Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/206/2015 z 30. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. marca 2016, sp. zn. 7CoE/206/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4212207396.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/206/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4212207396.1 | 2016-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8057bda4-e1c8-4326-97c9-e4f8f22c0919 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4212207396.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/206/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212207396
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212207396.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. XXX,
A. W. I., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.248,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 17. decembra 2013, č. k. 5Er/561/2012-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. 5Er/561/2012 (EX 4506/12) zastavil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a), b) zákona, § 3 ods. 1, 2 č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 39, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 57
ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), konštatujúc, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociále so sídlom v Bratislave, vedený pod sp.zn. II/2011-2279 zo dňa 30.05.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2011 a vykonateľnosť dňa 24.07.2011, pričom súd dňa
24.08.2012 poveril súdneho exekutora vykonaním exekúcie. Za preukázané považoval, že právny
predchodca oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a povinný uzatvorili dňa 08.09.2005 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0212080567, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne, a.s.. Súd preskúmaním všeobecných obchodných podmienok zistil, že tieto v bode 18
upravujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa banka a klient sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri nasledovných Bankových produktoch alebo v
súvislosti s nimi: a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní
Platobných kariepri poskytovaní a používaní Elektronických služieb, prípadne iných elektronických
platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv
upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. ...“ Podľa názoru súdu v danom prípade
formuláciu rozhodcovskej doložky nemožno považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú
rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že takto prijatú rozhodcovskú doložku nemožno považovať
za individuálne dojednanú. Poukázal na to, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne, pričom
kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa. V danom prípade si povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Doložka nebola



dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v
zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na
ktoré by povinný ako spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané,
on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Povinný sa tak bez
vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, akékoľvek plnenie
priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd svoje závery oprel aj o rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu,
ktorý judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012). Vychádzajúc z
uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná, exekučný titul vydaný na základe
takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú
prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, a preto súd exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie
súd ponechal na samostatné rozhodnutie po predložení vyčíslenia trov exekúcie zo strany súdneho
exekútora.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Podľa oprávneného súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, pričom
zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukazujúc na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní a ust. §
159 OSP konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je
právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre
výkon exekúcie. Oprávnený mal za to, že príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy je súd,
ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom
ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.
Záverom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnym
predchodcom oprávneného (Slovenskou sporiteľnou, a.s.) a povinným bola dňa 08.09.2005 uzavretá
zmluva o splátkovom úvere č. 0212080567, v ktorej povinný okrem iného potvrdil, že sa oboznámil so
všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
V bode 18. Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri nasledovných bankových produktoch alebo v súvislosti s
nimi: a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní platobných kariet,
pri poskytovaní a používaní elektronických služieb, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv
upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd, s tým, že rozhodnutie Rozhodcovského
súdu bude pre obidve zmluvné strany záväzné (bod 18.4).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď exekúciu zastavil,
pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 08.09.2005 je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy zo dňa 08.09.2005 (č. l. 8 spisu) je
zrejmé, že veriteľ - právny predchodca oprávneného je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa a dlžník, v tomto spore
povinný je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
ale zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne
posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 31. 12. 2007) považovala kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V tomto smere odvolací
súd dodáva, že zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov bolo predmetné ust. §52 ods. 1 OZ novelizované a od účinnosti tohto zákona t. j. 1. januára
2008 podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie 879j zák. č. 568/2007 Z. z. výslovne uvádza,
že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba
posudzovanú zmluvu o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa týkajúceho sa vyhlásenia
za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek rozhodcovská
doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako
spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam pôžičky, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď exekúciu zastavil.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho
predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp.
pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého



stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné vyporiadavať sa s ďalšími argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.