{"guid": "22febb16-b57a-4e4c-8ced-e8b90beee2bc:5143b36e-0559-443e-83d3-2c04c540e9f7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8015200868.1", "spisova_znacka": "5S/35/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/35/2015 z 24. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. mája 2016, sp. zn. 5S/35/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200868.1", "identifikacne_cislo": "8015200868", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Škorpilová", "sudca_id": 912, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-skorpilova-912", "datum_vydania": "2016-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5143b36e-0559-443e-83d3-2c04c540e9f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200868.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200868.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8015200868.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/35/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200868
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200868.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.
Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu G. H., so sídlom R. XXX/X, J., právne
zastúpeného Mgr. Annou Angelovičovou, advokátkou, so sídlom Slánska 20/A, Prešov, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutí žalovaného číslo 929563/2015 zo dňa 16. júna 2015 a číslo 929180/2015 zo dňa
16. júna 2015 na základe žalôb takto

r o z h o d o l :

Žaloby    z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 5S 35/2015 domáhal
preskúmania  napadnutého rozhodnutia žalovaného číslo 929563/2015 zo dňa 16. júna  2015.

Ďalšou žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 5S 36/2015 sa žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia  žalovaného č.  929180/2015  zo dňa
16. júna 2015.

Vyššie uvedené konania sa týkajú tých istých účastníkov a skutkovo a právne súvisia, preto súd z dôvodu
hospodárnosti konania spojil tieto veci podľa § 112 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c O. s. p. na spoločné
konanie s tým, že vec bude vedená pod spoločnou spisovou značkou 5S 35/2015.

Žalobami sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.  929563/2015 zo dňa 16. 06.
2015, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov  (ďalej len
„správca dane“) č. 9701402/5/197018//2015/Voj  zo dňa 27.01.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní ( ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 3220 Eur. Ďalej sa domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia žalovaného č.  929180/2015 zo dňa 16. 06. 2015, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane č. 9701402/5/196876/2015/Voj zo dňa 27.01.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel   dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume
1409 Eur.

Žalobca v žalobách tvrdil, že rozhodnutiami a postupom ktorý im predchádzal bol ukrátený na svojich
vlastníckych, procesných a iných právach a že rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vecí, zistení skutkového stavu , z ktorého vychádzali
je v rozpore s obsahom spisov, je nedostatočné na posúdenie vecí a rozhodnutia sú nepreskúmateľné



pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Taktiež tvrdil, že v konaní správcu dane a žalovaného bola
zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Uviedol, že správca dane vo  februári 2014 ukončil kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún a júl 2011. V rozhodnutiach mu  neuznal uplatnené právo na odpočítanie dane a toto
neuznanie odôvodnil porušením § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty ( ďalej len „zákon o DPH“). Proti týmto rozhodnutiam správcu dane podal odvolanie výsledkom
ktorého  boli vydané rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutia správcu dane zrušil  a vec mu vrátil   na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom na vrátenie vecí  do vyrubovacieho konania bola skutočnosť, že
správca dane vykonanou  kontrolou  nedostatočne zistil skutkový stav v súlade s § 24 ods. 2 Daňového
poriadku a nevysporiadal sa s dodávkou, ktorá mala nasledovať po prijatí tovarov a služieb - počas
kontroly sa zameral iba na preverenie predložených faktúr u dodávateľa prác, kde zistil nekontaktnú
osobu, avšak ďalej nezisťoval reálnu dodávku služby pre skutočného objednávateľa a tým nezískal
dôkaz o uskutočnení zdaniteľných plnení na výstupe.

Namietal, že v rámci vyrubovacieho konania, ktorého výsledkom bolo opakované neuznanie jeho
uplatneného práva  na odpočítanie dane sa správca dane neriadil právnym názorom odvolacieho
orgánu, čo je podľa  Správneho poriadku jeho povinnosťou a opakovane svoje neuznanie nároku postavil
na  dôkazoch, ktoré nie sú vo svojej podstate reálne. Nezaoberal sa  názorom odvolacieho orgánu a to v
základnej línií dane na výstupe - neoslovil osobu odberateľa obstarávaných prác, ale na základe svojich
indícií urobil záver a  neuznal právo na odpočítanie dane.

Argumentoval, že správca dane  tvrdí, že  porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH a to tým,  že
si uplatnil právo na odpočítanie dane zo služby, pri ktorej nevznikla daňová povinnosť. V súlade s § 19
ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dodávateľovi plnenia, nie jeho odberateľovi. Odberateľ
teda nemôže porušiť uvedené ustanovenie. Skutočnosť, že správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať
s dodávateľom osobne a ani na dožiadanie iného správcu dane osoba dodávateľa nepredložila doklady
ešte neznamená, že predmetná služba nebola dodaná. Tvrdenie správcu dane o tom, že nejaká osoba,
ktorá sa predstavila ako dodávateľ jej telefonovala sa nedá potvrdiť, no ani vyvrátiť. Takýto dôkaz, ktorý
je súčasne v rozpore s oznámením odboru kriminálnej polície Prešov nie je možné v konaní brať do
úvahy, ak sa jeho adresnosť, pravosť a vierohodnosť  nedá ničím dokázať.

Uviedol, že ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o DPH upravuje deň vzniku daňovej povinnosti pri dodaní
tovaru. Ak vyhotovené faktúry boli za dodanie služby, rozhodnutia správcu dane nemôžu byť postavené
na tom, že dodávateľ neodviedol daň z tovarov ak predmetom dodávky bolo obstaranie služby, čo je
upravené v § 19 ods. 2 zákona o DPH. Skutočnosť, že dodávateľ - platiteľ dane nepodával daňové
priznanie, nespolupracoval so správcom dane, neviedol účtovníctvo, atď. nie sú dôkazom o tom,
že fakturovaná služba nebola dodaná. Správca dane svoje tvrdenie o dodávke prác kontrolovanou
spoločnosťou podporuje   skutočnosťou, že súčasťou výstupu - faktúr za obstarané práce boli aj tzv.
opravné listy, kde je v záhlaví uvedená osoba obstarávateľa služby. Námietka správcu dane o tom,
že: žalobca ako platiteľ tieto vystavil, čím deklaroval  skutočnosť, že uvedené práce pre odberateľov
vykonal sám, nie je pravdivá a relevantná. Dlhoročným príjemcom uvedených služieb je v prevažnej
miere spoločnosť MILK-AGRO, spol. s r.o., so sídlom  Čapajevova 36, Prešov,  ktorej  ručí za kvalitu,
správnosť dodávky, jej včasné dodanie a najmä za následné záručné servisné dodávky služby - opravy.
Ak by  správca dane rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu a preveril odberateľskú spoločnosť,
získal by  žalobcom uvedené informácie. K  dodávke služby uviedol  aj tú skutočnosť, že odberateľská
spoločnosť MILK-AGRO, spol. s r.o.  vzhľadom nato, že je kľúčovým dodávateľom najmä mlieka a
mliečnych výrobkov, musí mať včas a najmä kvalitne dodávané opravy chladiarenských a klimatizačných
zariadení a pri obstaraní tejto služby  ručí za vady opravy svojou spoločnosťou.

