Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoE/50/2019 z 26. 12. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. decembra 2019, sp. zn. 27CoE/50/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3817206399.2 Krajský súd Trenčín | 27CoE/50/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3817206399.2 | 2019-12-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36b7a5c4-d4d9-4ded-9b57-c07451285f59 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3817206399.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/50/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817206399
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817206399.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného P., proti povinnej R.,
o vymoženie 1.776,72 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
zo dňa 10. októbra 2019, č.k. 9Er/1469/2017-42, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na § 243h ods. 1,
§ 39 ods. 4, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie datovaným 24.03.2017 a
doručeným súdnemu exekútorovi T.. J. R. dňa 27.03.2017 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
proti povinnej pre vymoženie istiny vo výške 1.776,72 eur s prísl. na základe exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp.zn.
5Zm/252/2014-10 zo dňa 24.07.2014. Dňa 03.04.2017 súdny exekútor T.. J. R. doručila súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 01.09.2018 bola T.. J. R. odvolaná a na jej
miesto nastúpil náhradník, súdny exekútor T.. D. B., U.., Exekútorský úrad so sídlom S.. Uznesením
č.k. 9Er/1469/2017-18 zo dňa 23.11.2017 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.
27CoE/25/2018-29 zo dňa 26.03.2018 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní konštatoval, že oprávnený navrhol vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky, ktorá bola vystavená na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal predovšetkým na to, že
predmetný zmluvný vzťah vznikol dňa 24.01.2007, kedy definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa
upravoval zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva je zmluvou typovou,
povinná nepoužila predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Povinná
pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane oprávnený uzatváral predmetnú
zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra,
kde mal zapísaný predmet činnosti „poskytovanie úverov.“ Z tohto dôvodu sa oprávnený považuje za
dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinná nemohla individuálne
ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo
viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Predmetná spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená
a zmenka vystavená dňa 24.01.2007, t.j. v čase, keď vtedy platná právna úprava ešte nezakazovala
použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch. Použitie zmenky, dohoda o vyplňovacom práve
k zmenke, ani jednotlivé ustanovenia zmluvy, plnenia z ktorých sa prostredníctvom zmenky dodávateľ
voči spotrebiteľovi domáhal, však nesmú mať povahu neprijateľnej podmienky podľa generálnej klauzuly



upravenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani porušovať zákaz odchýlenia sa zákona v
neprospech spotrebiteľa zakotvený v § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K vlastnému
vzťahu s povinnou oprávnený najskôr uviedol len, že zmenka slúžila na zabezpečenie pohľadávky
oprávneného voči povinnému zo zmluvy o splátkovom úvere a že nakoľko povinný ako dlžník dlh
nesplnil, oprávnený pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva a predložil zmenku na plnenie. V rámci
pripojených dôkazov predložil len samotnú zmluvu o splátkovom úvere, bez Úverových podmienok
a VOP, na ktoré zmluva odkazuje a ktoré obsahujú prevažnú časť dojednaní, týkajúcich sa vlastného
úverového vzťahu medzi oprávneným a povinnou. Čo do týchto neúplných a nedostatočných
tvrdení oprávnený nepochybne predloženými dôkazmi uniesol aj dôkazné bremeno. Na výzvu súdu
prvej inštancie oprávnený následne doplnil ďalšie tvrdenia tak, ako je uvedené v bode 4. odôvodnenia,
žiadne ďalšie dôkazy však nepredložil, ani nenavrhol vykonať. Tvrdenia oprávneného napriek výzve
súdu prvej inštancie naďalej zostávajú neúplné a neumožňujú súdu prieskum žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v takom rozsahu,
na aký je podľa § 44 ods. 2 prvá a posledná veta Exekučného poriadku súd povinný.
Oprávnený si nesplnil povinnosť tvrdenia, neuviedol všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu.
Neopísal všetky skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou, úplne chýbajú vyjadrenia k obsahu
Úverových podmienok a VOP, ktoré boli medzi stranami zmluvy dojednané a v priebehu zmluvného
vzťahu aplikované. Oprávnený sa vôbec nevyjadril, kto a kedy aké údaje na zmenke vyplnil a pokiaľ
zmenku v celosti nevyplnil vystaviteľ (t.j. bola vystavená ako blanko zmenka), či bola uzavretá dohoda
o vyplňovacom práve a s akým obsahom. To sa javí ako obzvlášť závažný nedostatok skutkových
tvrdení oprávneného najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že zmenkou z 24.01.2007 je podľa tvrdení
oprávneného zabezpečené a v zmenkovej sume obsiahnuté aj príslušenstvo, nárok na ktoré vznikol
až v roku 2013, a v inej mene, než na ktorú zmenka znie. Súd prvej inštancie nemal na základe
skutkových tvrdení oprávneného a listinných dôkazov ním predložených v konaní
možnosť zmenku preskúmať až po úroveň prípadnej dohody o vyplňovacom práve, ako to od neho
vyžaduje platná právna úprava, ako aj záväzný právny názor vyslovený vo veci odvolacím súdom.
Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie ani po jeho doplnení neuvádza všetky skutkové tvrdenia
potrebné na posúdenie, či vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebol
exekučným titulom priznaný bez toho, aby bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo
rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu prvej inštancie za daných okolností je potrebné podľa §
9a Exekučného poriadku v spojení s čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku postupovať analogicky
podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, t.j. ak sa nepreukáže (a to aj z dôvodu nedostatočných
skutkových tvrdení oprávneného) opak, platí, že sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Iný postup by fakticky poprel zmysel § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Je totiž nemysliteľné, aby oprávnený len vďaka odopretiu poskytnutia príslušných informácií súdu,
neúplnému návrhu a zatajeniu rozhodujúcich skutočností, dosiahol udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie voči spotrebiteľovi pre vymáhanie plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, plnenia
nemravného, či plnenia zo zmenky vystavenej v rozpore so zákonom. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia
oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie, neuvedenie všetkých skutkových tvrdení, ktoré umožňujú
preveriť návrh na vykonanie exekúcie v plnom rozsahu prieskumu, na ktorý je súd podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku povinný, je preto dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Ak
oprávnený uvedie len časť rozhodujúcich skutočností a zamlčí (či ako v tomto prípade na výslovnú výzvu
súdu odmietne oznámiť) tie, čo by mohli či museli viesť k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, nie je možné súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie. Poverenie na
vykonanie exekúcie môže súd vydať až po tom, čo si splní povinnosť ex offo prieskumu podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak oprávnený súdu v splnení tejto povinnosti bráni odopieraním
príslušných skutkových tvrdení alebo nepredložením potrebných dôkazov, možno to pričítať len na
ťarchu oprávneného, čoho prejavom je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Z tvrdení oprávneného navyše vyplýva, že prostredníctvom zmenky uplatnil sumu
zodpovedajúcu kauzálnej pohľadávke z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá vznikla úročením istiny
zároveň zmluvným úrokom aj úrokom z omeškania. Takéto dvojaké úročenie je však podľa
Občianskeho zákonníka zakázané, ako je aj opakovane a dlhodobo judikované súdmi (už Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 Obo 143/1998) jasne definuje, že úroky z
poskytnutých finančných prostriedkov (zmluvné úroky) patria veriteľovi iba do splatnosti dlhu, prípadne
splatnosti jeho jednotlivých splátok a od splatnosti /resp. zosplatnenia/ je dlžník v omeškaní a musí
platiť len úroky z omeškania). Úrok predstavuje cenu peňazí, ktorý pokrýva absentujúci zisk veriteľovi
a je splácaný v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti podmieňuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne obetovaných peňazí,



