Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/644/2015 z 7. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 7. júna 2016, sp. zn. 25Co/644/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2114207456.1 Krajský súd Trnava | 25Co/644/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2114207456.1 | 2016-06-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 657 OZ, § 101 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9e1741e-7e62-4854-80fe-40509db10812 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114207456.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/644/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114207456
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114207456.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 72 48 03, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Q. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. K., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou pre konanie: Mgr. K.
A., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Pieštany, o zaplatenie 1251,19 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 24C/4/2014-51 zo dňa 15.5.2015,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh (v celom rozsahu) zamietol, odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 657 Občianskeho zákonníka,
§ 2 písm. a), b) a § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako i § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... S odkazom
na to, že súd je v zmysle cit. § 5b povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliadať na premlčanie, posudzoval najskôr plynutie premlčacej doby a to vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy. Zistil, že z predžalobnej upomienky zo dňa 29.1.2011 vyplýva, že nastala predčasná
splatnosť pôžičky a odporca mal plniť do 26.2.2011, pretože navrhovateľ žiada priznať úroky z omeškania
od 27.2.2011. Keďže nastala predčasná splatnosť pôžičky, je preto potrebné použiť podľa § 101
Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Zmena v osobe veriteľa nemá podľa § 111 Občianskeho zákonníka vplyv na plynutie
premlčacej doby. Návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 17.3.2014 a preto nárok
navrhovateľa na úhradu nezaplatených splátok splatných pred 17.3.2011 je premlčaný. Pretože odporca
mal plniť obratom od doručenia predžalobnej upomienky, najneskôr do 26.2.2011 (do troch dní odo
dňa doručenia predžalobnej upomienky), od nasledujúceho dňa začala plynúť navrhovateľovi trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého dlhu zo zmluvy o pôžičke proti odporcovi
na súde, pričom trojročná premlčacia doba uplynula dňa 27.2.2014 (štvrtok), no navrhovateľ návrh na
súd podal až dňa 17.3.2014. Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval súd nárok navrhovateľa
na zaplatenie sumy 1251,19 Eur s príslušenstvom za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh na
súd zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Nakoľko súd zistil, že uplatnený nárok je premlčaný,



uprednostňujúc hľadisko procesnej ekonómie bližšie neskúmal ďalej existenciu subjektívneho práva
navrhovateľa. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne
nežiadal, i keď inak by mu na ňu vzniklo právo a zo spisu mu žiadne trovy ani nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Odporca odvolací návrh nepodala, k doručeným
odvolaniam sa písomne nevyjadrila.

Navrhovateľ sa svojím odvolaním podaným prostredníctvom právneho zastúpenia domáhal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie návrhu
navrhovateľa, resp. v zmysle § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, pričom si zároveň uplatnil náhradu trov v prvostupňovom i odvolacom konaní, ktoré v odvolaní
aj vyčíslil. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia
skutkového stavu. Namietal, že súd nesprávne na vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
keďže ide o zmluvu o úvere a teda o absolútny obchodnozáväzkový vzťah napriek tomu, že jednou
zo zmluvných strán bol spotrebiteľ. Vyslovil názor, že napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvu
označenú ako zmluva o pôžičke nejde o zmluvu o pôžičke uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, ale
o úverovú zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pričom poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/28/2013, 15Co/132/2013, 15Co/28/2013, ako aj na
rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo 3/2011 a 6MCdo 4/2012 ako i Krajského súdu v Trnave sp. zn.
9Co/138/2013.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatel použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu
v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím
na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky
pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku navrhovateľovi z dôvodu jeho premlčania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu v merite odchýliť a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi.

Z obsahu spisu bolo zistené, že pôvodný navrhovateľ a veriteľ Consumer Finance Holding, a.s.,
Kežmarok návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 17.3.2014 navrhol, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu 1251,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 27.2.2011 až do zaplatenia
z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 11.1.2010. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.1.2011, ktorá bola
odporcovi doručovaná, veriteľ vyzval odporcu na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo a
zaplatenie istiny 1618,74 Eur obratom, najneskôr do troch dní od doručenia upomienky. Odvolaniami
nebol spochybnený záver prvostupňového súdu, že splatnosť predmetnej pohľadávky nastala dňa



27.2.2014, odkedy začala aj plynúť premlčacia lehota. Prvostupňový súd pritom v preskúmavanom
rozsudku vychádzal zo záveru, že predmetný spotrebiteľský vzťah je občianskoprávny a preto je naň
potrebné aplikovať premlčaciu lehotu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná, v dôsledku
čoho žaloba bola uplatnená na súde po uplynutí premlčacej lehoty (dňa 17.3.2014), na čo musel súd
prihliadať z úradnej povinnosti (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení od 1.5.2004).

S navrhovateľovou odvolacou argumentáciou založenou na tvrdení, že v danom prípade na premlčanie
žalobou uplatneného nároku bolo potrebné aplikovať Obchodný zákonník a nie Občiansky zákonník,
keďže ide o úverovú zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, odvolací súd nesúhlasí,
keďže toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V spise je založená zmluva o poskytnutí
pôžičky č. 7066852 uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom
ako spotrebiteľom dňa 11.1.2010 ako aj všeobecné obchodné podmienky k tejto zmluve vyhlásené za
jej súčasť. V celom texte zmluvy, nielen v jej označení, sa opakovane a výlučne používa iba pojem
pôžička (v rôznych gramatických tvaroch). Písomné vyhotovenie zmluvy spĺňa všetky náležitosti zmluvy
o pôžičke v zmysle § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, pričom ničím nebolo preukázané, že by nejaká
z podstatných náležitosti splnená nebola. Predmetnou zmluvou o pôžičke prenechal veriteľ odporcovi
peniaze a odporca sa peniaze zaviazala vrátiť v dohodnutých splátkach. Pripojená zmluva má teda
všetky náležitosti zmluvy o pôžičke. Z ničoho nevyplýva, že by malo ísť o zmluvu o úvere v zmysle
§ 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, nebola spochybnená ani reálnosť kontraktu zmluvy o
pôžičke, teda reálne odovzdanie peňazí odporcovi pri jej uzavretí. Na vzťahy zo zmluvy o pôžičke preto
nebolo dôvodným aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Prvostupňový súd preto
správne na vec aplikoval ust. § 100 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a v rámci nich najmä
§ 101 Občianskeho zákonníka zakotvujúci trojročnú premlčaciu lehotu. Závery súdu prvého stupňa o
splatnosti úveru ku dňu 27.2.2011 a jeho premlčaní ku dňu 27.2.2014, v dôsledku čoho považoval
nárok navrhovateľa uplatnený žalobou na súde dňa 17.3.2014 za premlčaný, neboli v odvolacom konaní
napadnuté a preto netvorili predmet prieskumu odvolacieho súdu.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov potom
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, včítane závislého výroku o náhrade
trov konania odporcu, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný odporca a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže si ale náhradu trov odvolacieho konania
návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní ani žiadne
trovy nevznikli), odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.