Žalobca tvrdil, že opakované tvrdenia správcu dane o nejakých telefonických výpovediach  nepovažuje
za vierohodný dôkaz o skutočnej dodávke. Opakovane žiadal správcu dane, aby sa zodpovedne postavil
k odberateľovi obstaranej služby, ktorý vie preukázať a doložiť doklady  o tom, kto dodával skutočné
práce, kedy, ako aj to, kto je za opravy obstaranej služby voči nemu zodpovedný. Naopak boli správcovi
dane predložené montážne listy, na ktorých je jednoznačne identifikované kto a akú službu dodal
platiteľovi dane. Z týchto listín je zrejmé, že  žalobca prijal subdodávky od spoločnosti EKO LPS s. r.
o., Košice a SOFIST, s. r. o. Košice  a následne toto dodanie služby bolo odovzdané  odberateľovi -



spoločnosti MILK - AGRO, spol. s r. o. Súčasne boli predložené čestné prehlásenia osôb vykonávajúcich
tieto subdodávateľské služby.

Ďalej namietal, že správca dane žiadal od kontrolovaného platiteľa preukázanie nejakých skutočností,
túto svoju žiadosť, ale mal podložiť zákonnou povinnosťou na strane či už dodávateľa alebo odberateľa.
Moment vzniku práva na odpočítanie dane je viazaný na moment vzniku daňovej povinnosti pri
dodávanom tovare alebo službe. Daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby, t.j.
dňom, keď je poskytovanie služby ukončené. Aj z judikatúry Súdneho dvora Európskeho spoločenstva
vyplýva uplatnenie nároku na odpočet dane za podmienky, že nadobudnuté tovary a služby musia mať
priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami  ( napr. rozsudok ESDC-98/98 Midland Bank).
Na to, aby mohol správca dane posúdiť oprávnenosť odpočítanej dane musí vykonať dokazovanie a
až po získaní dôkazných prostriedkov pristúpi k ich vyhodnoteniu v súlade so zásadami daňového
konania. Platiteľ dane má pri uplatnení práva na odpočítanie dane preukázať splnenie podmienok, ktoré
sú uvedené v ustanovení § 49 ods. 2 zákona o DPH - použitie prijatých tovarov na účely uskutočňovania
svojich dodávok podliehajúcich daní na výstupe. Platiteľ môže odpočítať daň v zmysle písm. a/ tohto
ustanovenia, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú
alebo majú byť platiteľovi dodané. Aby platiteľ dane mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane, musia
mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s jeho výstupnými plneniam. Táto
skutočnosť nebola zo strany správcu dane preukázaná relevantným a najmä zákonným spôsobom.

Ďalej argumentoval, že dokazovanie upravuje ustanovenie § 24  Daňového poriadku.  Daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných   podaniach. Podľa
§ 24 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku je daňový subjekt povinný preukázať skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, pričom
správca dane má konkrétne pomenovať, aké má pochybnosti v dokazovaní a najmä uviesť, ako ich
odstrániť a čo je potrebné preukázať. Správca dane nesmie  opomenúť, že požadovať môže iba také
doklady a dôkazy, ktoré daňový subjekt objektívne má, alebo môže mať a ktoré mu ako povinnosť
preukázať vyplývajú z iných zákonných ustanovení. Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou
súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené, lebo zabezpečuje neutralitu dane a
konečné zdanenie len pridanej hodnoty. Poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora  z ktorého
vyplýva , že právo platiteľa dane na odpočítanie dane na vstupe nemôže byť podmienené tým, či DPH
na predchádzajúcom alebo nasledujúcom stupni obchodu bola, alebo nebola zaplatená do štátneho
rozpočtu. Právo na odpočet dane môže byť zamietnuté len preto, že sa objektívne preukáže, že platiteľ
dane vedel alebo mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou podvodu (C-80/11 a C-142/11 bod 42, 45).
Požadovať  zodpovednosť bez zavinenia je nad rámec aj takého vznešeného cieľa, akým je ochrana
verejných financií. Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítania dane na vstupe
z dôvodu, že osoba na faktúre sa dopustila nezákonnosti, bez toho, aby daňový orgán preukázal, že
samotná zdaniteľná osoba sa dopustila nezákonnosti alebo vedela alebo mohla vedieť, že ide o daňový
podvod. Daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na vstupe z
nakúpeného tovaru z dôvodu, že zdaniteľná osoba nemá iné dokumenty, ako tie, ktoré zo zákona musí
mať.

Uviedol, že ak nie je preukázaná skutočnosť, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle §
19 ods. 1 zákona o DPH  správca dane je povinný zaoberať sa preverovaním zdaniteľných plnení na
výstupe, čo mu ako zákonnú povinnosť pri uplatnení práva na odpočítanie dane ukladá ustanovenie
§ 49 ods. 2 zákona o DPH. Preto opakovane žiadal správcu dane aby sa seriózne zaoberal dodaním
služby na výstupe a to získaním informácií a dôkazov od osoby odberateľa, jeho výpoveďou ako aj
predložením dokladov a dôkazov o tom, že dodaná práca bola obstaraná  v súlade s § 9 ods. 4 zákona o
DPH, že daň na výstupe bola vo faktúrach uvedená a následne aj podaním daňových priznaní odvedená
do  štátneho rozpočtu,  tak ako to vyplýva so zákona o DPH. Pri obstaraní služby od platiteľa dane má
obstarávateľ (platiteľ dane) právo na odpočítanie dane z prijatej služby  a zároveň je povinný odviesť
daň na výstupe z tejto služby, pričom základom dane je požadovaná odplata a v prípade bezodplatného
dodania obstaranej služby je základom dane suma predstavujúca náklady na obstaranú službu.

Na základe uvedeného považuje opakované výsledky kontroly za neobjektívne vo vzťahu k nároku
na odpočítanie dane platiteľa. Nárok na odpočítanie dane zo zákona vyplýva a tento nebol žiadnym
relevantným dokladom ani dôkazom vyvrátený.



Poukázal na rozsudky  Európskeho súdneho dvora (napr. rozsudok ESD C-37/95, C-268/83, C-98/98,
C-169/04, C-16/00) z ktorých  vyplýva, že daň z pridanej hodnoty môže byť odpočítaná v prípade,
že prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súvisia s uskutočňovanými plneniami, s ktorými
je spojený nárok na odpočet dane. Túto skutočnosť je možné objektívne potvrdiť alebo vyvrátiť iba
svedomitou kontrolou odberateľa  a nie na základe ničím nepodložených tvrdení správcu dane. Nárok
na odpočet dane na vstupe z prijatých služieb vzniká iba v situácii, ak sú takéto prijaté plnenia súčasťou
nákladov na uskutočnené plnenia, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane na vstupe. Na základe
uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane zrušiť
a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

K žalobám sa vyjadril žalovaný písomnými podaniami zo dňa 16.10.2015, ktorý k žalobným dôvodom
uviedol, že ich považuje v celom rozsahu za neopodstatnené. Svojím obsahom sú v princípe identické
s dôvodmi odvolania. Poukazuje preto na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sa
vysporiadal úplne podrobne so všetkými argumentmi žalobcu v odvolaní. K námietke žalobcu, že sa
správca dane nezaoberal názorom odvolacieho orgánu a neoslovil odberateľa obstarávaných prác
uviedol, že správca dane získal vo vyrubovacom konaní relevantný dôkaz ( písomné výpovede svedka
Z. J., konateľa  subdodávateľa EKO - LPS spol. s. r. o.) toho, že práce pre žalobcu nevykonal
tento subdodávateľ ako to deklaroval žalobca. Preto nebolo potrebné preverenie vykonaných prác u
odberateľa daňového subjektu ako to navrhoval vykonať odvolací orgán v predchádzajúcom rozhodnutí.
Správca dane vychádzal aj z ďalšieho dôkazu a to opravných listov vystavených žalobcom, ktoré
preukazujú kto skutočne tieto práce vykonal. S námietkami uvedenými v žalobe pod písmenom a/ a b/
žaloby sa vysporiadal na strane 9, piaty odsek rozhodnutí. Uviedol, že v danom prípade išlo o vykonanie
služby  - oprava  chladiarenských zariadení, preto mal správca dane uviesť odsek 2 tohto ustanovenia
zákona. Uvedené však nemá vplyv na vyrubenie rozdielu dane, keďže skutočnosť, že ide o služby  a
nie dodanie tovaru je zrejmá zo spisového materiálu ako aj z rozhodnutia správcu dane. Správca dane
uviedol toto ustanovenie zákona v súvislosti s dodávateľom EKO - LPS spol. s. r. o., zo strany ktorého
nebolo preukázané vykonanie a dodanie služieb pre žalobcu. V rozhodnutí správca dane neuviedol, že
k porušeniu § 19 ods. 1 zákona o DPH došlo zo strany žalobcu. Rozhodnutie taktiež nie je postavené
na porušení § 19 zákona o DPH.

