 41NcC/537/2012 zo dňa 10.10.2012,\nč.k. 43NcC/71/2012 zo dňa 10.1é.2012, č.k. 17NcC/328/2012 zo dňa 12.10.2012, ktorými nebola z\nprejednávania a rozhodovania vo veci vylúčená zákonná sudkyňa I.. C.W.,, pretože u nej neboli zistené\nokolnosti, ktoré by ju z prejednávania a rozhodovania veci vylučovali. Odvolací súd takisto nezistil\nžiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť zákonnej sudkyne. Sudcu je možné vylúčiť\nz prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných\ndôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť vec v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a\nspravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu existujú okolnosti\nvylučujúce ho  z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne\nobavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr.\nna to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá\nsama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento\nsudca vykonáva súdnictvo ( viď napr. uznesenie NS SR sp.zn. 3Nc 14/2010 z 31.5.2010). Dôvodom na\nvylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne ( podľa tvrdenia\nnavrhovateľa ) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu\nza majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. ( viď napr. uznesenie NS SR sp.zn.\n6Cdo 201/2013 z 19.6.2013, sp.zn. 3Cdo 202/2013 z 12.9.2013 ).\n\nOdvolací súd konštatuje, že exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu\nexekútorovi je povinný skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je\npredovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul podľa ustanovenia § 41 EP má všetky zákonné atribúty\na či nie je v rozpore so zákonom ( § 44 ods. 2 EP ). V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský\nrozsudok  je nevyhnutné vychádzať okrem Exekučného poriadku , aj zo zákona č. 244/2002 Z.z. o\nrozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,\nje exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v\nzmysle § 44 ods. 2 EP oprávnený aj bez návrhu ( ex offo ) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi\nzmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu\nbola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy ( doložky ), je oprávnený vyvodiť všetky\ndôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou\nzmluvou viazaná ( viď uznesenie NS SR  z 10.10.2012 sp.zn. 6Cdo 105/2011, R 66/2013 ).\n\nOdvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky navrhovateľa sa nedotýkajú hmotnoprávnych\ndôvodov, pre ktoré okresný súd návrh zamietol. Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu bolo\n\nnepreukázanie nesprávneho úradného postupu, ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ odôvodňoval nesprávny úradný\npostup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie opatrenia.\n\nExekučný súd písomne poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho\nžiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie len v tom prípade, ak nezistí rozpor žiadosti\no udelenie poverenia alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so\nzákonom.\n\nAk exekučný súd zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu\noprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 EP. V prípade zamietnutia žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 15-dňová zákonná lehota neplatí.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie exekučného súdu\no žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože došlo k zamietnutiu\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods.\n2 EP.\n\nK okolnostiam daného prípadu odvolací súd uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe,\nže navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil\nexekučný súd väčším počtom podaní, a tak v dôsledku jeho subjektívneho konania došlo k rozhodnutiu\nexekučného súdu s určitým časovým odstupom, ktoré bolo ovplyvnené aj tým, že exekučný súd\nnáležitým spôsobom preskúmal exekučný titul\n[ vrátane zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, návrhu na vykonanie exekúcie i žiadosti súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, teda exekučný súd adekvátnym spôsobom\nprocesne zareagoval  na nezákonnosť vedenia exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie\nnavrhovateľom ( v pozícií oprávneného ) ], a preto nie je možné stotožniť sa stvrdením navrhovateľa, že\nna strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu ( viď uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS 606/2012-20 zo dňa 14.12.2012 ).\n\nNakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal\na) existenciu nesprávneho úradného postupu,\nb) vznik škody,\nc) príčinnú súvislosť ( kauzálny nexus )\nmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody,  navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu\nškody, ani nemajetkovej ujmy. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu, ako vecne správny podľa\nustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, lebo odporca ako v spore úspešný návrh na\nich náhradu nepodal ( § 151 ods. 1 O.s.p. ).\n\nRozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/230/2012", "guid": "de712319-31bf-477d-998c-07082a1eb3b8:814049e3-9dcb-4390-befe-aff8878ae34e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}, {"guid": "48c5914c-141e-43da-b0f3-2faf2a349c5d:352dc895-0cd6-4ff7-b755-0ea600a4fae1", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/865/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er/865/2009 z 5. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48c5914c-141e-43da-b0f3-2faf2a349c5d:352dc895-0cd6-4ff7-b755-0ea600a4fae1"}], "citovane_v": []}