Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/10/2012 z 20. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. mája 2012, sp. zn. 7CoP/10/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7709214430.1 Krajský súd Košice | 7CoP/10/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7709214430.1 | 2012-05-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/159f7603-5f58-44bf-998c-475658f90326 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7709214430.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/10/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709214430
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709214430.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
N.: 1. E. Q. nar. X.XX.X. a 2. Y. Q. nar. X.X.X. zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov: O.. P. N. nar. X.XX.X. bývajúcej v M. na ul. P.
Č.. X a O.. Q. N. nar. XX.XX.X. bývajúceho v M. G. F.. W.. O. Č.. XX zastúpeného JUDr. Miroslavom
Vidovencom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Sama Chalúpku č. 18
o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 23.11.2011 č.k. 17P
344/2009-253 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. E. 50,- € mesačne
od 29.10.2099 do 25.3.2010, od 26.3.2010 do 14.9.2010 35,- € mesačne a od 15.9.2010 do budúcna
130,- € mesačne, ktoré zaviazal prispievať matke vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné
pre mal. E. za obdobie od 29.10.20009 do 31.10.2011 1.187,63 € povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 100,- € spolu s bežným výživným od mesiaca december 2011 pod následkami straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. Y. 40,- €
mesačne od 29.10.2009 do 25.3.2010, od 26.3.2010 do 14.9.2010 35,- € mesačne a od 15.9.2010 do
budúcna 90,- € mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Dlžné výživné pre
mal. Y. od 29.10.2009 do 31.10.2011 642,70 € povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 60,- €
spolu s bežným výživným od mesiaca december 2011 pod následkami straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Proti rozsudku podal odvolanie otec, pretože nesúhlasil s dlžným výživným pre mal. E. Q. a mal. Y.
Q., nakoľko v konaní svoj návrh prispievať na výživu maloletých detí maximálne 220,- € mesačne do
budúcna podmienil tým, že mu nevznikne za predchádzajúce obdobie dlžné výživné. Pretože prispieval
na výživu maloletých detí nielen finančne, ale aj inou formou, ktorá nie je zanedbateľná a to kúpou
oblečenia, obuvi, plienok, hygienických pomôcok, hračiek, sladkostí, potravín a pod, preto za uplynulé
obdobie mu nevznikol žiaden dlh. Namietal, že konajúci súd jeho náklady a výdavky spojené výlučne s
potrebami maloletých detí dostatočne nezohľadnil, resp. zohľadnil iba v minimálnej miere, najmä určité
nezohľadnenia niektorých dokladov nepresvedčivo zdôvodnil. Namietal, že súd pri hodnotení dôkazov
nevysporiadal sa s jeho výdavkami, pokiaľ ide o výdavky na jeho osobu, výdavky v súvislosti s jeho
prácou, a preto nie je zrejmé do akej miery tieto jeho výdavky zohľadnil, prípadne ako na ne prihliadal.
Poukázal na jeho výdavky spojené s reprezentáciou, ktoré sú v jeho práci nevyhnutné, na kúpu oblekov,
oblečenia. V období, keď poberal dávku v hmotnej núdzi 181,- € mesačne uhrádzal výživné po 35,- €
mesačne na každé dieťa, avšak z toho dôvodu sa zadĺžil a uvedená výška výživného v danom období



nezodpovedala jeho možnostiam. Namietal chybu pri výpočte dlžného výživného, kedy v období mesiaca
september 2011 uhradil na každé z detí po 70,- €, t.j. v úhrnnej sume 140,- €, pričom však súd za toto
obdobie započítal len 50,- € na každé dieťa, spolu 100,- €. Namietal, že v čase keď pracoval v O. K.
od septembra 2010 do júla 2011 súd uvádza jeho čistý priemerný mesačný zárobok 1.337,14 €, pričom
podľa jeho prepočtov by sa malo jednať o čistý príjem 1.250,- €.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a dôvodný.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení sa § 156 ods. 3 O.s.p.
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.
2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v
priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
majúc za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne
posúdil pomery účastníkov, najmä odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti a možnosti
oboch rodičov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určenie výživného
pre maloleté deti diferencovane súdom prvého stupňa vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v
odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané zárobkovým schopnostiam
a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom a zohľadňuje odôvodnené potreby mal. E. Q., ako aj
mal. Y. Q.. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaraďuje majetkové pomery
povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská
na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity
aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť,
ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania
primeraného výživného. Ak sa tvrdený príjem ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na
celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa je toho presvedčenia,
že súd prvého stupňa správne zistil príjmové schopnosti a možnosti otca, pretože pri jeho zisťovaní
vychádzal z odpisov mzdových listov a z listinných dôkazov preukázaných v rámci zisťovania skutkového
stavu, určoval výživné diferencovane, primerane schopnostiam a možnostiam otca, preto odvolacia
námietka otca ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadne jeho príjmu, keď pracoval
v O.E. K. od septembra 2010 do júla 2011, kedy podľa jeho výpočtov mal dosahovať čistý priemerný
mesačný príjem 1.250,- € a nie 1.337,15 €, je nedôvodná. Ohľadne ďalšej odvolacej námietky otca
odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom považuje za prvoradú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia
je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pokiaľ ide o vyčíslenie dlžného výživného, odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože konajúci súd správne vyčíslil dlžné výživné
a správne prihliadol aj na otcom plnené výživné v zmysle predložených listinných dôkazov a v dôsledku
toho otcom tvrdená námietka ohľadne nesprávneho vyčíslenia výživného, pretože v septembri 2011
uhradil na každé dieťa po 70,- €, teda v úhrnnej čiastke 140,- €, preto nesprávne konajúci súd započítal



len sumu 50,- € na každé dieťa v úhrnnej sume 100,- €. Odvolací súd poukazuje na výpoveď otca na
pojednávaní 4.11.2011 pred Okresným súdom Michalovce na č.l. 240 spisu, v ktorej otec sám uvádza,
že podľa tabuľky na č.l. 182 spisu v septembri 2011 uhradil na výživu detí 100,- € a keďže hradil výživné
jednou sumou s tým, že to bližšie neurčoval, súd môže započítať polovicu uhradeného výživného na
výživu dcéry a polovicu na výživu syna a v septembri a októbri uhradil taktiež po 100,- €, preto aj táto
odvolacia námietka otca je nedôvodná. Odvolací súd poznamenáva, že výživné určené súdom prvého
stupňa diferencovane podľa schopností a príjmových možností otca predstavuje a zohľadňuje iba časť
nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých
na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj a dodáva, že pomery otca na ktoré sa
odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného do 15.9.2010 v minimálnom rozsahu,
ale vychádzajúc z reálnych zárobkových schopností a možností otca, ktoré sú okrem odôvodnených
potrieb maloletých detí limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu
vyživovacej povinnosti podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, preto nemohol inak rozhodnúť ani odvolací
súd. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti, správne vyčíslil aj dlh
na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia s prihliadnutím na príjmové možnosti a schopnosti otca a najmä
na jeho výdavky pokiaľ mu povolil splácať dĺžné výživné po 100,- € pre mal. E. Q. a 60,- € na mal. Y. Q.,
preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.