K námietke žalobcu pod písmenom c/ žalôb uviedol, že správca dane mal dôvodné pochybnosti o
dodávke služby deklarovaným dodávateľom na základe vyjadrenia svedka (konateľa dodávateľskej
spoločnosti), že žalobcu nepozná a nemal s ním obchodné vzťahy. Správca dane preto pristúpil k
overovaniu dodania služieb a zabezpečil dôkazy, že dodanie služieb sa neuskutočnilo. Žalobca svoje
tvrdenia žiadnym dôkazom nepotvrdil a spoľahlivo nepreukázal, preto správca dane nemohol uznať
odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

K námietke žalobcu pod písmenom d/ uviedol svoje stanovisko na strane 10, prvý odsek rozhodnutia
a konštatoval, že správca dane nespochybnil a nevyvrátil vykonanie služieb (montáž a demontáž
chladiarenských a klimatizačných zariadení) odberateľovi MILK-AGRO spol. s. r. o. , avšak podľa
žalobcu tieto práce vykonal subdodávateľ EKO -LPS spol. s. r. o. čo však v rámci vyrubovacieho
konania nepreukázal ani žalobca, ani subdodávateľ. Správcovi dane  žalobca predložil opravné listy k
faktúram vystaveným pre odberateľa. Z týchto opravných listov je zrejmé, že opravu vykonal žalobca nie
deklarovaný subdodávateľ. V prípade, že by práce vykonal subdodávateľ, opravné listy pre odberateľov
žalobcu by vystavil tento subdodávateľ a mali byť súčasťou faktúr, ktoré vystavil žalobca pre odberateľa
prác. Žalobca však predložil iba faktúry bez príloh. Vyjadrenie žalobcu, že nie je pravdivé tvrdenie
správcu dane, že sám vystavil opravné listy vyvracia skutočnosť uvedená na týchto dokladoch o tom,
kto práce vykonal.

K namietanému telefonickému dôkazu konateľa EKO-LPS spol. s.r.o.  žalovaný poukázal  na stranu
9 rozhodnutia, kde uviedol, že správca dane získal dvakrát písomnú výpoveď svedka Z. J., ktorý
uviedol, že žalobcu nepozná, nemá vedomosť, že by spoločnosť  EKO-LPS spol. s. r. o. mala obchodnú
činnosť so žalobcom. Správca dane sa pokúsil aj o osobnú účasť svedka, čo však nebolo možné,
pretože sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. Nejde teda iba o telefonické vyjadrenie
konateľa dodávateľskej spoločnosti ako to namieta žalobca.  K námietke, kde  poukazuje žalobca
na predložené montážne listy uviedol, že  týmito námietkami sa  vysporiadal na strane 10, posledný
odsek rozhodnutia, kde uviedol, že správcovi dane neboli žalobcom predložené žiadne montážne listy.



Správca dane mal k dispozícii iba montážne listy, ktoré boli súčasťou faktúr pre MILK-AGRO spol. s.r.o.
a iných odberateľov a na ktorých je dodávateľom t. j. vykonávateľom prác žalobca nie subdodávateľ
EKO - LPS spol. s. r.o. K predloženému prehláseniu zamestnanca odberateľskej spoločnosti MILK-
AGRO spol. s.r.o. zo dňa 12.03.2015 uviedol, že podľa jeho obsahu služby - opravy a dodanie
chladiarenských zariadení poskytoval žalobca a podľa informácií a vedomostí tejto spoločnosti  vlastnými
zamestnancami ako aj subdodávateľsky. Zároveň z prehlásenia vyplýva, že pre odberateľa nebolo
dôležité s akými subdodávateľmi žalobca spolupracoval, keďže pre neho bol zmluvným partnerom
žalobca. Toto prehlásenie preto neakceptoval ako relevantný dôkaz o pravdivosti tvrdení v ňom
uvedených Bolo podpísané osobou bez uvedenia zodpovednej funkcie a nie je ničím podložené. Tieto
tvrdenia sú zároveň v rozpore s písomnou výpoveďou konateľa dodávateľskej spoločnosti EKO-LPS
spol. s.r.o. V odvolacom konaní zároveň žalobca predložil čestné vyhlásenie E. J., ktorý mal byť
splnomocneným konateľom EKO-LPS spol. s.r.o. Predloženie čestného vyhlásenia je však v daňovom
konaní irelevantné. Keďže nebolo možné preveriť predložené faktúry a dodávateľa,  nie je možné
preukazovanie tvrdení čestnými vyhláseniami. Toto čestné vyhlásenie bolo podpísané v Ústave výkonu
väzby v Prešove dňa 01.04.2015. Predstavuje  jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz.

K námietke uvedenej v písmene g/ žalôb žalovaný argumentoval, že sa s ňou vysporiadal na strane 11
napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že správca dane v súlade s
§ 45 ods. 2 písm. d/ a písm. e/ Daňového poriadku opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov,
pričom v týchto výzvach presne uviedol aké doklady má daňový subjekt predložiť.

K námietke uvedenej v žalobách pod písmenom h/ uviedol, že s touto sa vysporiadal na strane
11 napadnutého rozhodnutia, kde dôvodil, že nepriznanie uplatneného odpočtu dane bola podstatná
skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie služby od subdodávateľa, ktorý ju podľa zisteného
skutkového stavu nevykonal. Predložil len formálne doklady - faktúry od tohto subdodávateľa, ktoré
nepreukazujú skutočné plnenie. Nepredložil pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní žiadny
relevantný dôkaz  o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu a to daňovým subjektom, ktorý je
uvedený na faktúre ako dodávateľ. Preukazovanie reálneho uskutočnenia prác iba faktúrami, resp.
ďalšími dokladmi nemožno za preukázanie považovať.

K námietke žalobcu týkajúcej sa § 24 Daňového poriadku uviedol, že toto ustanovenie neupravuje
povinnosť správcu dane konkrétne pomenovať, ako odstrániť zistené pochybnosti a čo je potrebné
preukázať. Podľa citovaného ustanovenia zákona dôkazné bremeno je  na daňovom subjekte, ktorý
je povinný preukázať všetkými relevantnými dôkazmi, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane,
že k dodaniu služieb došlo tak, ako to deklaruje. Správca dane nemôže mať vedomosť o konkrétnych
dokladoch a dôkazoch, ktorými daňový subjekt disponuje. Zároveň poukázal aj na to, že správca dane
vyzýval žalobcu na predloženie konkrétnych dôkazov.