dispozície s ktorými sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. V tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Teda nastupuje stav, v ktorom by
mal mať veriteľ záujem vyvinúť úsilie, smerujúce ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny
poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky na vymoženie
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol
vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinností a plnenia a veriteľ
by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil; de facto by išlo o
právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ
by úroky inkasoval, akoby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované
nijaké práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Tým by bola
založená nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nemôže požívať právnu ochranu.
Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia; počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa
ide o protiprávny stav, založený jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak existuje zmluvná
úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky, je táto právna úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa robí absolútne neplatnou.
V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. Ak sa dodávateľ napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovoláva zmluvných
úrokov aj v čase po splatnosti či po zosplatnení úveru, neprejdú tieto nároky testom § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, nakoľko sa jedná o plnenie z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
(Alebo dokonca na plnenie úplne bez právneho dôvodu, pokiaľ na ich účtovanie po splatnosti /
zosplatnení úveru dodávateľa neoprávňovalo ani žiadne zmluvné ustanovenie, ich účtovanie by v
takomto prípade nepochybne bolo v rozpore s dobrými mravmi). V každom prípade je ale neprijateľnou
zmluvná podmienka umožňujúca toto plnenie, na ktoré podľa zákona dodávateľ nemá nárok, zabezpečiť
zmenkou a na jej neprijateľnosť nebolo prihliadnuté v základnom konaní. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd prvej inštancie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podanú žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmeniť
tak, že žiadosti súdneho exekútora vyhovie. V odvolaní namietal predovšetkým nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a zároveň podľa jeho názoru
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva na spravodlivý proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Oprávnený uviedol názor,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za prekvapivé, nakoľko súd neakceptoval záväzný právny
názor odvolacieho súdu. Odôvodnenie súdu prvej inštancie považoval za zavádzajúce a nepravdivé,
nakoľko odvolací súd uviedol, že oprávnený si splnil predložením zákonom vyžadovaných dokladov
dôkazné bremeno a povinnosťou súdu bolo nielen posúdiť splnenie podmienok pre vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale i vyhodnotiť, v akej miere je
uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť. Považoval
za potrebné uviesť, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu zastaviť exekučné konanie, respektíve
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z dôvodu, že
oprávnený sa nevyjadril k vyplneniu zmenky. Uviedol, že skutočnosti, z dôvodu ktorých súd prvej
inštancie zamietol návrh súdneho exekútora o udelenie licencie na vykonanie exekúcie, nie sú dôvodmi v
zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie pritom neuviedol, či nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne či zistil konkrétne obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi. Oprávnený uviedol názor, že v predmetnej veci