Čo sa týka námietky žalobcu uvedenej v písmene j/ žalôb, uviedol, že pri neuznaní odpočítania
dane z pridanej hodnoty správca dane nevychádzal  zo skutočnosti, že daň na predchádzajúcom
alebo nasledujúcom stupni obchodu nebola zaplatená, keďže podľa zisteného skutkového stavu
subdodávateľa EKO-LPS spol. s. r. o. zdaniteľné obchody reálne neuskutočnil, preto ani nebol povinný
daň z pridanej hodnoty zaplatiť. Neopodstatné je aj tvrdenie žalobcu, že uplatnenie nároku na
odpočítanie dane je viazanie na podmienku, že nadobudnuté tovary a služby musia mať priame a
bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami. Správca dane pri vykonanom dokazovaní preukázal, že
služby uvedené na predložených faktúrach neboli žalobcovi dodané od deklarovaného subdodávateľa,
teda v tomto prípade tieto služby nemohli mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami.
Opakovaná žiadosť žalobcu o dôkladné preverenie dodania služby na výstupe  získaním informácii
a dôkazov od osoby odberateľa je v tomto konaní bezpredmetná, keďže vyrubovacie konanie v
prejednávanej veci bolo ukončené doručením rozhodnutia žalobcovi. Z vyššie uvedených dôvodov
považoval námietky za nedôvodné a navrhoval žaloby v celom rozsahu zamietnuť.

Preskúmavaným rozhodnutím č. 929563/2015 zo dňa 16.06.2015 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní  a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9701402/5/197018/2015/
Voj zo dňa 27. 01.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku  vyrubil žalobcovi  rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 3220 Eur.



Ďalším preskúmavaným rozhodnutím č. 929180/2015 zo dňa 16.06.2015 žalovaný  podľa § 74 ods.
4 Daňového poriadku potvrdil  rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9701402/5/196876/2015/Voj zo
dňa 27.01.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku  vyrubil rozdiel dane žalobcovi z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 1409 Eur.

Obe napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že žalovaný proti týmto rozhodnutiam podal odvolanie. V
podanom odvolaní namietal nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutí Daňového úradu Prešov (ďalej len
„správca dane“) pričom odvolacie námietky boli spravidla totožné so žalobnými námietkami, preto súd
na tieto žalobné námietky poukazuje.

Ďalej žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí konštatoval, že preskúmal podľa § 74 ods. 2
Daňového poriadku rozhodnutia správcu dane a zistil tento skutkový stav:
Správca dane vykonal v dňoch  28.11.2012 - 25.11.2013 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia jún a júl 2011 u žalobcu. V rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca si uplatnil
odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr v celkovej hodnote 1309 Eur za zdaňovacie obdobie jún
2011 a to za dodané práce - prekládka agregátov, klimatizácie , vitrín, montáž vzduchotechniky od
dodávateľa EKO-LPS spol. s. r. o. Národná trieda 56, Košice a za zdaňovacie obdobie júl 2011 v celkovej
hodnote 3220 Eur od dodávateľa O.. D.  E. - MACUS, Školská 2, Prešov ako aj od dodávateľa EKO-
LPS spol. s.r.o. za dodané práce  -  prekládka agregátov, klimatizácie, vitrín, montáž vzduchotechniky.
Vo vzťahu k uplatneniu odpočítania dane z pridanej hodnoty v sume 49 Eur na základe faktúry č.
154154/12.7.2011 v sume 249 Eur,
základ dane 245 Eur, daň z pridanej hodnoty 49 Eur za medzinárodnú prepravu od dodávateľa O.. D. E.
- MACUS, Školská 2,  Prešov konštatoval, že  overovaním tejto faktúry správca dane zistil, že dodávateľ
O.. D. E. v období, kedy uskutočnil zdaniteľné plnenie, nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty. Za
platiteľa dane z pridanej hodnoty sa zaregistroval dňa 10. 4.1996. Správcom dane mu bolo neskôr
stanovené posledné zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008. Za platiteľa dane z pridanej hodnoty bol
opätovne zaregistrovaný až dňa 05. 06. 2013, z čoho vyplýva,  že v období vystavenia faktúry pre žalobcu
nebol registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty. Preto žalobca  nemal nárok na odpočítanie
dane v sume 49 Eur a z jeho strany došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

Vo vzťahu k faktúram, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty od
dodávateľa EKO-LPS spol. s.r.o. uviedol, že správca dane za účelom preverenia týchto faktúr zaslal
na Daňový úrad Košice dožiadanie č. 9701402/5/3225976/2013 zo dňa 03. 07. 2013. V odpovedi na
dožiadanie č. 9801402/5/44319
04/2013/Sza zo dňa 30.09.2013 Daňový úrad Košice uviedol, že predvolal daňový subjekt EKO - LPS
spol. s r.o., Košice. Na predvolanie však tento daňový subjekt nereagoval, z adresy sídla spoločnosti
sa zásielka vrátila späť s označením „adresát neznámy\". Správca dane zaslal na adresu konateľa
spoločnosti Z. J., P. X, XXX  XX  P. predvolanie, zásielka však nebola prevzatá v odbernej lehote. Preto
správca dane požiadal o jeho predvedenie, ktoré bolo neúspešné. V odpovedi Policajného zboru sa
uvádza, že menovaného nebolo možné predviesť z dôvodu, že v čase predvedenia nikto neotváral.
Ďalej miestne príslušný správca dane uviedol, že spoločnosť EKO - LPS spol. s r.o. k daňovému konaniu
nepredložila účtovníctvo a daňové doklady, na základe ktorých by mohol preveriť skutočnosti uvádzané
vo vystavených faktúrach. Daňový subjekt bol v období roku 2011 platiteľom dane z pridanej hodnoty,
podal daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún, júl, august, september,
október, november, december 2011. Od roku 2012 už podával nulové daňové priznania k dani z pridanej
hodnoty. Daňový subjekt nie je zaregistrovaný na dani zo závislej činnosti, nemal registrovanú žiadnu
prevádzku.
Na základe tohto preverovania správca dane konštatoval, že zo strany dodávateľského daňového
subjektu neboli predložené doklady, ktoré by bolo možné overiť. Daňový subjekt za zdaňovacie obdobie
júl 2011 podal daňové priznanie, ale tým, že nepredložil žiadne účtovné doklady, napr. aj evidencie podľa
§ 70 zákona o DPH, kde sú uvedené záznamy o jednotlivých dodaných tovaroch a službách, nebolo
možné overiť, či daň zo zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach bola priznaná a zaplatená.
Konateľa nebolo možné kontaktovať ani za spolupráce policajných orgánov. Pri daňovej kontrole ďalej
správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 9701402/5/4594176/2013 zo dňa 10.10.2013 na predloženie
dôkazov na preukázanie toho, že dodávateľ EKO - LPS spol. s r.o. bol skutočným dodávateľom služieb
podľa predložených faktúr. Žalobca  sa osobne dostavil na daňový úrad a vysvetlil, aký kontakt mal
s dodávateľom služieb, že mu dodávali práce a on ich vyplatil. Nepredložil však žiadne dôkazy o



tom, že firma EKO - LPS spol. s r.o. bola skutočným dodávateľom fakturovaných služieb (úradný
záznam č. 9701402/5/897451/2014 zo dňa 18. 10. 2013). Správca dane teda šetrením nezískal dôkaz
o uskutočnení zdaniteľných obchodov, z ktorých si žalobca  uplatnil odpočítanie dane. Na základe
uvedeného správca dane konštatoval porušenie § 49 ods. 1 zákona  o DPH tým, že si žalobca  uplatnil
právo odpočítať daň z tovaru, pri predaji ktorého dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, keďže
ten ju nepriznal a nezaplatil. Taktiež konštatoval porušenie § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona tým,
že si uplatnil odpočítanie dane zo služieb, ktorých dodanie nebolo preukázané  a § 51 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona, pretože overovaním u platiteľa, ktorý faktúry vystavil, nebola preukázaná ich
existencia v účtovníctve dodávateľa služieb. Správca dane preto neuznal nárok na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty v celkovej sume 3220 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2011 a 1409 Eur za zdaňovacie
obdobie jún 2011. S výsledkom vykonávanej daňovej kontroly správca dane oboznámil žalobcu, o
čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9701402/5/5103289/2013 zo dňa 14.11.2013 č.
9701402/5/5243126/2013 zo dňa 22.11.2013. Z daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č.
9701402/5/5109635/2013 zo dňa 14.11.2013, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 25. 11. 2013. Žiadne vyjadrenie žalobcu  nebolo správcovi
dane doručené.
Správca dane  následne vydal rozhodnutie č. 9701402/5/88819/2014 zo dňa 10.01.2014, ktorým
žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške 3220 Eur a
rozhodnutie č. 9701402/5/88141/2014/Voj zo dňa 10.01.2014, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške 1409 Eur. Proti týmto  rozhodnutiam  podal
žalobca  odvolanie.
Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100305/215685/2014/5054 a č. 1100305/215663/2014/5054
zo dňa 06.05.2014 rozhodnutia  správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z
dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane bol povinný pre vylúčenie pochybností
o dodaní prác deklarovaným dodávateľom zabezpečiť ďalšie dôkazy. Na základe rozhodnutí odvolacieho
orgánu správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní.
Správca dane zaslal žalobcovi  výzvu na predloženie dôkazov č. 9701402/5/3729506/2014/Voj zo dňa
04.08.2014, v ktorej ho požiadal o predloženie všetkých sporných dodávateľských faktúr a priradenie
faktúr pre odberateľov za nákup tovarov a služieb pre overenie účelu prijatých prác od dodávateľa.
Taktiež správca dane vo výzve žiadal k dodávateľským faktúram priradiť konkrétnu úhradu.
Dňa 03.09.2014 správca dane predvolal listom č. 9701402/5/4063599/2014/Voj svedka Z. J., bytom P.
na vypočutie v súvislosti s jeho vykonávanou ekonomickou činnosťou v roku 2011. O vypočutí svedka
bol žalobca  oboznámený listom č. 9701402/5/4059095/2014 zo dňa 03. 09. 2014, ktorý prevzal 10.
09. 2014.
Žalobca  dňa 17.09.2014 predložil správcovi dane faktúry, na ktoré bol vyzvaný, ale bez požadovaného
priradenia jednotlivých úhrad. Spolu s dokladmi predložil  aj písomné vyjadrenie k zaslanej výzve. O tejto
skutočnosti bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9701402/5/4253691/2014. Z predložených
faktúr je podľa správcu dane zrejmé, kto montážne klimatizačné a chladiarenské práce vykonal. Všetky
predložené faktúry pre odberateľov žalobcu majú prílohu „opravný list\", na ktorom je v záhlaví uvedené
H. G. Servis, Štúrova 1, Sabinov, prevádzka J. XX, H.. Ďalej je tam uvedený popis vykonanej práce,
cestovné pásmo na vyúčtovanie -Prešov, a miesto výkonu prác, ako aj údaj, že opravu vykonala firma
- pečiatka G. H., R. 1, J., jeho IČO, DIČ, IČ DPH SK, podpis opravára - H.. Správca dane konštatoval,
že opravárenské práce pre svojich odberateľov vykonal sám daňový subjekt, nie subdodávateľ EKO -
LPS spol. s r.o.
V deň vypočutia svedka 18. 9. 2014 sa svedok Z. J. telefonicky skontaktoval so správcom dane
a oznámil, že sa vypočutia svedka nezúčastní z vážnych rodinných dôvodov. Zároveň správcovi
dane oznámil, že EKO - LPS spol. s r.o. neposkytovala pre žalobcu služby ako opravy chladiacich
a klimatizačných zariadení. V minulosti splnomocnil známeho a následne zistil, že pravdepodobne
toto splnomocnenie bolo zneužité a vystavovali sa faktúry za práce, aj keď nič nebolo vykonané.
Dňa 24.11.2014 bol správcovi dane doručený list, v ktorom Z. J. uviedol, že ako konateľ EKO - LPS
spol. s r.o. nepodnikal, dal plnú moc E. J., nevie však, ako s ňou naložil a ako konal. Nepozná ani
konateľa firmy, o jeho činnosti sa dozvedel len z daňového úradu a od polície. Momentálne nevie,
kde sa nachádza E. J.. Správca dane požiadal listom č. 9701402/5/5185722/2014/Voj zo dňa 25.11.
2014 Krajské riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Prešov o predvedenie svedka Z. J.. Krajské
riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Prešov zaslalo správcovi dane úradný záznam k žiadosti o
predvedenie zo dňa 19. 12. 2014, v ktorom oznámilo, že Z. J. sa v súčasnej dobe nachádza mimo územia
Slovenskej republiky, mal by sa nachádzať na území Francúzska, preto ho nebolo možné predviesť.
V oboch prípadoch bol o predvolaní svedka Z. J. písomne aj telefonicky upovedomený žalobca  (list



č. 9701402/5/4059095/2014 zo dňa 03.09.2014 a č. 9701402/5/5190392/2014 zo dňa 25. 11. 2014).
Dňa 18. 02. 2015 zaslal Z. J. správcovi dane list - predvolanie na výsluch svedka - ospravedlnenie, v
ktorom oznámil, že v zmysle telefonického rozhovoru zo dňa 18. 09. 2014 podáva stanovisko. Uviedol,
že nepozná osobu - žalobcu  G.  H., nemá vedomosť o tom, že by EKO - LPS spol. s r.o. vyvíjala
nejakú podnikateľskú ekonomickú aktivitu, za ktorú by Z. J. ako konateľ spoločnosti niesol priamu
zodpovednosť, pretože v rozhodnom období splnomocnil E. J., bytom P. v rozsahu konateľa. Z. J. ďalej
uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť EKO - LPS spol. s r.o. mala nejakých zamestnancov,
ani majetok.
Podľa správcu dane žalobca  nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že chladiace a klimatizačné
práce vykonal sporný dodávateľ. Na všetkých dodávateľských faktúrach je uvedený spôsob úhrady
hotovosťou, ktorý s odstupom času nie je možné preukázať, resp. jeho vierohodnosť je možná len
pri odovzdaní v danom čase. Na všetkých pracovných listoch, podľa ktorých boli služby dodávané
odberateľom žalobcovi, je uvedený ako vykonávateľ žalobca, nie dodávateľ, ktorý podľa vystavených a
predložených faktúr práce pre žalobcu vykonal, teda nie EKO - LPS spol. s r.o. Pracovný list vystavuje
na mieste vykonania prác servisný pracovník, ktorý práce vykonal, čo bol vo všetkých prípadoch G. H..
Toto považoval správca dane za dôkaz toho, kto skutočne vykonal práce, a prečo nie je dodávateľom
EKO - LPS spol. s r.o. Za rozhodujúcu skutočnosť považuje správca dane výpoveď svedka Z. J., ktorý sa
ústne aj písomne vyjadril, že žalobcu nepozná, žiadne práce preňho nevykonal, pečiatka a jeho meno
mohli byť zneužité inou osobou na vystavenie fiktívnych faktúr.
Správca dane konštatoval, že nespochybnil dodanie služieb pre odberateľov žalobcu, ale nebolo
preukázané, že práce vykonal deklarovaný dodávateľ, a samotná existencia faktúr, na ktorých je
uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane. Zo všetkých zistených skutočností je podľa
správcu dane pravdepodobné, že práce vykonal samotný kontrolovaný daňový subjekt G. H. a fiktívne
faktúry viedli k získaniu daňovej výhody. Správca dane vyhodnotil uplatnený nárok na odpočítanie
dane ako neopodstatnený z dôvodu, že žalobca subjekt v súlade s § 24 ods. 1 zákona Daňového
poriadku  neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu reálneho uskutočnenia deklarovaných
zdaniteľných obchodov spoločnosťou EKO - LPS spol. s r.o. Ani na základe výsledkov dokazovania
správcu dane sa táto skutočnosť nepreukázala. Správca dane preto konštatoval, že platiteľ dane v tomto
prípade nesplnil zákonné podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane stanovené v § 49 ods.
1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
Správca dane pri neuznaní nároku na odpočítanie dane poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn.  2S 11/14-81, z ktorého vyplýva, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený. Pokiaľ nie sú splnené hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že
daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na priznanie práva na odpočítanie
dane. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a
ekonomický účel podnikania.
Správca dane sa dňa 16.01.2015 a dňa 19.01.2015 pokúsil telefonicky skontaktovať s daňovým
subjektom za účelom dohodnutia termínu na ústne pojednávanie, predmetom ktorého malo byť
jeho oboznámenie s výsledkami vyrubovacieho konania. O tejto skutočnosti bol spísaný úradný
záznam č. 9701402/5/121731/2015 zo dňa 19.01. 2015. Keďže telefonický kontakt bol neúspešný,
správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami vyrubovacieho konania písomne oznámením č.
9701402/5/114016/2015/Voj zo dňa 19.01.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30. 01. 2015. O
výsledkoch vyrubovacieho konania správca dane spísal úradný záznam č. 9701402/5/148848/2015 zo
dňa 21.01.2015.
Na základe zisteného skutkového stavu vydal správca dane napadnuté  rozhodnutia,  ktorými žalobcovi
vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške 3 220 Eur a za
zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške 1409 Eur.  Daňový subjekt sa proti týmto rozhodnutiam odvolal.