súdu oznámil všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, tak ako vyžaduje
zákon a taktiež súdu zaslal všetky podklady, na ktorých doručenie ho vyzval. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol
iba skutočnosti, ktoré nie sú dôvodmi v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že
z uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil aj preto,
že uviedol, že nakoľko si oprávnený prostredníctvom zmenky uplatnil sumu zodpovedajúcu kauzálnej
pohľadávke z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá vznikla úročením istiny zároveň zmluvným úrokom
aj úrokom z omeškania takéto dvojaké úročenie je však podľa Občianskeho zákonníka zakázané, ako
je opakovane a dlhodobo judikované súdmi. Z uvedeného dôvodu považoval za zrejmé, že ak súd prvej
inštancie zistil neprimeranosť uplatneného nároku v časti uplatnených úrokov, vymoženie nároku nemal
pripustiť iba v tomto rozsahu.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu.

12. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( v znení účinnom do 31.03.2017) ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu
so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom
oprávneným na jeho vydanie (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené
právnymi predpismi).

13. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,



alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, zo dňa 24.03.2017 doručeným súdnemu exekútorovi
T.. J. R. dňa 27.03.2017, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 1.776,72
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Bratislava V č.k. 5Zm/252/2014-10 zo dňa 24.07.2014. Poverenie bolo súdnemu
exekútorovi vydané dňa 12.01.2015. Dňa 01.09.2018 bola T.. J. R. odvolaná a na jej miesto nastúpil
náhradník, súdny exekútor T.. D. B., U.., Exekútorský úrad so sídlom S. XX, XXX XX Q.. Uznesením
č.k. 9Er/1469/2017-18 zo dňa 23.11.2017 súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 27CoE/25/2018-29 zo dňa 26.03.2018 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní konštatoval, že oprávnený si
nesplnil povinnosť predložiť listinné dôkazy potvrdzujúce tvrdenia oprávneného v návrhu na vykonanie
exekúcie, neuviedol všetky skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali preveriť návrh na vykonanie exekúcie
v plnom rozsahu prieskumu, ktorá skutočnosť je preto dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie
exekúcie.

15. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu
č. 5Zm/252/2014-10 zo dňa 24.07.2014, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Súd
prvej inštancie správne konal a vyzval oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
tak, že opíše všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou. Oprávnený si
nesplnil povinnosť tvrdenia, neuviedol všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu, čo považoval
súd prvej inštancie za dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie v
danej veci postupoval podľa zákonných ustanovení, keď žiadosť súdneho exekútora zamietol, keďže
oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v potrebnom rozsahu na jeho podrobné preskúmanie.
Z doplnenia vyplýva, že zmenka slúžila na zabezpečenie pohľadávky oprávneného voči povinnému zo
zmluvy o splátkovom úvere a že nakoľko povinný ako dlžník dlh nesplnil, oprávnený pristúpil k výkonu
zabezpečovacieho práva a predložil zmenku na plnenie. V rámci pripojených dôkazov
predložil len samotnú zmluvu o splátkovom úvere, bez Úverových podmienok a VOP, na ktoré zmluva
odkazuje a ktoré obsahujú prevažnú časť dojednaní, týkajúcich sa vlastného úverového vzťahu medzi
oprávneným a povinným.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej
inštancie pritom správne zisťoval existenciu dôvodov teda, či sa vymáhaný nárok zakladá na existencii
neprijateľných zmluvných podmienok a rozpore s dobrými mravmi, alebo so zákonom. V ustanovení
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa totiž zaviedla povinnosť pre exekučné súdy ex offo prihliadať v
exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak
dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v
súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či
bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná
ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov
je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú (§ 39
ods. 4 Exekučného poriadku). V prípade, že vyjde najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, je exekučný súd povinný žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

17. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za
cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy
(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu
vzťahov "obchodných" - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto
subjektov pred "silnejšími" subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného



spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich
spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej
strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým
starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu.

18. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky,
povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo,
že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno
má oprávnený.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou oprávneného v podanom odvolaní a
jeho výkladom keďže súd nemal k dispozícii na základe skutkových tvrdení, či listinných dôkazov
oprávneného možnosť zmenku podrobne preskúmavať. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje
postup exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ak potom v rámci rozhodovania o tejto žiadosti vyjde najavo, že vymáhaný nárok zo
zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou pričom v pôvodnom konaní nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi, vtedy je dôvodné takúto žiadosť zamietnuť.

20. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Na
základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správne.

21. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že napriek tomu, že určitému exekučnému titulu bola odopretá
vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedeného, je proti právoplatnému rozhodnutiu vydanému v konaní,
ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, za podmienok podľa Civilného sporového
poriadku prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pretože
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom (čl. I § 3 zák.č. 125/2015 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).