Citoval ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/  a ods. 2
zákona o DPH, § 3 ods. 1,2,3, § 24 ods. 1,2,4, § 44 ods. 1, § 45 ods. 2 písm. d/ a e/ Daňového poriadku a
§ 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a dôvodil že  zo spisového materiálu vyplýva,
že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 3 220
Eur a za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške 1409 Eur na základe faktúr za prekládku agregátov,
klimatizácie, vitrín od dodávateľa EKO - LPS spol. s r.o., Národná trieda 56, Košice.
Správca dane za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov vykonal v rámci daňovej
kontroly dokazovanie (preverenie evidencie správy daní daňového subjektu ELP - LPS spol. s r.o.,
svedecká výpoveď). Na základe získaných dôkazov konštatoval, že žalobca  postupoval v rozpore s §



49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že nepreukázal dodanie prác
deklarovaným dodávateľom.
K námietke žalobcu, že podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH  daňová povinnosť vzniká dodávateľovi plnenia,
nie jeho odberateľovi, a že rozhodnutie správcu dane nemôže byť postavené na tom, že dodávateľ
neodviedol daň z tovaru, ak predmetom dodávky bolo obstaranie služby podľa § 19 ods. 2 citovaného
zákona, žalovaný uviedol, že v danom prípade išlo o vykonanie služby - oprava chladiarenských
zariadení, preto mal správca dane uviesť odsek 2 tohto ustanovenia zákona. Uvedené však nemá
vplyv na vyrubenie rozdielu dane, keďže skutočnosť, že ide o služby, nie dodanie tovaru, je zrejmá zo
spisového materiálu, ako aj z rozhodnutia správcu dane. Správca dane uviedol toto ustanovenie zákona
v súvislosti s dodávateľom EKO - LPS spol. s r.o., zo strany ktorého nebolo preukázané vykonanie a
dodanie služieb pre daňový subjekt. V rozhodnutí správca dane neuviedol, že k porušeniu § 19 ods. 1
zákona o DPH došlo zo strany žalobcu. Rozhodnutie taktiež nie je postavené na porušení § 19 zákona
o DPH.
K namietanému telefonickému dôkazu konateľa EKO - LPS spol. s r.o. žalovaný uviedol, že správca
dane získal dvakrát písomnú výpoveď svedka Z. J., ktorý uviedol, že žalobcu nepozná, nemá vedomosť,
že by spoločnosť EKO - LPS spol. s r.o. mala obchodnú činnosť so žalobcom.  Správca dane sa pokúsil aj
o osobnú účasť svedka, čo však nebolo možné, keďže sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky.
Nejde teda len o telefonické vyjadrenie konateľa dodávateľskej spoločnosti, ako to tvrdí žalobca.
Žalobca namietal, že skutočnosť, že dodávateľ nepodával daňové priznanie, nespolupracoval so
správcom dane a neviedol účtovníctvo, nie je dôkazom o tom, že fakturovaná služba nebola dodaná.
Žalovaný uviedol, že na základe vyššie uvedeného skutkového stavu vznikli správcovi dane pochybnosti
o dodávke služby deklarovaným dodávateľom. Splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1, ods. 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktoré majú hmotnoprávnu povahu, nie je možné odpustiť
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za chybu dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. V danom
prípade však nešlo o tieto okolnosti, keďže dôvodnosť pochybností správcu dane vyplynula z vyjadrenia
svedka, že žalobcu nepozná a nemal s ním obchodné vzťahy. Vznikli teda dôvodné pochybnosti o
uskutočnení prác tak, ako to deklaroval daňový subjekt predloženými faktúrami. Správca dane preto
pristúpil k overovaniu dodania služieb a zabezpečil dôkazy, že dodanie služieb sa neuskutočnilo.
Žalobca svoje tvrdenia žiadnym dôkazom nepotvrdil. Zároveň žalovaný uviedol, že podľa § 24 Daňového
poriadku dôkazné bremeno je na strane žalobcu, preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok na
odpočítanie dane si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Správca dane v
rámci dokazovania následne verifikuje skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom. Keďže
žalobca svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, správca dane nemohol uznať odpočítanie dane z pridanej
hodnoty.
Žalobca ďalej namietal, že správca dane opiera svoje tvrdenie o dodávke prác o opravné listy k faktúram,
na ktorých je uvedená osoba obstarávateľa služby, ktoré vystavil sám platiteľ, čím deklaroval, že práce
pre odberateľov vykonal sám. Toto tvrdenie správcu dane považuje  za nepravdivé. Žalovaný k tejto
námietke uviedol, že správca dane nespochybnil a nevyvrátil vykonanie služieb (montáž a demontáž
chladiarenských a klimatizačných zariadení) odberateľovi MILK-AGRO, spol. s r.o., Prešov. Avšak podľa
žalobcu tieto práce vykonal subdodávateľ EKO - LPS spol. s r.o., čo však v rámci vyrubovacieho
konania nepreukázal ani žalobca, ani subdodávateľ. Žalobca predložil správcovi dane opravné listy k
faktúram vystavených pre odberateľa. Z týchto opravných listov je zrejmé, že opravu vykonal žalobca, nie
deklarovaný subdodávateľ. V prípade, že by práce vykonal subdodávateľ, opravné listy pre odberateľov
žalobcu by vystavil tento subdodávateľ a mali byť súčasťou faktúr, ktoré vystavil žalobca pre odberateľa
prác. Žalobca  však predložil iba faktúry bez príloh. Vyjadrenie žalobcu, že nie je pravdivé tvrdenie
správcu dane, že sám žalobca vystavil opravné listy, vyvracia skutočnosti uvedené na týchto dokladoch
o tom, kto práce vykonal.
K námietke žalobcu, že pre zistenie relevantných skutočností mal správca dane v súlade s právnym
názorom odvolacieho orgánu preveriť odberateľskú spoločnosť, žalovaný uviedol, že správca dane
pokračoval vo vyrubovacom konaní po vydaní rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,
ktorými zrušil rozhodnutia správcu dane  a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane
následne vo vyrubovacom konaní zabezpečil písomné výpovede svedka Z. J., konateľa subdodávateľa
EKO - LPS spol. s r.o. Žalobca  sa v stanovený deň k správcovi dane na vypočutie svedka nedostavil
napriek tomu, že o jeho vypočutí bol telefonicky a písomne upovedomený. Z tejto výpovede jednoznačne
vyplýva, že nevykonal pre žalobcu žiadne práce. Správca dane mal teda relevantný dôkaz toho, že
práce pre žalobcu nevykonal subdodávateľ EKO - LPS spol. s r.o., ako to deklaroval žalobca. Na
základe uvedeného preto nebolo potrebné preverenie vykonaných prác u odberateľa žalobcu, ako to



navrhoval vykonať odvolací orgán. Správca dane vychádzal aj z ďalšieho dôkazu, a to opravných listov
vystavených žalobcom, ktoré preukazujú, kto skutočne tieto práce vykonal.
K námietke žalobcu, že správcovi dane predložil montážne listy, ktoré dokazujú, kto službu dodal
žalovaný uviedol, že správcovi dane neboli žalobcom predložené žiadne montážne listy. Správca
dane má k dispozícii iba montážne listy, ktoré boli súčasťou faktúr pre MILK-AGRO, spol. s r.o. a
iných odberateľov a na ktorých je dodávateľom, t. j. vykonávateľom prác žalobca, nie subdodávateľ
spol. s r.o. K predloženému prehláseniu zamestnanca odberateľskej spoločnosti zo dňa 12.03.2015
žalovaný uviedol, že podľa jeho obsahu služby - opravy a dodanie chladiarenských zariadení, poskytoval
dodávateľ G. H. a podľa informácií a vedomostí tejto spoločnosti vlastnými zamestnancami, ako aj
subdodávateľský (napr. EKO - LPS, Košice a SOFIST Košice). Zároveň z prehlásenia vyplýva, že
pre odberateľa nebolo dôležité, s akými subdodávateľmi žalobca spolupracoval, keďže pre neho bol
zmluvným partnerom žalobca. Žalovaný toto vyhlásenie nepovažuje  za relevantný dôkaz o pravdivosti
tvrdení v ňom uvedených, bolo podpísané osobou bez uvedenia zodpovednej funkcie a nie je ničím
podložené. Tieto tvrdenia sú zároveň v rozpore s písomnou výpoveďou konateľa dodávateľskej
spoločnosti EKO - LPS spol. s r.o. Žalobca zároveň k odvolaniu priložil čestné vyhlásenie E. J., ktorý
mal byť splnomocnený konateľom EKO - LPS spol. s r.o. Predloženie čestného vyhlásenia je však v
daňovom konaní irelevantné. Keďže nebolo možné preveriť predložené faktúry u dodávateľa, nie je
možné preukazovanie tvrdení čestnými vyhláseniami. Toto čestné vyhlásenie bolo podpísané v Ústave
výkonu väzby v Prešove dňa 01.04.2015. Predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať
dôkaz.
K námietke žalobcu, že správca dane musí žiadosť o preukázanie nejakých skutočností či už zo strany
dodávateľa alebo odberateľa podložiť zákonnou povinnosťou žalovaný  konštatoval, že správca dane v
súlade s § 45 ods. 2 písm. d) a písm. e) Daňového poriadku  vyzval žalobcu  na predloženie dôkazov
(výzva č. 9701402/5/4594176/2013 zo dňa 10. 10. 2013 a č. 9701402/5/3729506/2014/Voj zo dňa 4. 8.
2014). V týchto výzvach presne uviedol, aké doklady má žalobcu predložiť.
Ďalej žalobca poukázal  na § 49 ods. 2 zákona o DPH  s tým, že pre uplatnenie nároku na odpočítanie
dane musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s jeho výstupnými
plneniami, pričom správca dane túto skutočnosť nepreukázal relevantným a zákonným spôsobom.
Žalovaný k tomu uviedol, že podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo
zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Deň
vzniku daňovej povinnosti je stanovený v § 19 ods. 2, a je to deň dodania služby. Pre nepriznanie
uplatneného odpočtu dane bola podstatná skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie služby od
subdodávateľa EKO - LPS spol. s r.o., ktorý ju podľa zisteného skutkového stavu nevykonal. Predložil
len formálne doklady -faktúry od tohto subdodávateľa, ktoré nepreukazujú skutočné plnenie. Pritom
je nepostačujúce len všeobecné tvrdenie o preukázaní, skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu je
potrebné objektívne preukázať. Žalobca nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o
reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu, a to daňovým subjektom, ktorý je uvedený na faktúre ako
dodávateľ. Preukazovanie reálneho uskutočnenia prác iba faktúrami, resp. ďalšími dokladmi nemožno
za preukázanie považovať. Správca dane preto správne konštatoval porušenie § 49 ods. 1, § 49 ods.
2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
K námietkam žalobcu týkajúcim sa § 24 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že toto ustanovenie
neupravuje povinnosť správcu dane konkrétne pomenovať, ako odstrániť zistené pochybnosti a čo
je potrebné preukázať. V zmysle citovaného ustanovenia zákona dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte, ktorý je povinný preukázať všetkými relevantnými dôkazmi, ktorými by vyvrátil pochybnosti
správcu dane, že k dodaniu služieb došlo tak, ako to deklaruje. Správca dane nemôže mať vedomosť o
konkrétnych dokladoch a dôkazoch, ktorými daňový subjekt disponuje. Zároveň  poukázal  na už vyššie
uvedené, že správca dane vyzýval žalobcu na predloženie konkrétnych dôkazov.
Ďalej k poukázaniu žalobcu  na judikatúru Európskeho súdneho dvora, kde  uvádza konkrétne rozsudky
s tým, že právo platiteľa dane na odpočítanie dane na vstupe nemôže byť podmienené tým, či daň z
pridanej hodnoty na predchádzajúcom alebo nasledujúcom stupni obchodu bola alebo nebola zaplatená
do štátneho rozpočtu. Zastáva názor, že uplatnenie nároku na odpočet dane je viazané na podmienku,
že nadobudnuté tovary a služby musia mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami,
žalovaný uviedol, že citovanú judikatúru Európskeho súdneho dvora  nemožno aplikovať na tento
konkrétny prípad. Správca dane pri neuznaní   odpočítania dane z pridanej hodnoty  nevychádzal
zo skutočnosti, že daň na predchádzajúcom alebo nasledujúcom stupni obchodu nebola zaplatená,
keďže podľa zisteného skutkového stavu subdodávateľ EKO - LPS spol. s r.o. zdaniteľné obchody
reálne neuskutočnil, preto ani nebol povinný daň z pridanej hodnoty zaplatiť. Námietka žalobcu je preto
neopodstatnená. Rovnako je neopodstatnené jeho tvrdenie, že uplatnenie nároku na odpočet dane je



viazané na podmienku, že nadobudnuté tovary a služby musia mať priame a bezprostredné spojenie
s výstupnými plneniami. Správca dane pri vykonanom dokazovaní preukázal, že služby uvedené na
predložených faktúrach neboli žalobcovi dodané od deklarovaného subdodávateľa, teda v tomto prípade
tieto služby nemohli mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami. Zároveň uviedol,
že žalobca vykonávajúci podnikateľskú činnosť podľa § 2 Obchodného zákonníka, musí mať vedomosť
nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri
svojej podnikateľskej činnosti. Je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich
obchodných partnerov; ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že
nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v § 49 a § 51 zákona o DPH.
Žalovaný  konštatoval, že správca dane založil svoje zistenia na vykonaní dokazovania v zmysle §
24 Daňového poriadku, na základe ktorého zistil, že žalobca nepreukázal, že deklarované obchodné
transakcie boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na príslušných faktúrach. Závery správcu dane
sú podložené zisteným skutkovým stavom, všetky dôkazy správca dane získal v konaní zákonným
spôsobom a správne a logicky ich vyhodnotil. Na ich podklade rozhodol vo veci a svoje rozhodnutie
náležité odôvodnil. Postupoval pritom v súlade so základnými zásadami daňového konania.

Podľa § 244 ods. 1, 2,3 O.s.p.  správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).  Rozhodnutiami správnych
orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré
zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa  § 247 ods.1 a 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.  Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250j  ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia   a konanie, ktoré im
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, vypočul právneho zástupcu žalobcu,
oboznámil sa z obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloby žalobcu nie
sú  dôvodné.

Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť  na
nariadenom pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 24.05.2016 a súhlasil s prejednaním
veci v jeho neprítomnosti.

Ako vyplýva z obsahu preskúmavaných rozhodnutí žalovaného predmetom preskúmania v danom
prípade sú rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane, ktorý vyrubil žalobcovi
podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel z dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún a
júl 2011. Rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia bol žalobcovi vyrubený na
základe faktúr vystavených dodávateľom spoločnosťou EKO-LPS spol. s.r.o. Národná trieda 56, Košice
za dodané služby prekládka agregátov, klimatizácie, vitrín, montáž  vzduchotechniky pre žalobcu ako
odberateľa.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len  „zákon o DPH“)v znení účinnom od
01.01.2011 do 30.11.2011 v § 1 upravuje, že tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ - predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona - zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.



Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb
vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH - dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane.

Zákon o DPH v § 19 ods. 2 upravuje, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Zákon o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane upravuje v § 49 a podľa ods. 1 právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a/ tohto ustanovenia  - platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona - právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71
a podľa ods. 2 tohto ustanovenia - platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo
písmeno d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v
poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do
uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na
odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa
odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné
zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie
dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/.

Žalobca síce správcovi dane predložil faktúry, ktoré mal vystaviť jeho subdodávateľ EKO-LPS spol. s
r.o., avšak dodanie týmto subdodávateľom preukázané nebolo. Je zrejmé, že za zdaňovacie obdobie
jún a júl  2011 subdodávateľ žalobcu daň podľa zistení príslušného správcu dane nezaplatil, resp.
nepodal daňové priznanie. V zdaňovacom období november 2011 síce bol platiteľom dane z pridanej
hodnoty, ale podal nulové daňové priznanie. Rozhodujúce je, že konateľ tejto spoločnosti vyvrátil tvrdenia
žalobcu o dodaní tejto služby. Z obsahu administratívneho spisu, ale aj z odôvodnenia   napadnutých
rozhodnutí je nesporné, že správca dane nespochybňoval dodanie služieb a to montážne, klimatizačné
a chladiarenské práce pre odberateľa žalobcu AGRO-MILK, spol. s r.o., avšak daň z pridanej hodnoty
za uvedené zdaňovacie obdobie nebola uplatnená vo vzťahu k jeho odberateľovi, ale vo vzťahu k
subdodávateľovi EKO-LPS spol. s r.o.. Napriek výzvam správcu dane žalobca žiadne listinné dôkazy vo
vzťahu k dodaniu služby od tohto subdodávateľa nepreukázal.

Daňový poriadok  v § 3 ods. 1 až 10 upravuje základné zásady správy daní, pričom podľa odseku 1 pri
správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a
obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných
osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré
vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku - daňový subjekt preukazuje:
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,



b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa odseku  4 tohto ustanovenia - ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Žalobca v žalobách spochybňuje telefonický rozhovor zamestnanca správcu dane s konateľom
subdodávateľa spoločnosti EKO-LPS spol. s r. o., avšak súd, tak ako aj žalovaný v odôvodnení
napadnutých rozhodnutí zdôrazňuje, že vo vyrubovacom konaní správca dane zabezpečil ďalšie dôkazy
-  písomné výpovede svedka Z. J., konateľa spoločnosti EKO-LPS spol. s r.o., v ktorých poprel akúkoľvek
spoluprácu so žalobcom.  Žalobca na výzvu správcu dane  okrem faktúr nepredložil  žiadny dôkaz, ktorým
by presne špecifikoval aké konkrétne práce subdodávateľ  pre odberateľa žalobcu AGR-MILK vykonal,
neuviedol meno a priezvisko zamestnanca subdodávateľa,  ktorý mal práce vykonať a teda neuniesol
v daňovom konaní dôkazné bremeno, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 24 Daňového  poriadku. Z
dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že žalobca nepreukázal, že k dodaniu služieb pre
odberateľa žalobcu došlo subdodávateľom spoločnosti EKO-LPS spol. s. r. o., t. j. tak ako to deklaroval
v predložených faktúrach.

Je nepochybné, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušným
hmotnoprávnym predpisom, teda zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli
zisťovať, či daňový subjekt si splnil svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.
Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania
základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti daňového subjektu.

V súvislosti s námietkami žalobcu je treba poukázať na to, že pre uplatnenie nároku na odpočet
dane nestačí iba predložiť príslušnú faktúru, ale daňovník musí aj preukázať, že sa zdaniteľné plnenie
uskutočnilo tak, ako vyplýva z tejto faktúry, čo v predmetnej veci preukázané nebolo.

Argumentácia žalobcu v žalobe uvedenými rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie je podľa názoru
súdu  neopodstatnená, pretože správca dane  ani žalovaný netvrdia, že ide o podvodné konanie,
ale jednoznačne z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nepreukázal dodanie služby podľa
príslušných faktúr.

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že členské štáty sú povinné overovať daňové
priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (C-132/06, Zb. s. I.
5457, bod 37, C-188/09 Zb. s. I. 7639, bod 21). Z rozsudkov Európskeho súdneho dvora jednoznačne
vyplýva, a to aj v spojení so Smernicou Rady 2006/112/ES, že každá zdaniteľná osoba je povinná viesť
dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie DPH a jej kontrolu daňovým orgánom.
Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH
na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom, je na zvážení daňového subjektu.

Zákon o dani z pridanej hodnoty stanovuje presné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie
DPH. Pre odpočet DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované
účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne
preukázané.

Žalobca v predmetnej veci síce predložil faktúry tak, ako sú citované daňovými orgánmi v odôvodnení
rozhodnutí, avšak zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne aj splnenie
tak materiálnej ako formálnej podmienky, a teda daňový subjekt musí preukázať, že všetky faktúry, na
základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa reálne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.



Rozhodnutia správnych orgánov sú vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci a sú správne a
presvedčivo odôvodnené. Postup správcu dane a žalovaného, právna kvalifikácia na základe zisteného
skutkového stavu  je v súlade so zákonom o DPH a Daňovým poriadkom.

Podľa názoru súdu pri preskúmavaní žalobou napadnutých rozhodnutí aj obsahom administratívnych
spisov bolo preukázané, že dokazovanie bolo dostatočné, súd nezistil právne pochybenia ani logické
nesprávnosti, ale ani takú chybu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých
rozhodnutí.

Po preskúmaní postupu a rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane  v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že postup a rozhodnutia správnych orgánov sú v
súlade so zákonom, a preto žaloby ako nedôvodné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá
nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie  v lehote  15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,   proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}